Volvo V90: Zahodiť sekeru

Pri myšlienke na veľké kombi od Volva, sa mi doteraz vybavil klasické 960, ktoré Olaf kdesi pri polárnom kruhu navrhoval sekerou. Ale Olaf junior už nie je drevorubač, ale hipster. Sedí v peknej kancelárii a užíva si peniažky čínskych majiteľov. A pretože ich má rád, tak im navrhol azda najkrajšie auto v súčasnej vyššej strednej triede.

Môžete so mnou nesúhlasiť a naložiť mi za to v komentároch, no mne sa ten súčasný dizajn Volva naozaj páči. Má noblesu kráľovskej rodiny, solídnosť vikingských lodí a aj trošku klasického štýlu a národnej hrdosti. A krásne na tom celom je, že rovnaký pocit mám aj z interiéru.

Za čo sa platí?

Nesmiem však zabudnúť, že toto auto je v najvyššej výbave Inscription a stojí vyše 81 000 eur. Teda takmer dvojnásobok základnej ceny. Jedného dňa sa teda pokúsim zistiť, ako vyzerá interiér takej obyčajnej V90, ktorá nemá kožou obšitý vrch palubnej dosky a poctivé drevené obklady, medzi ktorými vynikajú typicky žlté kevlarové membrány audiosystému Bowers & Wilkins. Na facebooku by som si k fotke z interiéru tohto auta mal napísať: cítim sa rozmaznane.

Ale úplná dokonalosť to nie je. Volvo totiž s radosťou obložilo exponované plochy lesklými čiernymi plastmi, ktoré sú magnetom na odtlačky. Suverénne najviac „paciek“ však už po hodine zdobí centrálny dotykový displej. Dušana Hergota by možno aj potešilo, že Volvo svoj systém pomenovalo Sensus, vo Švédsku evidentne nevedia nič o spodine slovenskej hudobnej tvorby.

Systém je však celkom príjemný, z väčšej časti aj poslovenčený (navigačné pokyny a integrovaný návod sú, žiaľ, len v angličtine). Práca s ním je otázkou zvyku, páči sa mi trojica obrazoviek aj zobrazenie vonkajších kamier. Škoda len, že audioprehrávač si s poradím skladieb robí čo chce a za integráciu databázy Gracenote by si zaslúžil riadnu facku (narážky na môj hudobný vkus budú z diskusie vymazané).

Ako v obývačke

Pohodlie sedenia v (príplatkových, ako inak) športových sedadlách je vynikajúce. Očarila ma aj miera automatizácie, v chladnom ráne sa hneď po naštartovaní zapne vyhrievanie sedadla i volantu. Priestoru ponúka V90 primerane svojej veľkosti, ani s kufrom nemám dôvod byť nespokojný. Iba ten svetlý koberec ma obligátne nenadchýna.

Na rozdiel od konkurentov má Volvo operadlo delené 60 : 40 a v strede otvor na prepravu dlhých predmetov. Veď lyže patria aj tak na strechu... Drobným mínusom je aj to, že pod podlahou nie je priestor určený na odloženie demontovanej roletky. Na druhej strane poteší motorizovaný posuv v zadných stĺpikoch pri otvorení aj zatvorení.

Stále je čo objavovať

Možnosti konfigurácie Volva v ničom nezaostávajú za nemeckými konkurentmi, a tak sa aj pri položke podvozok zapotíte. Z kombinácie oceľových pružín vpredu a vzduchových vakov vzadu, som bol mierne rozladený už v sedane. Teda samotné auto je mierne rozladené, pretože predok je tvrdší ako zadok a ostré hrany spracováva dosť drsne. Zadok je naopak plavný a vyslovene komfortný aj pri tvrdšom nastavení. A s menšími ako 20-palcovými diskami by to mohlo byť ešte lepšie.

Hoci má označenie D5, ide o dvojito preplňovaný naftový štvorvalec, ktorý má ešte skrytú rezervu Power Pulse. Pri bežnom nastavení si efekt prídavného zásobníka vzduchu ani nevšimnete, v ponuke je však aj režim Dynamic. Pretlak sily prenesie pohon všetkých kolies na cestu bez zaváhania a razom máte pole position aj na ďalšom semafore.

Jazdné talenty V90 treba z auta takpovediac vymlátiť. Na prvý dojem totiž všetko pôsobí tak mäkko a neangažovane. No toto auto vie zatáčať a nebojí sa ísť rýchlo. Možno nemá ostrosť konkurentov, ale na skutočne ostrú jazdu si predsa nekúpim veľké naftové kombi. To rozhodne patrí predovšetkým na diaľnicu, kde vyniknú jeho autonómne schopnosti.

Len pod dohľadom

Rozdiel medzi PilotAssist a bežným aktívnym sledovaním jazdného pruhu je vo Volve celkom výrazný. Kým druhý spomenutý systém dovolí autu ísť až k čiare a od nej ho nemilosrdne odrazí k tej opačnej, autonómne riadenie sa snaží držať pekne v strede. Oficiálne funguje do 130 km/h, zvládlo však aj tempomat, nastavený na 135 km/h.

Ak pustíte volant, systém vydrží nejakých 15 sekúnd, potom nasleduje séria varovaní a o ďalších 10 sekúnd rezignácia. Elektronika je nastavená na relatívne malé uhly natočenia, a tak sa občas priblíži až nebezpečne ku kraju. Vtedy je na šoférovi, aby trochu pritlačil riadenie.

K zaujímavým funkciám však musím zaradiť aj opačný extrém – možnosť vypnúť radar adaptívneho tempomatu. Ten pritom Volvo dodáva už v základnej výbave, vrátane PilotAssist. A ten zvyšok na sledovanie mŕtveho uhla a ďalšieho diania za autom stojí prijateľných 600 €.

Dobrý ročník

Nemôžem sa považovať za zrelého človeka, predsa len som tak v polovici svojej životnej cesty. No napriek tomu by som si dokázal predstaviť život s Volvom V90. V prvom momente očarí pohodlím, no má dostatok skrytých rezerv na priebežné odhaľovanie. Pár vecí v info-zábavnom systéme by som síce musel predýchať, a tiež tú cenu, ale v rámci triedy to nie je nič výnimočné.

Cena testovaného auta: 81 330 €


GALÉRIA - 42 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ