Celý projekt superšportového „ľudového" automobilu začal svoju životnú púť už v roku 1997 na podnety jednej z najrozporuplnejších osobností motorizmu - Ferdinanda Piëcha. Ako to už býva, starý pán si dal svoje presné požiadavky, tri hlavné z nich tu pre vás mám - auto malo mať inovátorský dvanásťvalec do W, v strede uložený a kompatibilný so systémom pohonu všetkých kolies Volkswagen Syncro. Úlohu vpasovať to celé do estetického celku nedostal do rúk nikto menší ako Giorgetto Giugiaro. Prvé plody spolupráce boli hotové a uverejnené s veľkou slávou v roku 1997 a 1998. Sprvu išlo o krikľavo žltý koncept Volkswagen W12 Syncro, o úplne prvý predobraz toho, ako by mohla wolfsburská strela vyzerať. Na Tokijskom autosalóne vzbudila veľmi pozitívne reakcie. A že auto malo niečo do seba, a aj v sebe. Dostatočnú silu zabezpečoval vtedy ešte vývojový variant agregátu W12 s objemom 5,6 litra, ktorý produkoval 309 kW. O necelý rok, na...

Ak už ste porozumeli logike motorov VR6, porozumieť princípu W motorov bude hračka. Základom na konštrukciu motorov W sa stal blok VR4, čiže VR6 s odrezaným radom valcov. S týmito blokmi sa potom dá kreovať podľa chuti – vitajte v konštruktérskom Legolande. Dvojité vé dvanásť O usporiadanie motora do W sa už predtým pokúšalo aj Audi, napríklad s konceptom Avus, ktorého motor bol však len maketou. Pri W12 nezávisle vyvíjanej Audi išlo netradične o kombináciu troch radových štvorvalcov, pričom projekt skonal na problémoch pri chladení a vedení výfukového potrubia pre stredný rad valcov. Stručne povedané, W12 sú dve VR6 vrazené do seba pod uhlom 72 stupňov. Motor disponoval 48 ventilmi ešte pred uvedením VR6 24v, sa stal prvou 24-ventilovou VR6. Vďaka asymetrickému designu VR6 nemal Volkswagen problém pri odvádzaní výfukových plynov. Avšak fakt, že W-motor bol veľmi krátky a valcov bolo dvanásť, nevyhol sa ústupku v podobe len 13 milimetrov hrubých ojníc namiesto...