Volkswagen Polo 1,0 TSI Highline: Übermensch

V paralelnom svete motoristickej novinárčiny existuje pár extrémov, v ktorých sa skrátka pohybovať nechcete. Medzi tieto momenty patrí napríklad ten pocit, keď v pondelok vymeníte nemenované nemecké luxusné kupé za rodinné približovadlo podstatne menej charizmatickej značky. Alebo ten moment, keď medzitým sedíte päť hodín v mekáči na Zlatých Pieskoch, lebo tieto dve autá sa samé nevymenia a široko-ďaleko sú len importérske strediská a telá, ktoré tu zostali po letnom Uprisingu.

Najhoršia vec sa vám ale stane vtedy, keď je aj to rodinné približovadlo fakt dobré. O zlých autách sa totiž píše veľmi jednoducho: máte veľa podnetov na zdr vypichnutie menej vydarených stránok väčšinou francúzskeho stroja. Pri dobrých autách je situácia opačná, a tu nastáva problém. Problém, o ktorom nahlas rozmýšľam stojac pri bielom Volkswagene Polo 1,0 TSI vo výbave Highline.

Ľudia si zaslúžia istoty

Už len vzhľad tohto auta je problematický. Len sa naň pozrite. Na malé auto je Polo veľmi široké, kolesá má zastrčené niekde v rohoch karosérie a vynikne aj celkom veľká presklená plocha auta. Jeho extrémne neutrálny ksichtík sa zmenil len tak, aby presne zapasoval do aktuálneho dizajnérskeho jazyka značky a zadná časť je zasa o niečo štíhlejšia, pričom ponúka väčšie vstupné otvory vzadu, aj na bokoch.

Vidíte to? Žiadna chyba. Nič. Niente. Nič, čoho by som sa mohol chytiť a zosmišniť pred celým svetom, skrátka dobre odvedená práca. Ešteže to importér vedel, a oblepil celé auto obrovským nápisom POLO. No... nie, fakt? Aj veľkosť tejto nálepky však nepriamo odhalí ďalšiu zaujímavosť: Nové Polo už skrátka nie je malým autom. Dámy a páni, slávnostne vyhlasujem, že trend, ktorý začal Fiat Grande Punto už v roku 2005 sa podarilo dotiahnuť do úspešného konca. Nové Polo má vonkajšie rozmery celkom zhodné s Golfom štvrtej generácie, ktorých tu po cestách jazdia ešte húfy.

Okrem tohto faktu je prekvapením je snáď len to, že aj vo výbave Highline si musíte priplácať za svetlomety, za ktoré sa v záplave dnešných LED šialenstiev nebudete hanbiť. Nie, že by však štandardné paraboly svietili zle. Polo ide skrátka na istotu.

Bauhaus

No, a potom je tu interiér. Ak čakáte nejaké prekvapenia, musím vás sklamať už v úvode. Nič nebude. Po zatvorení ťažkých dverí, ktoré sprevádza poctivý, tučný zvuk, sa ocitám vo veľmi príjemnom prostredí. Na pomery Volkswagenu sa interiér medzigeneračne posunul niekde úplne inde. Minimálne zmizol preč pocit toho, že kúpou menšieho auta o niečo prichádzate. Sú tu kvalitné materiály, ktoré sú navyše výborne spracované. Nič tu nepraská, nebúcha a kabína je výborne odhlučnená.

Ako som už spomínal, architektúra interiéru sa kompletne zmenila. Z dizajnérskeho hľadiska mám pocit, že Volkswagen pomaly prechádza z vertikálneho členenia interiéru, ktoré zaviedol práve v štvorkovom Golfe, na členenie horizontálne. To výrazne pomáha v snahe zasadiť do interiéru väčší displej, ako zvyčajne. No a keďže sa bavíme o Volkswagene, hovoríme o displeji s lahodnými reakciami a bezchybným rozlíšením, ktorému však chýba jedna podstatná, no príplatková vec: Navigácia.

Ponúka však aspoň audiosystém s výbornou kvalitou zvuku a rozsiahlymi možnosťami nastavenia. A keď už bola reč o zmene členenia interiéru na horizontálne, treba dodať, že ergonómii to absolútne neprekáža. Všetko je presne tam, kde by ste to hľadali a človek má pocit, že dizajn interiéru slúži človeku, nie človek dizajnu. To znamená, že by sa v prenesenom význame dalo hovoriť o tom, že Polo ctí zásady slávnej nemeckej dizajnérskej školy Bauhaus. Bauhausové stavby sa vyznačujú najmä svojou nadčasovosťou, a to je ďalšia vec, za ktorú sa pokojne aj stavím: Polo bude aj o desať rokov vyzerať stále aktuálne, i keď by ste dnes mohli povedať, že je príliš konzervatívne. A to je fajn deal.

Prekvapenia nás nečakajú ani vzadu. Vyhlasujem, že sa na zadných sedadlách dá pohodlne sedieť a preč sú aj tei časy, keď ste na nezlisovanie nôh potrebovali auto nižšej strednej triedy. Miesta je dosť aj nad hlavou, tu však niečo chýba. Niečo veľmi podstatné: Stropný držiak. Volkswagen, ja chápem, že pri zachovaní svojich výrobných šandardov a relatívne nízkych výrobných nákladov treba šetriť, ale skutočne to muselo byť tu? My, nadšení vodiči máme potom taký menší problém, že nám potom lietajú po zadnej lavici veci a ľudia.

Po interiéri je ale rozosiatych pár praktických easter-eggov, ako to volá naša generácia. Je tu napríklad držiak na dlhé papieriky okuliare v mieste, kde som v tejto kategórii zvyknutý len na osvetlenie interiéru. Alebo výstražný trojúholník, ktorý je umiestnený v piatych dverách a označený tak trošku vtipnou infografikou. Ale prečo, to vám neprezradím, nie som totiž historik. 

Batožinový priestor malého Pola je tiež prekvapivo využiteľný. Má síce nakladaciu hranu, tá sa však ukáže až po zložení dvojitej podlahy batožinového priestoru. Je v ňom až 351litrov dobre využiteľného priestoru, ktorý sa dá sklopením zadných sedadiel zväčšiť až na 1125 litrov. Batožinový priestor je inak široký presne jeden meter a jeden milimeter, čo znamená, že do neho dáte... veci široké jeden meter. Napríklad aj to je fajn, a pár konkurentov to nemá.

Keď sa tak na nové Polo Highline pozerám zvonka ešte raz, mám možno jedinú výčitku: Je rok 2018 a na streche je anténa? Okamžite preč! Na toto tvrdenie mám totiž pádny dôvod: Viem, ako chutí pena z autoumývačky. Ako to spolu súvisí, to si radšej domyslite.

Benchmark aj na ceste

S litrovým trojvalcom od Volkswagenu sa roztrhlo vrece. A to je celkom dobre, pretože ide o veľmi príjemný motor, ktorý má v testovanej verzii 70 kilowattov a 175 newtonmetrov. Zlé jazyky zvyknú o Volkswagene tvrdiť, že desať rokov nevyrobil dobrý motor, no minimálne pri najmenšom prepĺňaom agregáte nemám akékoľvek námietky. Dokonca mám pocit, že jeho chod je kultivovanejší a krútiaci moment podáva plynulejšie, ako prednedávnom testovaná 81-kilowattová verzia v Rapide Spaceback. Čo sa týka prevodovky, pomohlo by kratšie sprevodovanie, či skrátka jeden sutpeň navyše.

Je jasné, že za touto povahou prevodovky bude snaha ušetriť na normovanej spotrebe paliva. A jasné je to aj preto, lebo sa to Polu darí. Aj pri mojom (stredne ofenzínvom) jazdnom štýle hodnota spotreby na palubnom počítači príliš nepresiahla hranicu piatich litrov na sto kilometrov. 

Čo by však znieslo oveľa viac námahy, to je podvozok. S ľahkou prednou časťou sa mu veľmi chce do zákrut, riadenie je typicky bez citu, ktorý padol za obeť presnému a komfortnému nastaveniu. Vlastne by sa dalo povedať, že všetky ovládacie prvky sú presné a majú príjemne mechanický chod.

Polo sa správa na ceste veľmi dospelo a drží svoju stopu veľmi dospelo aj pri veľmi nedospelých rýchlostných hodnotách. V korelácii s tým funguje aj odhlučnenie kabíny, ktoré je na pomery svojej kategórie zasa niekde úplne inde. Na záver mám len jednu pikošku: Volkswagen sa v svojej kampani chváli vysokou úrovňou aktívnej aj pasívnej bezpečnosti Pola. Je tu asistent udržania jazdného pruhu, aj aktívny tempomat s radarom a núdzovým brzdením, ktoré funguje možno až príliš dobre.

Lepšie povedané: Prišla krízová situácia, ja som dupol na brzdu a auto to stihlo ešte skôr ako ja. Super! Problém bol v tom, že ten za mnou to nestihol vôbec, a nečakane prebehol aj test pasívnej bezpečnosti. A ako môžete vidieť: V poriadku je Polo, aj ja. Za mňa paráda, päť z piatich hviezdičiek!

Prekvapenie na záver?

Nie. Žiadne nepríde - presne tak, ako som to písal už na začiatku. Nové Polo (až na tie nálepky) bezchybne vyzerá, je priestranné v interiéri, ktorý vyzerá tiež bezchybne, celé to ťahá takmer bezchybný malý motor a jazdí na bezchybnom podvozku, v ktorom si viem úplne predstaviť aj 300 koní, ktoré sa v zákulisí pripisujú (vraj) chystanému Polu R. Ak ste ochotní Volkswagenu za túto bezchybnosť aj zaplatiť, gratulujem vám. Máte bezchybný život.

A už aj ja, pretože som práve dopísal ťažký test na jedno dobré auto. 


GALÉRIA - 40 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ