Toyota Proace Verso: Na linke Bratislava – Tokio

Vrátim sa teda do roku 2013, kedy Toyota v Európe začala pociťovať potrebu vrátiť sa do segmentu dodávok. A ako najjednoduchší spôsob si vybrala badge-engineering, teda poďme sa s niekým dohodnúť. Svet ľahkých úžitkových modelov nie je zďaleka taký pestrý ako pri bežných osobných autách a reálne máte v ponuke presne päť: VW, Ford, Mercedes, Renault a Citroën. Všetko ostatné sú klony posledných dvoch.

Toyota si zvolila teda poslednú možnosť a nacapila svoje logo na auto, ktoré bolo už šesť rokov staré. Čo iné by sa dalo očakávať, keď v Čechách vyrába Aygo aj ako Citroën C1 a Peugeot 108. Čiže ani druhá generácia Proace nemala veľmi na výber.

Kompaktná platforma

Proace Verso je teda to isté ako Citroën SpaceTourer a Peugeot Traveller. Trojica chce mútiť vodu v segmente, kde štandardy určuje famózny VW Multivan. Auto mnohými považované za dokonalosť do 3,5 tony (Multivan, samozrejme) však nasadilo latku poriadne vysoko a príde mi možno až trošku smiešne, čo proti nemu Francúzi (a Japonci) vytiahli. Konkrétne hovorím o platforme EMP2, na ktorej postavili C4 Picasso či 3008. Naozaj si myslia, že tým dokážu konkurovať?

Už po nasadnutí do kabíny cítiť, že priestorom to nie je na úrovni konkurentov. Limitom je šírka vozidla a hoci mám v testovanom aute len dve predné sedadlá, navyše nie zvlášť veľké, a teda vcelku dostatok priestoru naokolo, mal som možnosť vyskúšať si aj verziu s trojmiestnym predkom a tá bola už dosť nepohodlná. Tej je prispôsobené riešenie palubnej dosky s výstupkom radiacej páky nalepeným na pravé koleno vodiča.

Jej hranatá hlavica mi vôbec nepadne do ruky, spolu s polyuretánovým volantom mi celkom citeľne strpčujú život na palube. Takéto autá sa vyžívajú v šikovne riešených odkladacích priestoroch, francúzski konštruktéri stavili najmä na kapsy vo dverách, ktoré sú počas jazdy dosť nízko.

Zázraky na počka... Nie!

Zadná časť je v rámci tejto výbavy riešená kombináciou 2 + 1, teda pravé sedadlo je samostatné a stredné s ľavým sú spojené (sedák, operadlo je rozdelené). Je možnosť ich posúvať, sklápať či dokonca vybrať. No pri tej poslednej činnosti sa, zvlášť s dvojsedadlom, vytrápite, pre jedného človeka je to takmer nemožné.

Cez posuvné dvere (s roletkami na oknách, tretie bočné okná však roletky nemajú!) je prístup do kabíny dobrý, vzadu sú výklopné dvere s možnosťou samostatne otvárateľného okna. Tu sa však žiada riešenie v podobe pevného plata, ako má Mercedes. Neodpustím si ešte poznámku k vstupnému otvoru, ktorý je výrazne menší ako samotné dvere a ešte ho zužujú obkladové plasty, ktoré sa poškrabú už len keď sa na ne škaredo pozriete.

Pohon mal na starosti dvojlitrový diesel s výkonom 110 kW a s krútiacim momentom 370 Nm. Vďaka kratšiemu sprevodovaniu sa aj s plným autom pohnete celkom svižne, na diaľnici by sa však zišiel ešte siedmy prevod. Pri 130 km/h je motor dosť vytočený a teda aj celkom pahltný a hlučný. Spotreba okolo 7,5 l/100 km je primeraná veľkosti auta.

Kompaktná platforma Proace má aspoň tú výhodu, že v meste pôsobí obratnejšie než konkurencia. Odpruženie je nastavené na záťaž, no ani prázdne auto na jamách výraznejšie neposkakuje. Komfort je priemerný, na väčších nerovnostiach cítiť aj pohyby karosérie. Na viacerých miestach je evidentné, že konštruktéri sa jej mäkkosť snažili zachrániť dodatočnými spevňovacími prvkami.

Ospravedlnenie

Milá Toyota, prepáč, že som Proace Verso takto zvozil. Nie je to však tvoja chyba, pokojne si v rámci článku predstav, že píšem o Citroëne. A ten si asi poriadne nenaštudoval u konkurencie či vo svojej minulosti, ako sa takéto auto v súčasnosti má urobiť. Niektoré spojenia sa jednoducho nepodaria, taký je život.


GALÉRIA - 36 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ