Toyota Corolla Hybrid: Ikebana

Vsadím sa, že poznáte minimálne tri také kapely, ako je Toyota Corolla. Hneď vysvetlím. Začnú, vydajú pár prvých albumov, majú obrovský úspech, ktorý sa po nejakom čase prirodzene vytratí. Potom sa rozpadnú, niektorí hráči si založia nové kapely a po desiatich-pätnástich rokoch vám dopne, že všetko teátro posledných rokov sa muselo diať len kvôli tomu, aby prišiel nečakaný comeback. 

Corollu sme tu nevideli asi od roku 2006, keď zmizla, aby uvoľnila miesto jej nástupcovi, tak trocha nemastnému a neslanému Aurisu. Ale teraz je späť a vyzerá to, že v životnej forme!

Neviem kedy sa to stalo, ale z Toyota sa pomaly-pomaličky stáva výrobca záživných áut a celkom vydarených štýloviek. To je super, pretože to bola koniec-koncov jediná vlastnosť, ktorá im chýbala. Tento trend sa začal už RAV4-kou, ktorú som testoval len nedávno a musím uznať, že mi prirástla k srdcu nielen schopnosťami, ale aj jej kontroverzným vzhľadom. A presne toto nás elegantne privádza k novej Corolle, ktoá dostala do náruče slušný náklad vydareného vzhľadu. A nemuselo to tak byť! Jej zadný previs je totiž predsa o trocha dlhší, ako by proporčné zákonitosti chceli.

Dizajnéri na to ale išli po svojom, pretože... sú to Japonci. A dobre im tak. V nižšej strednej triede narazíme na množstvo rozličných prístupov na tému "ako spraviť najuniverzálnejšie auto pre ľudí, ktorá ešte majú trocha súdnosti a nepresadli do SUV", takže vybrať si môže vyslovene každý. Máme tu niekoľko serióznych prístupov, ako napríklad šmakociny od VW Group, ale na druhej strane aj fakt odvážne kreácie z dielne Hondy (áno, hovorím o tebe, Civic). Polovične prekvapí, že vyváženým kompromisom je práva Toyota s touto Corollou, ale niet sa čomu diviť: Predná časť hostí zaujímavo tvarované Bi-LED svetlometry s obrovskou tlamou, pričom razantný dizajnový smer pokračuje plynulo až k zadnej časti auta.

To je fajn, lebo pomocou pár jednoduchých perspektívnych trikov na trocha väčší zadný previs ľahko zabudnete. Toyota, zvonku ti Corolla fakt vyšla. Aj keď jednu pripomienku by som tu predsa našiel: Dvojfarebné lakovanie je najkrajšie vtedy, keď ho ohraničujú hranice dielov karosérie. Ale to možno len ja som taký autista.

Malá zenová záhrada

Kde sa Japonci - exemplárne teda Toyota - veľmi zlepšili, to je pocitová kvalita použitých materiálov v interiéri. Ten od pol pása hore pôsobí naozaj hodnotne, od pol pása dolu zasa celkom úžitkovo. A nejak tak by to malo aj byť: Hore chcete byť fancy, a dole ľahko umývateľní.

Čiže, na čo sa môžeme v introši novej Corolly tešiť? Predovšetkým na príjemnú akustiku, zaujímavý, no nekričiaci dizajn a tak celkovo hapticky príjemné prostredie, ktoré dopĺňa ešte čierna stropnica. Vďaka vysokej úrovni bočných okien však môže byť pre niekoho interiér aj opticky stiesnený. Presvetľuje ho však displej infotainmentu, ktorý dostal typické toyoťácke menu (tzn. trocha graficky zastaralé, no svižné) s logickým rozvrhnutím a pekným chodom systému. Spároval sa úplne v poriadku aj s mojím obstarožnejším iPhonom (6S, nabíjam ho 2x za deň, náhodou niekto sedmičku lacno?) a aj pre súvisiaci audiosystém platí, že hrá dobre, len si ho musíte v ekvalizéri nastaviť. Ubrať z basov, pridať jeden dielik na stredoch a dva na výškach, a spokojný bude aj audiofil.

Kto ale spokojný úplne nebude, to sú pasažieri na zadných sedadlách. Tu sú totiž dva problémy, ale aj jeden príjemný detail. Problémy sú spôsobené predovšetkým menším priestorom pre kolená zadných pasažierov a nepraktickým tvarom C-stĺpika, ktorý celkom bolí, ak si nevšimnete, že pretína trajektóriu vašej hlavy pri nastupovaní na zadné sedadlá. Naprek tomu je tu batožinový priestor s pekným základným objemom 361 litrov, ktorý sa dá jednoducho zväčšiť až na 1052 l.

Citlivo, ale záživne

Toyota si inak v poslednom čase dáva záležať aj na tom, ako ich autá jazdia. Že tu niekto v tomto ohľade kuje pykle mi bolo jasné okamžite, keď moje telo zapadlo do výrazných bočníc predných sedadiel (ktoré vyzerajú mimochodom asi tak sexy, ako len predné sedadlá môžu vyzerať). Stlačil som teda gombík s nápisom "Power", a stalo sa... Nič. Prístroje dali najavo, že sú nažive a ja som mohol vyraziť za tichého ševelenia elektromotorov vyraziť.

Japonská automobilka robí v poslednej dobe z hybridov mainstream a ja si po chvíli uvedomujem, prečo. Pre bežného mestského šoféra je totiž dobre naladený hybridný systém najlepším pohonným riešením. On sa nechce starať o to, aký má práve zaradený stupeň. On nechce riadiť ešte jeden pedál, veď má len dve nohy. Určite ho poteší aj briskná reakcia hybridného systému, ktorý reaguje na plynový pedál v reálnom čase. Pri rozbehu napríklad z neprehľadnej vedľajšej cesty so STOPkou, akú mám pri dome, je okamžitý výjazd s elektromotormi na nezaplatenie. Aj pri prudkom stlačení plynu má spaľovací motor čas naštartovať a prevziať velenie nad zrýchlením.

To už ďalej do sedadla síce nezatlačí ako dvojliter, na relatívne ľahký hatchback ale stačiť bude do spokojnosti. Celá hybridná sústava dáva dovedna 96 kilowattov, alebo v ľudskej reči 130 koní. Úplne stačí. Najmä však poteší na spotrebe: Za tabuľkové hodnoty podľa normy WLTP sa naozaj dá jazdiť. Výkyvy prídu najmä vo vyšších rýchlostiach, napr. na diaľnici, s tým je však nutné počítať. Ďalšia pochvala patrí podvozku, ktorý je naladený dosť priamo, avšak nestráca komfort. Komfortnému dojmu nebránilo ani slušné odhlučnenie v kabíne.

Stojí teda Corolla za to, alebo je len na okrasu ako Ikebana? Určite stojí. Je dobre vybavená, použiteľná na každý deň a teraz jej nechýba ani sexepíl. A pre vás, Toyota: Je mi jasné, že ten infotainment si nechávate na facelift. Už sa teším!


GALÉRIA - 39 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ