Toyota C-HR: Hravá, hravá a hravá

Tak ako sa mení zmýšľanie a priority (najmä) mladých ľudí, mení sa aj smerovanie tvorby mnohých automobiliek. Nuž, už dávno nie je v kurze špičkový podvozok ale skôr konektivita na palube. Výkon motora potlačili aplikácie s možnosťou voľby zvukového sprievodu. Mnohí len „leštia“ displej lebo automobilky implantovali do áut toľko bezpečnostných systémov, že dvadsaťsekundové nepozeranie sa na cestu už nikoho netrápi. Toyota tiež v mnohom, aj keď ide o svetovú špičku v predajnosti svojich modelov, podľahla. Celica, Supra, MR2 či ikonické AE86 zaujíma už len generáciu, ktorá mobilný telefón poznala len s počutia a „počítač“ mal veľkosť nočného stolíka. Lenže mať len jedno ekologické (skôr nutnosť ako štýl) smerovanie nemusí byť to správne, čo zaujme mladých alebo tých, čo si sem tam predsa len niekde v sebe objavia chuť si bezcieľne zašoférovať. Páni, pre ktorých je hrdosť najvyššia životná méta, si jednoducho museli vytiahnuť hlavu z „oného“ otvoru a vykašľať sa len na CO2. Museli skrátka vytvoriť niečo odvážne, agresívne, netradičné. Niečo, čo sa nedá (alebo nenechá) zaškatuľkovať, podobne ako GT86. V správny moment vytiahli na svetlo automobilového biznisu a zhýralosti C-HR.

Krížom - krážom

Čudný názov pre malé „SUV“ (alebo je crossover? Kto sa v tom má vyznať?) s čudnými tvarmi. No v mojich očiach je fantastické. Každá krivka z pera dizajnéra fungujúceho na omamných a psychotropných látkach mi okamžite zvýšila tep a chuť si zašoférovať. Vo svojej „malosti“ je impozantné aj pri pohľade do interiéru. Istá stiesnenosť mi neprekáža, skôr imponuje. Veľký displej mám v dosahu ruky. A sedadlá! Jedna báseň. Mohutné, správne dimenzované aj v oblasti bočného vedenia. Chuť „tátoša“ rozpohybovať stále viac a viac stúpala. Tlačím tlačidlo a niekde spod prednej kapoty sa ozve takmer nič. Tichučko si pradie preplňovaný štvorvalec. Kombinácia síce znie povzbudivo, no motor má objem len 1,2 litra. Trhanie vnútorností sa isto nekoná. Nevadí.

Medzichladič je kvapalinový - sivá škatuľka na vrchu motora. Medzichladič je kvapalinový - sivá škatuľka na vrchu motora.

Zatiaľ sa len hrám s displejom. Aj keď má veľké rozmery, vnútornosti sú isto prebraté z nejakého stávajúceho modelu. Takže skôr žiadna prevratná sláva, skôr klasika prívetivá.  a prehľadná, aj keď v niektorých momentoch trošku spomalená. Kašľať na to, C-HR si chcem inak užiť.

I viac

Aj som si užil. Aj keď 85 kW nie je k takmer 1,5 tony hmotnosti prelomových, na počudovanie postačuje. Čaro auta je ukryté v podvozku a v schopnosti meniť smer. Veľmi ľahko sa ovláda a (aj) vďaka viacprvkovej konštrukcii zadnej nápravy sa dajú zákruty s vytočeným motorom užiť. Veď nie je umenie jazdiť rýchlo a na hrane s autom, ktoré má na zadnej kapote napísané GTI, RS, STI, Typer-R alebo niečo podobné. Práve toto sa mi na C-HR páčilo. Chuť sa baviť a pritom sa premávať v priemere za nejakých 7-8 l/100 km. Aj za menej. Ale keby som bol zarytý pesimista, pokojne by som si vpredu vedel predstaviť niečo, čo zvládne stádo (aspoň) tristo koní (221 kW).

Tri alias JBL

Karoséria je tuhá, žiadne nemiestne zvuky sa do interiéru nešírili. Iba ak tie, ktoré som sám chcel. JBL sú pre mňa tri písmená, ktoré znamenite prezentujú reálne nástroje, napríklad rockovú muziku.

JBL môže byť. Príjemne zladené, žiadne dunenie.  JBL môže byť. Príjemne zladené, žiadne dunenie.

Subwoofer je decentne umiestnený v bočnici batožinového priestoru. Pri pohľade doňho ale trošku vidieť, že konštruktéri preferovali pri návrhu práve tuhosť karosérie. Nakladacia hrana je relatívne vysoko, dno je pod jej úrovňou. Za ukotvením zadných sedadiel je ešte viditeľná priečna výstuha. Inak objemovo pre potreby mladých ľudí plne postačuje.

Keď už som u priestorových pomerov zadnej časti, zľahka sa dotknem sedenia vzadu. Aj keď ide defacto o malé auto, dvaja dospelí sa vzadu usadia bez výraznejších známok diskomfortu. Akurát by to k dokonalosti chcelo lakťovú opierku. Istou daňou za dizajn je mierny klaustrofobický pocit keď som z okna kvôli vysokému profilu ledva videl.

Vzadu je vzhľadom na veľkosť auta miesta nadostač. Len ten výhľad ...Vzadu je vzhľadom na veľkosť auta miesta nadostač. Len ten výhľad ...

Nehovorím, že C-HR je bez chyby. Hovorím ale, že ponúka niečo, čo klienti práve u automobilky Toyota veľmi nečakali. Dizajnovo osobitý model naviac ponúka výrazný pocit z kvality. Výber aj spracovanie interiérových materiálov si zaslúži jednotku s hviezdičkou. Dohromady by som to nazval výrazom „štýlovka“, síce nie ikona, ale do zabudnutia isto nezapadne. 


GALÉRIA - 21 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ