Toyota RAV4 Hybrid 2WD: Transformer

Vcíťte sa do jej situácie. Jednoducho, byť Toyotou RAV4 nemôže byť vôbec jednoduché. Vaša praprababička - RAV4 prvej generácie - bola síce jednou z úplne prvých, ktorí založili kategóriu kompaktných SUV, vďaka vášmu fakt zvláštnemu menu si však ľudia pamätajú skôr jej mladšieho konkurenta, Hondu CR-V. Od tohto momentu ubehlo už viac ako 25 rokov a až päť generácií vašej famílie a tento súboj ako zo Shakespeara sa furt neskončil. Práve naopak - prerastá v súperenie v relatívne nových vodách, akými sú napríklad hybridné pohony.

Nie je to veľmi dávno, čo mi pod rukami prešla hybridná Honda CR-V a musím uznať, že na mňa zapôsobila o niečo lepšie, než aby som ju nazval "prepravným spotrebičom", ako som možno na začiatku chcel. Jej hybridný systém je naozaj dômyselný a jej jazdné vlastnosti dokonca neodporovali emotívnym chvíľkam za volantom, a také veci ja mám skutočne rád. Druhé dejstvo však prichádza s hybridnou RAV4. Sčasti preto, lebo ma provokuje už svojim vzhľadom, sčasti vďaka hybridnej tradícii Toyoty, ktorá mi nedovolí neslubovať si od nej málo.

Prejdime však najprv k tej povrchnejšej stránke veci. Nová RAVštvorka je fakt zvláštny zjav. Nemusím to viac rozvádzať: toto auto si kúpi len skutočný fanúšik odviazaného japonského dizajnu, alebo človek, ktorému je to skrátka strašne jedno. Teda, aby som bol presnejší - to som si nahováral prvý deň testu. Keď som ju však postavil pred bytovku a šiel si večer zapáliť, RAV4 na parkovisku na prvú šupu vytŕčala. A to, čo o mne hovorila, mi vôbec nevadilo. Podobne ako pri menšej C-HR sa tu Toyote podarilo skĺbiť nezameniteľný charakter japonskej funkčnej, no nie úplne strohej úžitkovej estetiky.

Bohaté oplastovanie okolo blatníkov (a jeho tvarovanie) však nemusí byť každému po chuti. Priznávam sa, že aj ja s ním mám jeden veľmi podstatný problém: Síce tam sú a ich tvar mi nevadí, no sú lakované, takže pre zmenu nemajú zmysel. To isté sa však nedá povedať o dvojfarebnom prevedení strechy a karosérie. Opticky auto zoštíhľuje a narozdiel od konkurencie (aj vo vlastných radoch) nepôsobí zbytočne. Podobne ako podozrivo tenučký A-stĺpik, cez ktorý sa z auta výborne pozerá. Otázka teda zostáva: Kedy začala Toyota robiť štýlovky?

Panda veľká

Smerom dovnútra sa situácia našťastie nedramatizuje, skôr pokračujeme v zabehnutom tempe.

Vyzerá to tu vlastne presne tak, ako by ste mohli od japonského SUV očakávať: Tu a tam pár samoúčelných tvarov, no ovládacie prvky sú rozvrhnuté logicky a všetko máte poruke. V strede nájdete plávajúci displej s matnou úpravou povrchu, na prístrojovom paneli pred vami sa nachádajú hybridné ukazatele. Tie sa skladajú z kombinácie displeja a analógových ukazateľov, a vyzerajú dosť dobre. Od pol pása hore kvalitné plasty, od pol pása dole je lepšie to skôr dôkladne neskúmať. No najmä je tu jedna veľmi podstatná vec: Priestor. Je ho tu naozaj veľa a poteší aj dojem prirodzenej vzdušnosti interiéru, ktorá je len citlivo pridusená čiernou stropnicou. Vzdušný feeling z interiéru sa presúva aj smerom dozadu, kde by sme našli pekných 580, resp. až 1690 litrov batožinového priestoru po sklopení zadných sedadiel.

Vráťme sa však naspäť k tomu, čo je pre vodiča podstatné najmenej, ale pre predaje najviac: Infotainment! Má osem palčekov a podobný by ste našli aj v Corolle. funguje bezproblémovo, niekedy mu môžu isté operácie chvíľku trvať, ale to aj vám, než ich pochopíte (pozerám sa na teba, navigácia). Je intuitívny a dobre umiestnený, no medzi konkurentami od VW Group troška zaostáva po estetickej stránke. Zaujímavým prvkom RAV4-ky je však audiosystém, ktorý hrá veľmi dobre, musíte si ho však dobre nastaviť v ekvalizéri (ubrať basy, pridať trocha stredov a výšky možno o kúsok viac), aby hral referenčne. Súvisí to najmä s akustikou interiéru, ktorá v RAV4-ke nie je zrovna najlepšia.

Panda mrštná

Stlačte tlačidlo zapaľovania s takmer kuchynským nápisom "POWER" a stane sa... Nič. Ručičky tachometra sa aktivujú, celkom svižne sa nahodia všetky palubné systémy a s jemným hvizdom elektromotorov ste v nenútenom, tichom pohybe.

Narozdiel od Hondy CR-V, pohonné ústrojenstvo Toyoty spolieha na hybridný systém v takpovediac tradičnom usporiadaní. O pohyb sa tak stará sústava zložená zo spaľovacieho, 2,5-litrového benzínového štvorvalca generujúceho 131 kW a 221 Nm, ktorý spolupracuje s elektromotorom s výkonom 29 kW. Celé sa to mieša v prevodovke typu CVT, čiže vo variátore, odkiaľ putuje výkon na predné, alebo všetky štyri kolesá. Testovaná verzia je z tejto dvojice takzvaná "lightweight bro" verzia s pohonom len predných kolies.

Poviem vám to narovinu: Do nejakého ťažkého terénu sa s ňou asi nevyberiete, vzhľadom k nedostatku poháňaných náprav a druhu obutia RAV4. Veľmi dobre však stačí na svižnú jazdu na cestách alebo nespevnených povrchoch. Reakcie atmosférickej pohonnej jednotky sú dostatočne rýchle, to, čo sa však v hektických mestských rozjazdoch počíta najviac, sú briskné reakcie elektrického pohonného systému, ktorý dáva tomu spaľovaciemu dostatočné množstvo času na prebratie sa zo spánku, napríklad po státí na červenej. Ochotne sa dokonca vrhá do zákrut a jazda s RAV4-kou baví, trocha menej by však mohla ťahať za volant. Vďaka svojej vysokej podstate tiež až príliš často prešmykuje vnútorným kolesom v kolmých odbočkách. Ale tak, niekto rád vzbudzuje pozornosť.

Komfort na palube RAV4 je viac ako dostatočný. Jeiné, na čo by sa mohol niekto sťažovať sú maximálne zadní pasažieri, ktorí doplácajú na trocha čudnú akustiku na zadných sedadlách. Odfiltrovanie vibrácií a hluku od zadnej nápravy je trocha slabšie ako v prípade európskej produkcie. Pre vozidlá vyrobené v Japonsku to zjavne takou prioritou nie je. Holt, deti si zaslúžia drezúru. čo iné by ste čakali od krajiny, v ktorej vymysleli Battle Royale? Nie, vážne, nemusíte to pozerať, ten úvodný obrázok fakt stačí. 

Takže áno: Jazda s Toyotou RAV4 ma prekvapila nemenej, ako to bolo aj v prípade Hondy CR-V. To som však nezmienil ešte jeden veľmi podstatný dielik skladačky výborného rodinného SUV: Spotreba. Hybridný systém tu funguje naozaj prirodzene a je poznať, že sa pod kapotou RAV4 cíti ako doma. Dobre, za tabuľkových 4,6 litra jazdiť v kombinovanom cykle môžete vedieť, musí byť ale ozaj dobre nakombinovaný. V praxi sa však budete hýbať okolo päť a pol či šiestich litrov, čo na auto tejto veľkosti taktiež stačí. A ak chcete vymetať diaľnice, nachystajte si približne ešte o jeden liter na stovečku viac. Pri hybridnom pohone nejde o nič prekvapujúce - elektromotor so skromným výkonom nemá na diaľnici príliš s čím pomôcť.

Za tento balíček schopností si Toyota žiada v testovanej verzii niečo okolo 36 tisíc eur, pričom základná verzia testovanej motorizácie začína na hodnote 30 090 €. To je takmer rovnaká suma, akú chce Honda za svoje podobne vybavené a podobne schopné CR-V. Pomôžem si fakt slušným klišé, no naozaj uznávam, že misky váh sú v tomto prípade až podozrivo vyvážené. Záleží potom len na vás, čo si vyberiete: Ak ste skôr konzervatívny introvert, choďte do Hondy. Ak ste niečo ako ja, RAV4 vás bude veľmi baviť.

 


GALÉRIA - 29 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ