Top: Honba za megawattmi alebo čím viac, tým lepšie

Bez bázne a hany dokonca mnohí hovoria, že dobre už bolo. Neviem to síce takto aktuálne posúdiť – nikto z redakcie nemá veštecký kurz ani vešteckú guľu. Isté však je, že stále existujú skvosty na štyroch kolesách, ktoré dokážu parametrami ohúriť a odrovnať nejedného zarytého pesimistu. Nepríjemné na výnimočnosti je, že sa z bežnej výplaty zaplatiť nedajú. Napriek tomu som si urobil malú rešerš medzi automobilmi (súčasnými aj jemne minulými) s nevídanými parametrami, a vzišiel nasledujúci prehľad.

Honba za otáčkami

Otáčky motora sú jedným z parametrov priamo ovplyvňujúcim jeho výkon. Preto majú mnohé špičkové motory ozaj šialené otáčky, neraz aj napriek samotnému objemu motora. Preto prvým mojim skúmaným parametrom sú práve podmanivé otáčky. A zároveň je to aj veličina, ktorá je u súčasných piestových motorov úplne priemerná, ba rovno nezaujímavá. Oslňujú len otáčky elektromotorov, ale tie (takmer) nikoho nezaujímajú (ono, počuť elektromotor vytočený na 10 000 min-1 je, ako to slušne nazvať?). Existujú však automobilky dostatočne silné, ktoré vedia do vzorca celkovej emisnej modelovej záťaže pridať nielen veličiny dvíhajúce výsledok, ale ho aj pekne udržať na akceptovateľnej hranici. Ako napríklad Audi s famóznym 5,2 V10 dosahujúci 456 kW pri otáčkach 8 000 min-1, avšak palivo vypína ešte o 700 otáčok ďalej.

Podobné otáčky zvládajú aj moderné hyperšporty ako Porsche 918 či Ferrari LaFerrari (v oboch prípadoch to je nejakých 9 000 min-1), ale aj superšporty od Lamborghini či exotický Lexus LF-A (motor vyvíjal spolu s Yamahou, točil až do 9 500 min-1).

Avšak aj medzi civilnejšími značkami existujú majstri otáčok, či skôr rovno majster menom Honda. Japonská značka má v ponuke hneď niekoľko premiantov. Napríklad jednaosmička poháňajúca Integru (8 800 min-1) alebo magický dvojliter v S2000 (9 000 min-1). Oba motory však zblednú oproti krpcovi v krpcovi menom S800 (1966 – 1970) a jeho 10 000 min-1. Všetko vďaka použitiu motora z motocykla. Takáto cesta je celkom populárna aj u mnohých súčasných malovýrobcov. Ako napríklad Ariel (model V8 mal dva spojené motory zo Suzuki Hayabusa a točil 10 600 min-1, inak bežne tiež používa točivý motor Honda K20) alebo Radical. Aby sme boli ako tak dôslední, nesmieme zabudnúť na žiaľ už „mŕtvy“ Wankel – v dvojrotorovej atmo verzii u RX-8 točil cca 9 000 min-1.

Honba za koňmi

Myslím si, že hranica veľkých výkonov sa bude aj napriek ekoaktivistom stále posúvať. Dokonca vďaka značkám ako Rimac (či pripravovaný Lotus Evija) budú neuveriteľné čísla produkovať aj elektromobily. V komerčne konvenčnom svete je všetko pod 1 000 koní (735 kW) normálne. Všetko odštartovalo rozhodnutie starého pána Ferdinanda Piëcha, že Bugatti Veyron bude mať výkon 1 000 koní. A aj po veľkých trápeniach nakoniec i mal, a zároveň sa stal najrýchlejším („sériovým“) vozidlom na svete. Nuž, niekto musí byť vždy prvý a megaveľmi drahý. A hlavne, na prekonanie magickej rýchlosti 400 km/h treba naozaj veľa energie. Dlho bolo relatívne ticho, ale bolo to len ticho pred hroznou búrkou. Maximálny svet sa rozdelil na dve sféry – konzervatívnu a modernú, ktorá umožnila vznik hybridných hyperšportov. Ale im sa práve veľmi venovať nechcem, skôr konzervatívnym s poriadne svalnatými motormi. Medzi ne isto patrí aj dánske Zenvo s okrídleným TSR-S a výkonom meniteľným podľa okolností a nálad vodiča od 515 po 865 kW (čo je 1 176 koní).

Zenvo sa však pri konštrukcii sústredilo skôr na ovládateľnosť a použitie na okruhu, ako na prekonávanie rýchlostných rekordov. Netradičnú „stopu“ si vychodilo aj Hennessey s modelom Venom GT. V podstate ide o predĺžený Lotus Elise/Exige. Vďaka tomu aj po implantácii sedemlitrového preplňovaného osemvalca váži ako bežný kompaktný hatchback. A aj preto zvládne vyletieť na 300 km/h pod 14 sekúnd. Apropo, motor má 915 kW, čo je 1 244 koní.

Nič to, nuda. SSC Ultimate Aero TT má síce „len“ 6,345 litrové V8 a rovnako dve turbodúchadlá, ale dáva až 960 kW (1 305 k) a hlavne 1 500 Nm. Neskoršie Ultimate Aero XT má koníkov ešte o kúsok viac – 1 318 čo je 969 kW, len malo menej Nm. Zámorské počiny nezostali automobilky na starom kontinente chladnými. Hlavne „kráľovské vajce“ v podobe švédskeho Koenigsegg-u, ktorý ako jeden z mála stavia motory nielen na čistý benzín ale aj palivo E85. Niekdajšia Agera RS mala motor s výkonom 865 kW (1 160 koní) alebo One:1 dokonca až 1 000 kW (normálne že 1 MW alebo 1 360 k). Vraj zvládlo šprint 0 – 400 km/h za cca 20 sekúnd, brzdenie z 400 – 0 km/h za cca 10 sekúnd. Úctyhodné.

Súčasná Regera sa už opiera aj o pomoc elektromotor, tento rok predstavené Jesko je však opäť päťlitrový preplňovaný „klasik“ produkujúci pri spaľovaní benzínu nejakých 941 kW (1 280 koní), ale na E85 až 1 176 kW (1 600 k). Super, keby takmer všetkých opäť nezatienilo Bugatti s voňavým a nabúchaným modelom Chiron. Superlatívmi ovenčený osemlitrový vidlicový šesťnásťvalec so štyrmi turbodúchadlami má v sebe 1 500 koní (1 103 kW) a 1 600 Nm. Keby však (na rozdiel od všetkých) nevážil až dve tony.

Záver? Ani zďaleka. Po toľkých nakladáčkách a fúkaných megawattoch sa páni v spoločnosti Hennessey opäť nasrdili a postavili Venom F5 s 7,6 litrovým V8 preplňovaným tradične dvoma turbodúchadlami. Výsledné čísla sú 1 176 kW (1 600 k) a nejakých 1 760 Nm. Výrobca však tvrdí, že vie z neho dostať aj 2 000 koní (1 471 kW).

Všetkých alebo úplne všetkých mal do smútku poslať odvážny projekt Devel Sixteen zo Spojených arabských emirátov. Kým všetci tu trochária, Devel išiel na to... Však posúď sám – 12,3 litra V16 preplňovaných štyrmi turbodúchadlami malo vyfabrikovať 5 000 koní(!), čo je cca 3 676 kW, a malo to stačiť na dosiahnutie 500 km/h. Lenže, veľké veci majú i veľké problémy či skôr choroby. Motor totižto ladili páni špecializujúci sa na šprinty, ktorým taká malichernosť ako je odvod tepla z motora nič nehovorí. Takže ako Veyron v úvode, aj Devel mal problém s chladením. A taktiež aj s aerodynamikou. Vraj sa mu chcelo vo vyšších rýchlostiach stále lietať. Chcelo a mal, minulý čas tu je použitý zámerne lebo projekt tvorcovia zatiaľ (po)zastavili.

Honda za svalmi

Veľkým a silným chlapcom pomáhajú k veľkým svalom činky (a neraz aj rôzne špeci prášky a nápoje), k poriadnym automobilovým svalom je to hlavne preplňovanie. Svalmi v našom prípade nazývame maximum krútiaceho momentu vyjadrené jednotkou Newtonmeter. Áno, zväčšia priamoúmerne súvisia s množstvom koníkov resp. kiloWattov. V mnohom by som preto vymenoval borcov zo skupiny Honba za koňmi. Ak si ich ale odmyslím, presuniem sa aj do sféry komfortu, luxusu a veľkej ťažnej sily. Veľké maximum krútiaceho momentu je taktiež spojené s veľkým objemom, ale aj tu sa časy slušne posunuli. Napríklad nedávno predstavený najsilnejší benzínový štvorvalec na svete z produkcie automobilky Mercedes-Benz (Mercedes-AMG) má 500 Nm, a to je len dvojliter. Pre porovnanie malo 500 Nm konkurenčné BMW M5 e39 (1998 – 2003) s 4,9 V8.

Všetko je to pekné, keby neexistovali naftové motory, ktorých doménou sú práve oslnivé čísla pred Nm. Opäť pre porovnanie, 500 Nm poľahky dáva bežný naftový dvojliter Mercedes-Benz, ďalších 200 Nm pridá trojliter V6. Alebo štvorliter od Audi s 900 Nm, tomu sa už hovorí poriadne silná „parná lokomotíva“.

Ozajstných svalnáčov opäť musíme hľadať za veľkou mlákou, kde sú obľúbené rôzne a rôzne veľké pick-up-y, ktoré síce tradičnejšie poháňajú benzínové motory, no neraz aj poriadne naftové. Napríklad Chevrolet pre Silverado 2 500/3 500 HD používa 6,6 litrový naftový V8. Motor, ktorý by v EÚ pokojne poháňal stredne veľké nákladné auto, produkuje 332 kW a 1 234 Nm. Podobne je na tom Ford a F-250 s 6,7 V8 a 331 kW, 1 268 Nm.

Honba bez limitov

Fakt to asi máme v sebe. Stále chceme ohurovať a parametrami štvať konkurenciu. Vymenoval som tu mnohé superautá, no jedno ešte nie – Dodge Viper s komerčne objemovo najväčším motorom. V poslednej edícii (výroba prestala v roku 2017) mal vidlicový desaťvalec objem 8,4 litra.

Ak by som však povolili uzdu fantázii a možnostiam, dajú sa „zohnať“ autá s ešte väčším motorom. Napríklad v toť neďalekom Nemecku je firma Weineck tvoriaca zviera Weineck Cobra (v podstate modernú repliku legendárneho roadstera). Okrem mnohých motorových možností vie pod dlhú kapotu implantovať neskutočný osemvalec s objemom 16 litrov (!!!). Áno, dobre čítaš. Ide o motor vlastnej konštrukcie dosahujúci maximálny výkon 1 180 kW (1 600 koní) pri otáčkach 7 000 min-1, no motor konštrukčne zvládne až 9 500 min-1 (!!!). Fakt beštia utrhnutá z reťaze (alebo karoséria postavená okolo ozrutného motora).

P.S.: Ak stojíš nohami pevne na zemi, je to všetko. Na vode je situácia jasne iná. Len pre konfrontáciu vyzdvihnem najtopšpičkový lodný piestový motor na svete - Wärtsilä-Sulzer RTA96-C. Fínsky preplňovaný dvojtaktný diesel má v najväčšej konfigurácii 14 valcov v rade (najmenej 6). Vtedy má 26,59 metra na dĺžku a 13,5 metra na výšku s hmotnosťou 2 300 ton (len kľukový hriadeľ váži 300 ton, piest 5,5 t). Jeden valec má vŕtanie 960 mm, zdvih piesta je 2 500 mm (čiže zdvihový objem jedného valca je 1 810 litrov). Pozoruhodné sú aj otáčky – 22 až 120 min-1. Suma sumárum - jeden piest vytvorí 5 720 kW, takže pri 14tich to je 80 080 kW a (radšej sa posaď) 7 603 850 Nm (😊) pri otáčkach 102 min-1.


GALÉRIA - 46 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ