Boney M. určite nie sú hudbou, ktorú by som z takéhoto auta očakával. Vlastne ani neviem, kam ho mám zaradiť. S prekvapujúco pôsobiacimi dennými LED v prednom nárazníku a s dynamicky skoseným zadkom sa žiada niečo dynamické, progresívne a nezávislé. Na druhej strane je to etalón stredného prúdu Volkswagen. Takže zhodneme sa povedzme na Imagine Dragons... (krátky pocit trápnosti, pretože autor a zrejme aj mnoho čitateľov len hmlisto tuší, o kom je reč)... No dobre, pustite si k tomu, čo chcete, ja si počkám, či si telefón vyberie Svena Vätha alebo Johna Digweeda.
S deťmi alebo bez?
T-Roc je teda pre mladých, ktorým formát malého crossoveru asi najviac vyhovuje. Vpredu paráda pre dvoch, dozadu sa v prípade potreby zmestí mladší súrodenec či hocikto iný, na koho nepotrebujete práve urobiť dojem. VW túto zonáciu dotiahol tak, že kým výplne predných dverí so štýlovým obkladom a podsvietením pôsobia solídne, vzadu je kus plastu vyslovene len na to, aby zakryl mechanizmus sťahovania okna. Celkovo je T-Roc kvalitou materiálov azda najslabším Volkswagenom za ostatné roky, na druhej strane jeho plasty ani napriek tvrdosti nepôsobia vyslovene lacno. Aspoň vpredu.
Ako som už naznačil, ponukou priestoru mieri T-Roc skôr na jedincov vo fáze plánovania (lovu?) než na rodiny. Kufor teda postačí skôr nenáročným, ktorí sa nebudú trápit nakladaním kočíka či inštaláciou detských sedačiek cez neveľké dvere.
Z pohľadu rozloženia palubnej dosky a obsluhy je to typický Volkswagen, prehľadný a jednoduchý. To platí aj o jeho info-zábavnom systéme, pri ktorom oceňujem fakt, že si nadmieru dobre rozumie aj s mojou čoraz exotickejšou Lumiou od Microsoftu. Teda v rámci toho, čo potrebujem (prehľadávanie adresárov s hudbou a hands-free telefonovanie). Inak je to systém podstatne šikovnejší, ktorý komunikuje so svetom cez internet a podobné (z môjho pohľadu) zbytočnosti.
Zohraté skupiny
Ja som ešte trochu stará škola, takže autu viem odpustiť aj zlé rádio, ak dobre jazdí. Pri T-Rocu nemusím robiť tento kompromis. Jeho rozkročený postoj sa prenáša do sebavedomého prejavu na ceste. Na jednej strane je príjemne obratný a živý, na druhej strane však chladný a bez náznaku spontánnosti. Až sa mi chce napísať, že presne podľa očakávaní, ale nie je to celkom pravda, lebo ja som čakal (alebo skôr tajne dúfal) že toto auto by mohlo pokračovať tam, kde Scirocco nechalo prázdne miesto vo výrobnom programe Volkswagenu. Je to však crossover a čoraz viac sa mi potvrdzuje, že toto nie sú autá pre tých, ktorí hľadajú potešenie z jazdných vlastností. A to som sa snažil aj vypnúť stablizáciu a trochu využiť klzký povrch v športovom režime. No nič, asi máme rozdielne predstavy o zábave.
V tomto kontexte k T-Rocu pasuje aj motor 2.0 TSI naladený na 140 kW. Je to sila pri tejto veľkosti, poviete si, ale jeho prejav je taký nemastný-neslaný. Hľadám trochu spontánnosti, charkteru, drzosti, čím by mohol vystúpiť z radu, ale márne. Aj motoricky je Volkswagen prosto verný svojmu imidžu – výborný, ale zároveň nezáživný. Spolupráca so 7-stupňovou DSG je bezchybná, neoplatí sa jej do práce „kecať“. Pri civilizovanom štýle jazdy sa dá jazdiť za príjemných 7,5 litrov na 100 km.
T-Roc mi príde ako stávka na istotu. Celkom presne cítim, na koho toto auto mieri a viem, že ja s rodinou to už celkom nie som. Preto môj pohľad možno nevyznieva až tak nadšene. Prečo som ho teda nedal na test Ferovi? Lebo on má radšej pokrok.
GALÉRIA - 34 obrázkov
0 KOMENTÁROV