Našťastie to nie je úplne presná kópia a dizajnéri dali XC60 viac vizuálnej dynamiky. Na niektorých miestach môže stredné SUV v ponuke Volva pôsobiť až trochu prečačkano (rohy predného nárazníka), ale je to vecou vkusu.
Originálne drevo
V interiéri sa cítim navlas rovnako ako XC90. Top výbava Inscription tu dostala pár luxusných príplatkov ako napríklad skvelý audiosystém Bowers & Wilkins či obklady Driftwood, teda z vyplaveného dreva. Dokonalosť atmosféry v kabíne korunuje švédska vlajočka na sedadle spolujazdca.
Digitálne prístroje, head-up displej s projekciou priamo na okno aj na výšku orientovaný 9-palcový centrálny dotykový displej už poznám z väčších modelov. V novej verzii je na domácej obrazovke trochu farebnejší (aktualizáciu dostanú aj ďalšie modely). Pracovať s ním je vecou zvyku a mne sa s týmto systémom žije naozaj výborne. Akurát je samotný displej pomerne rýchlo „ucapkaný“.
Vnútorným priestorom sa XC60 nevymyká z priemeru, štvorčlennú rodinu sem pohodlne naložíte. V rámci komfortu je tu aj štvorzónová klimatizácia a vyhrievanie zadných sedadiel. V batožinovom priestore mi trošku chýba vyklápacia priečka v podlahe. Pod ňou je priestor na dojazdovú rezervu (za príplatok 140 €), vedľa ktorej sa zmestili komponenty vzduchového odpruženia.
Ako na obláčiku?
Je celkom zaujímavé, že táto technológia pôvodne určená pre top segment si nachádza cestu aj do menších SUV. Volvo sa tým vyrovnáva Mercedesu či Audi, teda aspoň na papieri. V realite si mechy musia poradiť s celkom veľkými kolesami, rozmer 255/45 R20 pritom nie je strop, pretože Volvo ponúka aj 265/35 R22.
To by som už naozaj nechcel, pretože aj s 20-palcovým obutím je to miestami utrpenie. Podvozok sa naozaj snaží nerovnosti spracovať, no príde ostrá priečna a dá tvrdo vedieť o svojich limitoch. Na druhej strane však ponúka zaujímavú možnosť zdvihnutia o nejakých 5 centimetrov. Najnižšia hodnota svetlosti je pritom 209 mm, takže spolu s jazdným režimom Off-road (funguje do 35 km/h) nie je ani mimo pevnej cesty úplne beznádejné.
Lepšie mu je však s asfaltom pod kolesami. Už aj väčšieho súrodenca XC90 považujem za príjemne agilné auto a „šesťdesiatka“ je podľa očakávania ešte lepšia. Manévruje sa s ňou príjemne, do oblúkov ide s prirodzenou ľahkosťou a keby som mal pod kapotou motor T6, možno by som sa aj celkom tešil zo športovej jazdy.
Radšej na diaľnicu
Lenže testovací exemplár dorazil s dieselom D5 a tomu sa treba prispôsobiť. Napríklad tým, že namiesto vymetania serpentín sa pohodlne usadím a nechám systém ProPilot, aby za mňa zvládal nudu diaľnice. Akurát sa mi každých asi 15 sekúnd pripomenie, že ešte stále nedozrel čas na úplne autonómne vozidlá. ProPilot funguje do nejakých 135 km/h, nad tým sa treba spoľahnúť na klasický adaptívny tempomat a sledovanie jazdného pruhu. Rozdiel medzi spomenutými systémami je takýto:
ProPilot
Sledovanie jazdného pruhu
Na dlhé cesty je D5 veľmi príjemnou voľbou, štandardne sa kombinuje s osemstupňovým automatom a s pohonom všetkých kolies. Štvorvalec je relatívne kultivovaný a na 100 kilometrov mu v priemere postačí tak 7 litrov nafty. Ako bonus ešte pripomeniem jeho technológiu PowerPulse. Ekologickejšou alternatívou, teda ak máte auto kde pripojiť do zásuvky, by mohol byť hybrid T8, ktorý je však o šťavnatých viac ako 11 000 € drahší.
Celkovo nie je XC60 z lacného kraja, základná cena od 45 300 € za D4 je však primeraná konkurentom. Testovaný exemplár to so všetkým luxusom dotiahol na takmer 80 000 € (utrite si, prosím, displej).
GALÉRIA - 43 obrázkov
0 KOMENTÁROV