Volkswagen T-Cross: Aj malé prsia vedia očariť

Však sa aj hovorí, že čo je malé je milé. Na všetkých myšlienkach niečo je. O to viac, že v prenesenom zmysle, sa mnohé dotýkalo Volkswagenu T-Cross postaveného na platforme modelu Polo. Čo sa už len dá na malom podvozku vymyslieť? Aby si nebol prekvapený... (P.S. vymysleli len ďalšie SUV, však takto to treba 😉. Ale pokojne čítaj ďalej).

Zostať mladým

               Je zaujímavé sledovanie, ako z niektorých áut srší ich cielenie. T-Cross by som si zrejme ako otec rodiny s relatívne veľkými prepravnými potrebami nekúpil, ale ako mladý jedinec (pokojne aj pubescent zámožnejších rodičov) s relatívne voľnomyšlienkarským vnímaním sveta zrejme áno. V T-Cross-e som sa práve dosť intenzívne naladili na vlnu voľnosti. Napriek malým vonkajším rozmerom netrpí na nedostatok priestoru v interiéri. Parádny stoličkový posed za volantom, všetky potrebné ukazovatele a zobrazovatele sú na „dosah“ zraku. Len to chce chvíľku (možno dve) na individualizáciu a preskúmanie pozícií jednotlivých potrebných tlačidiel. Ak však máš doma nejaký novodobý Volkswagen, všetko ti bude hneď jasné. Veľmi oceňujem fakt, že klimatizácia sa ovláda hmotnými a nie virtuálnymi tlačidlami. Aj vďaka tomu som počas jazdy nemusel zbytočne odvracať zrak od jazdy (jedine tak po babách 😉). Stačilo len intuitívne natiahnutie pravej ruky – veď väčšinu času aj tak visela z lakťovej opierky a občas jemne pohladila hlavicu radiacej páky. Po mechanickej a esteticko-praktickej stránke sa nedá „krpcovi“ nič vyčítať. Hádam len to, že ide o zaužívaný klasiku made in volkwagen, ktorú mnohí odvážlivci neraz zatracujú (no a čo?).

Tri plus jedno

               Veľmi príjemným prekvapením bol litrový motor. Trom piestom celkom intenzívne pomáhalo plniace turbodúchadlo. Jasne, tri piesty sa charakterovo oklamať nedajú, potlačiť však áno. Mám dojem, že liter musel prejsť nejakou odhlučňovacou kúrou (alebo niečím podobným). V stredných a nízkych otáčkach mal aj celkom dosť ťahu, ale hnať ručičku niekde nad 4 000 min-1 je holá bezvýznamnosť. Tri piesty tu nielen pripomínajú nasrdený Wartburg nielen zvukom, ale aj ťahom. V tomto smere sa mi viac osvedčilo častejšie radenie či akcelerácia z jemne podtočeného motora. Je mi jasné, že trojvalce (a elektromobily) nie sú práve v kurze, ale v prípade T-Cross-u som to ako citeľné mínus nebral (a stále si pokojne môžeš dať hlasnejšie obľúbenú hudbu). Skôr mi motor neprekážal v užívaní si jazdy a ostatných charakterových vlastností auta. A ak už sa naň pozeráš cez prsty, priemernú spotrebu 6,1 l/100 km som dosiahol neobmedzovaním sa. Naviac, motor bol ešte výrazne surový – pri preberaní mal najazdených len nejakých 20 km.

Volkswagen T-CrossNuž, moderný trojvalec (alebo ti chýbajú úvodzovky?).

Drobnosti

               Hmmm, rôzne pre život a jazdu potrebné „prkotiny“ sú pre mnohé značky ťažiace hlavne z dizajnu jasnou smrťou. Mobilný telefón má (už) predsa mať presne definovanú pozíciu, najlepšie aj s indukčným nabíjaním. Presne, ako to ponúka T-Cross – len odložiť a jazdiť. Aj šálka s kávou alebo konzerva s obľúbeným nápojom si zaslúži bezpečné miesto. Apropo bezpečnosť, aj v tomto smere sa Volkswagen vytiahol. Auto dávalo pozor na kadečo, niekedy však až otravne. Minimálne mi vadilo, že po deaktivácii systému na udržiavanie jazdy v danom pruhu sa po vypnutí a nasledujúcom naštartovaní opäť aktivoval. Oukej, beriem, ale hlavne v meste mi ťahanie za volant občas až nepríjemne vadilo (však vieš, ako sa u nás neraz jazdí).

Sem a tam, hore a dole

               Posúvanie zadnej lavice a pohyblivé dno batožinového priestoru potešilo. Drobnôstky, ktorých význam si človek uvedomí až počas užívania v bežnom živote. Napríklad mama (alebo iný šoférujúci jedinec) vďaka posúvateľnej lavici ľahšie dosiahne na malé dieťa. Športovec si náčinie odloží pod dno a nezavadzia nákupu. Po sklopení zadných operadiel vznikne s dnom batožinového priestoru takmer rovina. Parádička. A to sa vzadu aj parádne sedí, hlavne (aj) preto, že chodidlá sa komfortne zmestia pod predné sedadlá – ber to aj tak, že na výšku mám skromných 175 cm.

               Nehovorím, že Volkswagen je bezchybný a úžasný, že z neho zákazník rovno padne na riť. Je však dostatočne vyvážený a hlavne koncipovaný na každodenné neúnavné používanie. Čo by však jemne mohol Volkswagen doladiť je podvozok – alebo sa aspoň poriadne povoziť po slovenských pseudocestách. Bežné nerovnosti zvládal s prehľadom, rýchlejšie a väčšie ho však zneistili. Ale tú sú už len banality....asi.

 


GALÉRIA - 33 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ