Poznáte UHO, nie? Najdôležitejší polotovar československej reštauračnej gastronómie, nočná mora detí aj večná milenka sadistických kucháriek. UHO, alebo tiež Univerzálna Hnedá Omáčka je tu s nami už niekoľko desaťročí a vyznačuje sa svojou obrovskou verzatilitou a chuťou... No, skrátka podľa potreby. Proste to nevyzerá nič moc, ale tak či tak to percentuálne zožerie najviac ľudí, tak prečo nie. Podstatné však je, že nikdy nikto nevie, z čoho sa tá vec skladá. Čo nás elegantne dostáva k testovanému Fordu Focus. A nemyslím tým zrovna jeho fešnú, maslovo bielu farbu, ktorá spomínané UHO nápadne pripomína. E-e. Focus kedysi v nižšej strednej triede znamenal voľbu človeka, ktorého zaujímali predovšetkým precízne jazdné vlastnosti auta na ceste a fakt, že to nie je Golf. Zákazník sa však časom stal čím ďalej, tým rozhýčkanejším a v roku 2019 už nerozmýšľa rovnakou optikou, ako v roku 2009. Dnes chce od jedného auta všetko.   Fajný guláš To asi bude dôvod, prečo stojím pri...

Mea culpa, mea culpa, mea maxima culpa Hyundai! Tento test mi trvalo napísať - ako je vidno na fotkách - celkom dlho. Mám pre to však jednoduché vysvetlenie. Vo všeobecnosti platí, že testy sa najlepšie píšu na akokoľvek bizarné alebo hrozné autá. Tu je niečo vtipne spracované, tamto niečo odstáva, pri takej a takej rýchlosti vás bočný vietor zaparkuje do vedľajšieho pruhu na diaľnici, alebo vás náhodne zastavuje radar, ktorý si myslí, že je pred vami prekážka. No, a tu nastáva problém. Nový Hyundai Santa Fe totiž ničím z uvedeného netrpí. Ale nepredbiehajme. Dospelák SantaFéčko je tu s nami už nejaký ten piatoček. Keď na prelome milénia prišiel na trh, bola to celkom smiezaujímavá alternatíva k SUV od zabehnutých značiek. Napríklad v teréne bolo relatívne schopné a jazdilo veľmi pohodlne, no kvalitou spracovania či motormi príliš neoslnilo. V momente svojho stvorenia dokonca aj vyzeralo šik, no dovolilo si celkom rýchlo zostarnúť. Ďalšia generácia na tom však bola podstatne lepšie,...

Však sa aj hovorí, že čo je malé je milé. Na všetkých myšlienkach niečo je. O to viac, že v prenesenom zmysle, sa mnohé dotýkalo Volkswagenu T-Cross postaveného na platforme modelu Polo. Čo sa už len dá na malom podvozku vymyslieť? Aby si nebol prekvapený... (P.S. vymysleli len ďalšie SUV, však takto to treba 😉. Ale pokojne čítaj ďalej). Zostať mladým                Je zaujímavé sledovanie, ako z niektorých áut srší ich cielenie. T-Cross by som si zrejme ako otec rodiny s relatívne veľkými prepravnými potrebami nekúpil, ale ako mladý jedinec (pokojne aj pubescent zámožnejších rodičov) s relatívne voľnomyšlienkarským vnímaním sveta zrejme áno. V T-Cross-e som sa práve dosť intenzívne naladili na vlnu voľnosti. Napriek malým vonkajším rozmerom netrpí na nedostatok priestoru v interiéri. Parádny stoličkový posed za volantom, všetky potrebné ukazovatele a zobrazovatele sú na „dosah“ zraku. Len to chce chvíľku (možno dve) na individualizáciu a preskúmanie pozícií jednotlivých potrebných tlačidiel. Ak...

Musím sa vám opäť k niečomu priznať: Som obrovský milovník outsiderských, nízkonákladových značiek. Nielen v autách, ale vo všeobecnosti. Napríklad vzhliadam ku každej vymyslenej značke z Lidlu. Americké keksíky s názvom McEennedy alebo bonbóny FirstNice? Týpka, čo tieto názvy vymýšľa, by som najradšej pozval na pivo. Ozaj, keď už sme pri tých pivách: Nie je nič krajšie, ako desiatka Stein v akcii za cenu menšiu, ako je jej vratná fľaša. Dobre, možno ešte jedna vec: Zvetraný Topvar na vlakovej stanici v Kútoch. To je totálna nízkonákladová pecka. A k tomu ľahké Petry, lebo šak máš ťažký život. Je však jasné, že to má presah aj na moje automobilové preferencie. Napríklad aktuálne despoticky zháňam Peugeot 205, keby ste niekto o nejakom vedeli. Alebo som verejne známym skalným fanúšikom Dacie - v tom ešte mám niekoľko sympatizantov spomedzi motoristických novinárov. Najlepšia z fajných Ale v niečom som fakt unikátny: Mám naozaj, od srdiečka rád Opely. Takže keď mi v rukách pristáli kľúčiky...

To že zozadu si bez dlhého zamýšlania - "čo mi to len pripomína?" spomeniete vcelku rýchlo na Porsche Panameru, čo je samo o sebe dosť sebavedomé až odvážne. Pre tých čo si pamätajú ešte viac dozadu, sa pri pohľade zboku vynorí z pamäte prvá generácia Mercedes-u CLS (generácie W219) vyrábaného v rokoch 2004-2010. Áno "shooting brake" - ako dnes voláme kategóriu menej praktických kombíkov s väčšou dávku sexepílu a zvažujúcou sa zadnou časťou, sa objavili už tak dávno, ale až posledné dva-tri roky ich zaradili do svojich výrobných programov už skoro všetci a naprieč všetkými kategóriami. Účel ...svätí prostriedky Nechávam ale design nateraz bokom, lebo Kórejskí výrobcovia Kia a Hyundai ma už viac krát presvedčili, že autá sa naučili robiť podstatne lepšie, ako som si relatívne donedávna pripúštal. Po usadnutí do interiéru si uvedomujem môj druhý dojem - ten interiér pôsobí kvalitne až draho, zároveň si nájdem rýchlo výbornú pozíciu za volantom....

Nastal čas naliať si čistého vína a priznať si, že s existenciou SUV sa jednoducho musíme naučiť žiť. Alebo inak. Neoplatí sa tomu vzdorovať. Ľudia to jednoducho chcú, automobilky im to dajú a v ojedinelých prípadoch to nemusí byť ani úplne zlý nápad. Tak či tak je to jedno. Dnes už je svet plný multifunkčných vecí. Začali sme automatickou práčkou, ktorá aj žmýka. Potom sme vymysleli telefóny, s ktorými sa dá ísť na internet. A v strednej Európe sme si napríklad vymyslieli niekoľko začínajúcich diktatúr, ktoré sa tvária ako demokacia (áno, pozerám sa na teba, Maďarsko). Ľudia by dnes skrátka mali najradšej všetko v jednej kope a myslia si, že sa to nevylučuje.  Veľmi naložená paella Zoberme si napríklad taký SEAT Ateca s dvojlitrovým turbobenzínom pod kapotou a znáčikom FR na kufri. Už sa nad celou tou zbytočnou výškou a relatívne nízkoprofilovými pneumatikami dokážem povzniesť, doba skrátka ide ďalej. Aj do kozmu sme...

V dnešnej záplave crossoverov a všakovakých zvýšených derivátov je jednoduché zabudnúť, čo je to vlastne SUV. Akože, nech sa na mňa nikto nehnevá, ale ak môže byť Peugeot najväčším výrobcom SUV v Európe a pri tom nemať v ponuke poriadnu štvorkolku, je mi doteraz záhadou.  Našťastie je na scéne aj Honda CR-V, jeden z parchantov, ktorí to aj v Európe celé začali. Nikdy by som nepovedal, že to poviem, ale Honda CR-V je jednoducho návratom medzi korene SUV. Hneď vysvetlím. Predstavte si týpka v reklame na Old Spice. Viete, toho, čo hovorí že sa máte pozerať vedľa seba, na seba, na obrazovku, celé to dvakrát zopakuje a potom ti predá sprcháč za dve päťdesiat lebo má šarm. Tak presne toto je v automobilovom svete Honda CR-V. SUV, ktoré to celé vlastne robí veľmi dobre. Vo svojej piatej generácii stavilo minimálne v prednej časti na robustný vzhľad, ktorého proporcie mi z nejakých dôvodov pripomínajú Dodge...

Hyndai Kona Electric mi robil pár dní spoločníka a to takého, že som TajpáR nechal skoro týžden v garáži. Hyndai si u mňa urobil prvé významnejšie plusové bodíky s i30N-kom. Kona Elactric je však niečo celkom iné. Je to skôr taká tá mestská "papuča" - auto postavené na platforme kompaktu ale viac do výšky - proste v trendovom SUV kabáte. Aj keď niektorí kamaráti ma majú za toho "tabuľkového", čo musí mať všetko čo najviac objektivizované, tak napodiv u mňa funguje, že prvý dojem znamená hrozne veľa. Auto čo si ma hneď nezíska istou aurou a dobrým pocitom zo šoférovania hneď od prvých dotykov, tak ak si neskôr nahovorím že je skvelé pre praktickosť, cenu, výbavu a čo je viem ešte čo, tak ma velmi rýchlo omrzí a vyplávajú na povrch veci čo som zapudil. Tu to však je až prekvapivo agilný pocit od volantu, zároveň lahkosť a plynulosť akou...

Ach, tento krásny fenomén, ktorý ojebalamutí ľudí už po stáročia. Presne tak sa cítite, keď vám zavolajú z Mercedesu hoci aj v pätnástich stupňoch a ponúknu vám na týždeň niečo, čo ukuchtili vo svojich peciach komfortu a obscénneho luxusu. A potom sa vrátite naspäť na zem, keď zistíte, že budete testovať nové A-čko. Neberte ma zle, Ačko mám rád. Teda nie to úplne prvé, ktoré sa vás tak trochu pokúšalo zabiť: Nie, nemám na mysli toto. Mám na mysli o dvadsať rokov novšie, v každom smere kozmicky iné, ako predchádzajúci model, ktorý bol na míle vzdialený od dvoch ešte predchádzajúcejších modelov, z ktorého prvé mesiace výroby trpeli na slabú stabilitu, čo Mercedes na päte vyriešil nainštalovaním ESP a obrovských zadných pneumatík. Konkrétne toto: Lepšie, však? Ačko sa za dvadsať rokov svojej existencie vyšvihlo z inovatívneho, no komického presúvadla do rozsiahlej modelovej palety v prémiovej nižšej strednej triede. V hre už je A-class, A-class...