Filtrovať podľa:

Samozrejme, názor na vec záleží od uhla pohľadu. Preferované kategórie áut majú v súčasnom svete mnoho výhod, no s mnohými sa okamžite spájajú aj rôzne predsudky či rovno odsudzovania naviazané na veľkosť ega týpka za volantom. Platí to najmä vo svete veľkých a drahých SUV prestížnych nemeckých značiek, kde veľkosť ega neraz znamená netolerovanie cestných ba ani fyzikálnych zákonov. Ale kam zaradiť majiteľa veľkého terénneho pick-up-u? Odpoveď som sa snažil nájsť za volantom nového Renaultu Alaskan. Dlhá cesta                Veľký terénny pick-up prešiel rokmi veľkými zmenami. Vždy bol chápaný ako odolné pracovné náradie schopné odviezť kvantum nákladu nehostinnou krajinou. Bez ohľadu na značku (a vierovyznanie) sa pracovné montérky vodičov začali meniť na pohodlné šortky či iné športové odevy. Veľký pick-up sa zmenil (aj) na auto aktívne žijúceho majiteľa s mnohými koníčkami vyžadujúcimi prevoz väčších vecí. Napríklad koňa, vodného skútra, motocykla... V prípade potreby sa dá na korbe aj prespať či vykonávať inú...

Vidíte ten všeobecný úpadok hodnôt po celom svete? Že nie? Sranda. Tak si to rozoberme na drobné. Ľudia zatepľujú svoje paneláky totálne desivými farebnými kombináciami. Toblerone dostalo menej čokolády a všetci sú s tým v pohode. Nikomu už nevadí, že z politky sa stala fakt nekvalitná reality show a slovenská polícia sa na svojom facebookovom profile háda s cyklistami, že kto porušuje viac dopravných predpisov. Ale nie je to len v politike. Tak napríklad Granko už má iné zloženie a kto chce pôvodné, musí si priplatiť za Granko Exclusive. Šialené. Ale predovšetkým ešte stále existujú ľudia, ktorí si myslia, že SEATy sú zlé autá. Sakra, už ani tá budúcnosť nie je, čo bývala. Takže teraz už asi tretí deň po sebe uvažujem, ako napraviť neprávosť osudu aspoň v poslednom menovanom bode, lebo s politikmi a Grankom asi nič robiť neviem. Okrem toho, že by som obe najradšej utopil v teplom mlieku. Po bezsenných nociach som však napokon...

Vidno to azda na všetkých aspektoch, začnem preto zvonka. Lexus v ostatných rokch výrazne zmenil svoj štýl a odklonil sa od konzervatívnych línii minulosti. Nemusí sa to páčiť každému, individualitu mu však nemožno uprieť. Miestami možno až zbytočne komplikované umelecké línie pokračujú aj v interiéri. Ten kombinuje štýl a kvalitu tak, ako to od luxusnej limuzíny očakávam. Sedadlá sú pohodlné a všemožne nastaviteľné, všetky plochy na dotyk príjemné. Tlačidiel je vcelku hojne a ich rôzne tvary podporujú logiku rozmiestnenia. Aj tak chvíľu trvá, kým sa v kokpite zorientujem. Okrem „čudlíkov“ je tu tiež dotyková plocha na ovládanie centrálneho displeja a otočné ovládače režimov jazdy na stranách prístrojovej „kaplnky“. Displej pred vodičom je až nezvyčajne malý, tento dojem podporuje aj masívne orámovanie. Centrálny zobrazovací panel má štandardnú uhlopriečku 10,2 palca. Z pohľadu grafického spracovania menu a máp však Lexus zaspal dobu. Jediným plusom je, že virtuálne tlačidlá sú dosť veľké, takže keď sa...

Prológ Upozornenie: Toto nebude obyčajný test. Napríklad sa vám tu hneď na prvú priznám a verejne ospravedlním za to, že napísať týchto pár riadkov mi trvalo neuveriteľne dlho. Možno to znie paradoxne, veď písať testy na Mercedesy-AMG je predsa snom každého chlapca, nie? Prezradím vám však tajomstvo, aké vám mainstreamové médiá nepovedia: Nie. Je to utrpenie. Uchopiť a sprostredkovať niečo také komplexné, šialené, absolútne nepotrebné a extrémne žiadúce zároveň, to je totiž úloha, pri ktorej už nejeden motoristický žurnalista skončil na šikmej ploche. Viete, dobré testy na zlé autá sa píšu samé, ale dobré testy na dobré autá, to je často oxymoron ako zo slovníka. A predstavte si k tomu ešte aj fakt, že viete, že váš fotograf je neskutočný frajer a že z titulnej fotky článku si na to každý klikne. No, máte v hlave asi toto. Tápate, chľastáte a prepadáte depresii, pretože to neviete vyjadriť. Po pár prebdených nociach a prepotených perinách však už máte utekania pred zodpovednosťou plné zuby a pustíte...

Lexus LC je ako životný príbeh – nikdy nevieš, čo ťa čaká, aké súvislosti ti skrížia cestu. Bral som ako ho ako kus nezmyselnej hmoty na štyroch kolesách, ktorú navrhol dizajnér fičiaci na niečom (dobrom?). Nič, ale úplne nič so mnou LC neurobilo. Bolo chladné... Zabudni!                Na úvod si trošku pofilozofujem. Prácu novinára robím už nejaký rok, v podstate už dve desaťročia. Za tento čas mi rukami prešlo kadečo rôzne veľké aj výkonné. Na začiatku sa automobilky chválili technickým pokrokom, dnes riešia konektivitu, autonómiu či bezpečnosť. Nehovorím, že je to zlé. Oba smery vyžadujú kus tvorivého umenia aj odvahy. Len spojenie s „eko“ (nomika alebo lógia) mi akosi nevonia. Dôvodom je cena či skôr obeta. Automobilky ako keby si vyčerpali fantáziu a technicko-technologické možnosti a začali šetriť. Tu na drôtiku, tam na použitom plaste. Opticky paráda, kvalitou priemer, niekedy aj menej. A v tomto skeptickom svete ekonomických šialencov pozerajúcich do tabuliek...

Ale pokoj, nezaľúbil som sa alebo niečo podobné. Len som si tak zhodnotil pocity, ktoré mi jazda v C3 Aircross-e s vydareným trojvalcom s objemom 1,2 litra poskytla. Mám totiž doma podobný (päťročný) produkt nemenovanej českej automobilky poháňaný motorom s rovnakým objemom, a akosi rozdiel v dynamike a chuti bol citeľný. Aj keď trojvalec, ale do otáčok išiel poľahky. Ako keby ho ani zotrvačník nebrzdil. Dokonca som sem-tam aj iné autá ponaháňal. Veľmi som sa zabával. Škoda len, že benzínový motor pracoval takmer ako naftový. Už dlho som sa nestretol s motorom, ktorému červené otáčkové pole začínalo jemne za číslicou 5. I toto je obraz nových časov. Nevadí, pri konečnom rátaní spotrebných požiadaviek troch piestov som nemusel siahať hlboko do peňaženky. Potešujúci fakt. Obdobne ako manévrujúce schopnosti. Cítiť, že auto veľa neváži, takže zmena smeru v mestskej džungli nebola problematická. Schopnosť utlmenia väčších nerovností však už áno. Alebo by to (možno)...

Je odvekou pravdou, že niektoré veci v živote človeka skrátka podliehajú vplyvom času a neurobíme s tým asbolútne, vôbec nič. Jednoducho sa to stane. Zoberme si napríklad fajčenie. Alebo olivy. Alebo malé kombíky. Pamätáte si ešte na malé kombíky?  Rozmohl se nám tu takový nešvár. Malé kombíky to mali naklonené už dávnejšie, to je pravda. Mali sme tu Škodu Fabia Combi, Peugeot 207 kombi, Kiu Rio alebo Renault Clio Grandtour. Malé, no praktické autá jednoduché na výrobu a vývoj. Sympaticky jazdiace, pokrývajúce všetky potreby, ktoré človek len môže potrebovať.  Lenže potom sa niečo stalo. Ľudia si zmysleli, že odrazu potrebujú ďaleko väčšie množstvo nepotrebného vzduchu nad hlavami. Tak vznikli malé MPV, ktoré zasadili malým kombíkom prvú ranu pod pás. Rozlúčili sme sa s mnohými, no napríklad taká Fabia Combi či Seat Ibiza v predĺženej variante tu s nami boli stále. Lenže akoby to nestačilo, prišla ďalšia Božia rana. Malé SUV.  Už asi tušíte, kam s tým...

Aj som ho manželke na chvíľu požičal, reku nech mi povie svoj pohľad na NXko, no nechce sa jej veľmi písať. Tak som si jej pocity vypočul a spísal... Akurát                Jedinou nevýhodou počúvania ženských slov je, že občas sú zamerané viac na emócie ako fakty. A emócie sa veľmi zle opisujú (😊). Nevadí. V konečnom dôsledku sa manželke NXko páčilo. Už aj psychológovia zistili, že ženy majú horší odhad a pri autách preferujú vyšší posed a masívnejšie autá kvôli bezpečnosti. V tomto sa tvorcovia trafili úplne na 100 percent. Ešte aj do priestoru za voličom prevodovky a lakťovou opierkou vtesnali malé kozmetické zrkadielko. Oni to v ďalekom Japonsku tuším predvídali (alebo rovno nasmerovali?). Tak či onak, aj ja som o tom presvedčený.                Za mňa len mohli urobiť trošku prehľadnejšiu prístrojovú dosku. Trošku čudesnejší tvar a spleť malých tlačidiel. Zorientovanie sa medzi nimi s podrobným čítaním manuálu je pred prvou jazdou nutnosť....

Dosť bolo filozofovania. Rôzne myšlienky sa mi honili hlavou počas vozenia sa s nenápadným hatchbackom menom Opel Astra. Avšak, preplňovaná jednašestka s výkonom 147 kW (pred pár rokmi by som ju veru počastoval výrazom hot hatch) mala trošku iný názor na pokojnú jazdu. Úsmev, ba až rehot                Nič som nečakal. Zase ďalší rýchlejší rodinný hatchback, akých po ceste jazdí kvantum s trošku potentným motorom. Naozaj, súčasných 200 koní má podobný fun faktor ako 150 v roku 2000. Elektronika a eko škrtenie akosi uberá na... (asi aj pre motory by mali robiť modrú pilulku). Lenže v Astre som sa akosi vrátil pomyslene do roku 2000 s chuťou sa zväčšujúcou každým odjazdeným kilometrom. Na prvý pohľad nevýrazný motor v opticky peknom aute začal pomaly ale isto vyťahovať rožky. Hlavne aj preto lebo mu výborne sekundoval podvozok. Jazda nebolo vyslovene tvrdá, skôr mäkká a poddajná, no v tom bolo jeho čaro. Vždy som cítil, čo...

Neviem, či má cenu sa ešte po tisíci raz zamýšľať nad popularitou SUV. Pre automobilky je podstatné, že si ich ľudia kupujú a tak je najjednoduchšie dať im, to čo chcú. Čo však, keď patríte práve k tej menšine, ktorá si so zdivhnutým podvozkom spája aj nejaké tie terénne schopnosti a robustnosť. Vtedy sa výber začína dramaticky zužovať na pár modelov ako je práve aj Land Cruiser. Medzi off-roadmi patrí k legendám, no na rozidel od Wrangleru či Defenderu je Toyota autom kdesi na polceste. Robustnou konštrukciou s podvozkovým rámom a s tuhou nápravou vzadu patrí k vozidlám, ktoré blato či sneh len tak nevystraší, na druhej strane sa na asfalte necítie ako na rebriňáku a celkom príjemne zvládate aj diaľničné tempo. Len tak sa nezastaví Zo stránky pohonu je novinkou ostatného faceliftu medzinápravový diferenciál Torsen s uzávierkou, uzávierka môže byť aj vzadu. Okrem toho je tu ešte kopa elektroniky s funkciou crawl...

Aktuálne príspevky

Mitsubishi L200: Štyridsaťročný mladík (v plnej kondícii)

Nissan Navara Dark Sky Concept: Pohľad do temnoty vesmíru

Honda Fest 2018: Srdcová záležitosť

Duster Tour: Veľký zážitok po siedmykrát