Tak ktoré? Pod(r)obné odlišnosti

Sú si tak podobné a pritom tak odlišné.

Toyota GT86 vznikla v spolupráci so Subaru a nedávno prešla faceliftom. Základ má už v spomínanej AE86 a povedzme teda, že aj v 2000GT, čo už ale zachádzame až príliš ďaleko do histórie. Z technického hľadiska, je to nové auto. Dobre, 5 rokov staré auto s drobnými úpravami. Osobne som mal príležitosť skúsiť upravenú a úplne novú generáciu.

Tá dospela a bohužiaľ, aj trochu pribrala. Momentálne jej na váhe svieti hmotnosť 1 320kg (aj so započítaným 75kilogramovým vodičom). To už nie je úplne málo. Dospievanie jej ide síce dobre, ale dostala sa tým na polovicu cesty k vyššiemu segmentu, kam podľa pôvodných plánov úplne patriť nemá. Malo to byť ľahké prívetivé auto pre nás mladých, ktorí radi šoférujú a chcú sa v tom zlepšiť a niečo nové sa naučiť. Tento učiteľský sklon v ňom stále je, ale auto je podľa mňa až veľmi drahé a príliš „načančané” na to, aby mu človek robil zle, vymetal s nim zákruty bokom a škrtal pri tom obrubníky, tak ako sme to mohli vidieť v Rýchlo a zbesilo: Tokijská jazda. Keď som auto prebral, zistil som, že nemá parkovacie senzory. Začudoval som sa, že ich Toyota do novinárskeho auta nenamontovala. O to väčšie prekvapenie bolo to, že sa tam namontovať ani nedajú. Zvláštne riešenie. 

Mazda MX-5 ND vznikla ako morálny nástupca prvej generácie tzv. NA, ktorá je síce vyspelejšia vo všetkých smeroch, ale dokonca je ešte menšia, podobne ľahká (jasné, je ťažšia, ale na pridanú hodnotu jej to dá odpustiť). V najnižšej špecifikácii s jednapäťkou (bez samosvoru, fňuk) má 1 090kg. Rovnako so započítaným 75 kilogramovým vodičom. Pecka. A je to na nej aj vidieť a cítiť. Dokonca aj vo vrcholnej verzii s dvojlitrom má slnečné clony na čelnom skle odliate z jedného kusu plastu. Hnusné, ale efektné. Toto je jeden z bodov na ktorých šetrenie hmotnosti vidieť. Ale vzhľadom na výslednú hmotnosť mi šetrenie vôbec neprekáža, skôr mi robí radosť. 

Mazda je podobne ako Toyota načančaná, kožená, prešitá, krásna, … pochopili ste. Na pohľad je ale menej sofistikovaná a luxusná (čo mi v tomto prípade vôbec neprekáža), ale za to jej nechýbajú niektoré podstatné funkcie, minimálne jedna - parkovacie senzory. Šoféroval som verziu RF, teda s pevnou sklápateľnou strechou, s dvojlitrovým motorom, samosvorom a bez príplatkových tlmičov Bilstein a bez športových sedadiel (ktoré sú súčasťou výbavy Revolution TOP). 

Tabuľkové kecy „off“, dôležitejšie sú pocity. Toyotu som mal dlhší čas, pričom som najazdil okolo štyristo kilometrov. Mazdu som mal v rukách asi štyridsať. Niekoľko z nich bolo v Paddocku na Babe, kde sa ju dalo dobre spoznať. Obe autá vo mne zanechali výrazné spomienky. Nemôžem s určitosťou povedať, že ak sa k nim dostanem znovu, nezmením názor na to, ktoré je lepšie. Možné to je. 

Na Toyotu budem spomínať ako na auto, ktoré ma chcelo niečo naučiť. Bolo náročné, chcela aby som ho držal vo vysokých otáčkach, pri ktorých to bola tá pravá zábava. Dvojka vytočená na kľukatých cestičkách, prípadne trojka na všetkých ostatných. Tak pre mňa fungovala najlepšie. Šoférovať ju bola gigantická zábava, ale ako sa hovorí “with great power comes great responsibility”. Nie že by bola GT86 silná, ale na bežných pneu so šírkou 215 milimetrov bola schopná všeličoho. Niekedy bola vážne vrtká (napríklad po daždi). Vždy som z nej vystupoval potešený. A unavený. Keď sa vás tak vehementne niekto snaží niečo naučiť, unaví to celkom účinne. Hlavne ak cítite, že si pri tom robí srandu a ukazuje, že by kľudne šla oveľa razantnejšie a že by s lepším vodičom fungovala ešte oveľa lepšie. Týmto ma provokovala po každej druhej zákrute. “A vieš, že si mohol ísť rýchlejšie?”. Viem, teraz už viem. Pri pomalých rýchlostiach a výjazdoch by potrebovala otáčky 5 000-7 000 na to, aby šla bokom ochotne.

To u Mazdy stačilo mať zatočené, zaradenú dvojku, prišliapnuť plyn a šla by bokom hneď. Bol to taký malý hulvát, z ktorého keď som vysadol, tak som bol rozžiarený ako ranné slnko, a podobne otravne, ako ranné slnko som aj rozprával kolegom o tom, aké to bolo skvelé. Mazda bola presne taká, aká som očakával, že bude od prvého stretnutia na Ženevskom autosalóne. Nič ma neprekvapilo, nič mi neprekážalo. Motor Skyaktiv ťahá inak ako boxer v Toyobaru. Lineárnejšie a “jednoduchšie”. 

Obe autá majú úplne rovnakú myšlienku. Sú pre zábavu a pre to, aby sa na nich človek učil. Toyota je v tomto prísnejšia a snaživejšia. Mazde je všetko fuk, nechá so sebou robiť čo uznáte za vhodné. Mňa učila zábavnejšou formou. Pri nízkych rýchlostiach som sa bavil oveľa viac. Pri vyšších rýchlostiach som sa bavil viac na Toyote. Aj napriek rovnakému základu sú nakoniec tieto krásky pre úplne iných ľudí. Pre mňa by bola Mazda ideálnou voľbou. Pre ľudí, ktorí chcú ísť rýchlejšie a budú sa častejšie nachádzať na okruhu je lepšou voľbou z môjho pohľadu Toyota.  Predurčuje ju k tomu jej tuhosť, presnosť a motor. Mazda bez Bilstein podvozku bola relatívne mäkká a výrazne viac sa nakláňala. Toyota je napokon lepšia aj po praktickej stránke – má napríklad aj zadné sedadlá. 

Je každopádne jedno, ktoré z si vyberiete. Ak už nad kúpou jedného z týchto áut premýšľate, choďte do toho. Možno pred tým skúste aj rivala, aby ste vedeli, či kupujete úplne správne. Ona totiž neexistuje zlá voľba, ani žiadne menšie zlo. Tu si vyberáte len väčšie dobro. Obe sú skvelé autá s obrovským fun factorom a obe mám rád. Veľmi rád. Do Mazdy som sa doslova zamiloval. 

PS: Ideálne ešte počkajte na zrušenie importnej dane na japonské autá. 


GALÉRIA - 13 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ