Filtrovať podľa:

Dnešný svet automobilizmu by sa pokojne dal charakterizovať niekoľkými črtami – SUV, elektromobil, konektivita či autonómia. Niektoré z týchto výrazov predobrazujú blízku budúcnosť, niektoré vládnu súčasnosti. Áno, SUV prevalcovali všetko a všetkých a kto nemá poriadnu záplavu rôzne veľkých modelov, nepredáva poriadne čísla. Z praktického hľadiska však SUV nutne nemusí znamenať veľký priestor či úžitkovú hodnotu. Voľakedy priestoru a praktickosti vládli tzv. Multi-Purpose Vehicle skrátene MPVčka. Lenže tie sú pomaly ale isto na vyhynutie resp. sa dajú pomaly spočítať na prstoch jednej ruky. Nevadí. Automobilky si našli alternatívne riešenie. Podobne ako sa veľké pick-up-y presúvajú z pracovnej do „lajfstajlovej“ oblasti, tak sa aj mnohé dodávkové vozidlá charakterom menia z pracovného na veľké rodinné „náradie“. Preto aj v modelovom rade Renault Trafic sa dá nájsť verzia Passenger alebo luxusnejší SpaceClass. Viac jednoducho vyhráva Dodávka je primárne pracovný stroj. Zväčša slúži na prevoz tovaru na rôzne dlhé vzdialenosti. Tomuto „stavu“ Renault prispôsobil aj vodičov životný...

Dlhodobo mám pocit, že vlastniť Kiu Sorento nemusí byť vôbec zlý nápad. Tak schválne - viete si spomenúť, kedy ste jednu videli? Že nie? Pritom je ich na cestách tak veľa, že po chvíli sa vo vysoko položenej kabíne Sorenta cítite ako v GTA: San Andreas a máte dojem, že matrix generuje okoloidúce autá tak, aby boli identické s vaším. Logicky mi z toho vychádza, že Sorento musí byť pre náhodného okoloidúceho neviditeľné. Ak mám byť úprimný, v pohode by som sa stavil, že aj radary by s ním mali problém. Sorento síce odfotia, no namiesto fotografie jeho obrovskej karosérie tam bude obrovský biely fľak s nápisom: Bežné veľké SUV. Lebo to je presne to, čím KIA Sorento je. A prepáčte, ale bez akéhokoľvek náznaku čo i len najmenšej urážky. Má totiž niekoľko vlastností, ktoré by malo dokázať poskytnúť len veľké SUV. Je veľká navonok Skutočne. Sorento patrí k tým autám, ktorému jednoducho cez strechu nevidíte....

Tak nejako by mohli znieť marketingové „kecy“ či hľadanie ďalšej diery v predajnom koláči. Je mi v podstate jedno, kto či koho viedlo k myšlienke tvorby európskych luxusných pick-up-ov, má moje veľké sympatie. Jednoducho mám slabosť na poctivé off-road-y – a presne tak isto zase naopak nemusím SUVéčka. Je všeobecne známe, že trieda X si technické komponenty vypožičala od Nissanu Navara (podobne ako Renault Alaskan). Avšak, každá automobilka si konečné riešenie poňala po svojom. Keďže trieda X chce byť plnohodnotným zástupcom automobilky s honosnou hviezdou v znaku, musela prejsť výraznejším retušovaním. Honor, status, eurá                Musím uznať, že prerod pick-up-u z Japonca na Európana sa Nemcom celkom vydaril. Veľká hviezda na maske chladiča robí svoje. Príjemné je, že pozitívne naladenie pokračuje aj v interiéri. Mercedes-Benz totiž výrazne prekopal riešenie prístrojovej dosky. Žiadny update ale totálna implantácia svojich vecí vrátane multifunkčného volantu. Preto po novom prístrojovej doske dominuje veľký displej a šesť originálnych...

Keď som začínal s prácu motoristického novinára, všimol som si, že nech sa baví ktokoľvek s kýmkoľvek v brandži, všetci sa vedia zhodnúť minimálne na pár Mazdách, ktoré by chceli vlastniť, vlastnia, alebo vlastnili. Ako úchylák na nemeckú produkciu som tomuto javu spočiatku nevenoval veľkú pozornosť, no on sa na povrch predieral stále. Zoberme si napríklad testovačky, ktoré sme už od Mazdy dostali. Je tu úžasná MX-5, alebo trojka, no obe si ukradol kolega Miloš. Potom som preslintal hodiny s naším fotografom v Ženeve pri koncepte Vision RX. Neskôr som pri písaní článku o Wankelovom motore zistil, že vedia byť oddaní netradičným, no logickým ideám ako nikto iný v priemysle a postupne tajne začal snívať o vlastníctve MX-5 druhej generácie. Čakal som na ten deň, keď nejakú novú, adrenalínom líznutú Mazdu vyskúšam osobne. Keď vtom, prišiel. Presne tak, dali mi SUV. Ako inak.  Jinba Ittai Dobre, dobre. Vy viete, že som hejter SUV a ja viem, že už ste to čítali...

Hovoriť o jednom, druhom či treťom aute či je dobré, alebo zlé, je v dnešných časoch činnosť pohybujúca sa na veľmi tenkom ľade. Všetky vás dnes totiž odvezú tam, kam treba, v bezpečí a komforte, o akom sa nám pár rokov dozadu mohlo za dané peniaze len snívať. Lenže ľudia sú ľudia, a práve preto dostávam túto otázku stále veľmi často.  "Hej počuj, je Civic Type R dobré auto?" Jasné, že je. "Hej, mám takú otázku, Leon kombi v jednaosmičke TSI, môže byť?" Paráda, niekedy ma odvezieš! "No, chcem si kúpiť Citroën..." Nie, robím si srandu, toto sa ma ešte nikto nespýtal. Jednoducho, nevedia to pochopiť. Za svoje peniaze dnes dostanete prakticky len naozaj dobré autá, veď aj Dacia Sandero za ani nie sedem tisíc eúr bola vlastne skvelá. Aj preto zažíam mierny konflikt záujmov, keď práve stojím pred testovacím Mitsubishi Eclipse Cross. Mitsubishi totiž - aspoň z vizuálnej stránky - urobilo všetko pre to, aby som...

Samozrejme, názor na vec záleží od uhla pohľadu. Preferované kategórie áut majú v súčasnom svete mnoho výhod, no s mnohými sa okamžite spájajú aj rôzne predsudky či rovno odsudzovania naviazané na veľkosť ega týpka za volantom. Platí to najmä vo svete veľkých a drahých SUV prestížnych nemeckých značiek, kde veľkosť ega neraz znamená netolerovanie cestných ba ani fyzikálnych zákonov. Ale kam zaradiť majiteľa veľkého terénneho pick-up-u? Odpoveď som sa snažil nájsť za volantom nového Renaultu Alaskan. Dlhá cesta                Veľký terénny pick-up prešiel rokmi veľkými zmenami. Vždy bol chápaný ako odolné pracovné náradie schopné odviezť kvantum nákladu nehostinnou krajinou. Bez ohľadu na značku (a vierovyznanie) sa pracovné montérky vodičov začali meniť na pohodlné šortky či iné športové odevy. Veľký pick-up sa zmenil (aj) na auto aktívne žijúceho majiteľa s mnohými koníčkami vyžadujúcimi prevoz väčších vecí. Napríklad koňa, vodného skútra, motocykla... V prípade potreby sa dá na korbe aj prespať či vykonávať inú...

Vidíte ten všeobecný úpadok hodnôt po celom svete? Že nie? Sranda. Tak si to rozoberme na drobné. Ľudia zatepľujú svoje paneláky totálne desivými farebnými kombináciami. Toblerone dostalo menej čokolády a všetci sú s tým v pohode. Nikomu už nevadí, že z politky sa stala fakt nekvalitná reality show a slovenská polícia sa na svojom facebookovom profile háda s cyklistami, že kto porušuje viac dopravných predpisov. Ale nie je to len v politike. Tak napríklad Granko už má iné zloženie a kto chce pôvodné, musí si priplatiť za Granko Exclusive. Šialené. Ale predovšetkým ešte stále existujú ľudia, ktorí si myslia, že SEATy sú zlé autá. Sakra, už ani tá budúcnosť nie je, čo bývala. Takže teraz už asi tretí deň po sebe uvažujem, ako napraviť neprávosť osudu aspoň v poslednom menovanom bode, lebo s politikmi a Grankom asi nič robiť neviem. Okrem toho, že by som obe najradšej utopil v teplom mlieku. Po bezsenných nociach som však napokon...

Vidno to azda na všetkých aspektoch, začnem preto zvonka. Lexus v ostatných rokch výrazne zmenil svoj štýl a odklonil sa od konzervatívnych línii minulosti. Nemusí sa to páčiť každému, individualitu mu však nemožno uprieť. Miestami možno až zbytočne komplikované umelecké línie pokračujú aj v interiéri. Ten kombinuje štýl a kvalitu tak, ako to od luxusnej limuzíny očakávam. Sedadlá sú pohodlné a všemožne nastaviteľné, všetky plochy na dotyk príjemné. Tlačidiel je vcelku hojne a ich rôzne tvary podporujú logiku rozmiestnenia. Aj tak chvíľu trvá, kým sa v kokpite zorientujem. Okrem „čudlíkov“ je tu tiež dotyková plocha na ovládanie centrálneho displeja a otočné ovládače režimov jazdy na stranách prístrojovej „kaplnky“. Displej pred vodičom je až nezvyčajne malý, tento dojem podporuje aj masívne orámovanie. Centrálny zobrazovací panel má štandardnú uhlopriečku 10,2 palca. Z pohľadu grafického spracovania menu a máp však Lexus zaspal dobu. Jediným plusom je, že virtuálne tlačidlá sú dosť veľké, takže keď sa...

Prológ Upozornenie: Toto nebude obyčajný test. Napríklad sa vám tu hneď na prvú priznám a verejne ospravedlním za to, že napísať týchto pár riadkov mi trvalo neuveriteľne dlho. Možno to znie paradoxne, veď písať testy na Mercedesy-AMG je predsa snom každého chlapca, nie? Prezradím vám však tajomstvo, aké vám mainstreamové médiá nepovedia: Nie. Je to utrpenie. Uchopiť a sprostredkovať niečo také komplexné, šialené, absolútne nepotrebné a extrémne žiadúce zároveň, to je totiž úloha, pri ktorej už nejeden motoristický žurnalista skončil na šikmej ploche. Viete, dobré testy na zlé autá sa píšu samé, ale dobré testy na dobré autá, to je často oxymoron ako zo slovníka. A predstavte si k tomu ešte aj fakt, že viete, že váš fotograf je neskutočný frajer a že z titulnej fotky článku si na to každý klikne. No, máte v hlave asi toto. Tápate, chľastáte a prepadáte depresii, pretože to neviete vyjadriť. Po pár prebdených nociach a prepotených perinách však už máte utekania pred zodpovednosťou plné zuby a pustíte...

Lexus LC je ako životný príbeh – nikdy nevieš, čo ťa čaká, aké súvislosti ti skrížia cestu. Bral som ako ho ako kus nezmyselnej hmoty na štyroch kolesách, ktorú navrhol dizajnér fičiaci na niečom (dobrom?). Nič, ale úplne nič so mnou LC neurobilo. Bolo chladné... Zabudni!                Na úvod si trošku pofilozofujem. Prácu novinára robím už nejaký rok, v podstate už dve desaťročia. Za tento čas mi rukami prešlo kadečo rôzne veľké aj výkonné. Na začiatku sa automobilky chválili technickým pokrokom, dnes riešia konektivitu, autonómiu či bezpečnosť. Nehovorím, že je to zlé. Oba smery vyžadujú kus tvorivého umenia aj odvahy. Len spojenie s „eko“ (nomika alebo lógia) mi akosi nevonia. Dôvodom je cena či skôr obeta. Automobilky ako keby si vyčerpali fantáziu a technicko-technologické možnosti a začali šetriť. Tu na drôtiku, tam na použitom plaste. Opticky paráda, kvalitou priemer, niekedy aj menej. A v tomto skeptickom svete ekonomických šialencov pozerajúcich do tabuliek...

Aktuálne príspevky

Kia Stinger: Keď vieš, tak si ocenený

Mitsubishi L200: ...a máme tu „novú“ generáciu

Consumer Reports: Rebríček najspoľahlivejších áut

Honda: Dve malé pre mladých