Filtrovať podľa:

S niektorými vecami sa za celý život skrátka musíte naučiť žiť. Ja som sa napríklad narodil s povahovou črtou, vďaka ktorej musím všetky veci, najmä tie každodenné, robiť možno až príliš efektívne. Napríklad pri zohrievaní vody na špagety rozdelím vodu do hrnca a do rýchlovarnej kanvice pol na pol, čiže ju mám zohriatu dvakrát rýchlejšie. Neviem, či to ešte niekto robí, no bez toho pocitu z vybabrania so systémom sa už nezaobídem. Z podobných príčin mám rád napríklad tofu. Zoberte údené tofu, nakrájajte na kúsky a s cibuľou to hoďte na bryndzové pirohy. Prekvapivo to funguje podobne ako slanina, no bez toho, že vám z toho bude masakrálne zle, nikomu neublížite, bude to chutnejšie a niekoľkokrát lacnejšie. Čo nás elegantne dostáva k testovanej Honde HR-V s manuálnou prevodovkou a atmosférickou jednapäťkou pod kapotou.  Už na prvý pohľad je jasné, že toto auto nedokáže svojou existenciou uškodiť nikomu. Je totálne anonymné. Až tak, že som si dokonca...

Ako už tradične, aj tento test začnem mojou typickou frázičkou: Musím sa vám k niečomu priznať. Už niekoľko rokov nosím len oblečenie čiernej farby. Neviem ani presne povedať, kedy to začalo, no po prvom čiernom tričku nasledovalo niekoľko ďalších, až kým si spolubývajúci nezačali robiť z môjho sušiaka na bielizeň nový mém. Podľa odborníkov sa to vtedy ešte dalo zvrátiť.  Lenže ja som začal chodiť na techno. A nič sa nehodí k prekalenej noci tak dobre, ako najobyčajnejšia čierna mikina s kapucňou a klokaním vreckom. A techná si síce z môjho života porúčali už dávnejšie, mikina však zostala. Nie, že v mojom šatníku, ale prakticky od posledného techna nalepená na mne. Kokos, keby môžem, aj sa v nej sprchujem. Je to skrátka kus látky, ktorý ničím nekričí, robí si svoju prácu dobre a v ničom, fakt v ničom mi nedokáže vadiť. Vlastne jediné, čo mi na nej vadí je to, že...

Predstavte si, že decká, ktoré sa narodili v roku 2007, už môžu legálne sedieť na predných sedadlách. Husté, však? Týchto dvanásť rokov však nezmenilo len demografické zloženie ľudí, ktorí sa už môžu napchať vedľa vodiča. Tých dvanásť rokov zmenilo napríklad aj výšku, z ktorej väčšina z nich pozerá na cestu. Hovorím to preto, lebo práve dvanásť rokov dozadu - v roku 2007 - si týpci v Nissane povedali, že si trocha zaexperimentujú. Vytvorili obyčajný, konzervatívne vyzerajúci kombík, hodili mu okolo lemov blatníkov mohutné plasty a väčšine verzií nedali ani pohon 4x4, čiže oproti bežnému kombíku ponúkal v podstate viac nevýhod, ako výhod.  Ako to už na svete býva, stal sa z toho predajný trhák. A nielen v Európe alebo Japonsku. Za prvý rok produkcie predali viac ako 100 000 kusov a stabilný odbyt Qashqaia je momentálne väčšou životnou istotou, ako že sa tento týždeň objaví nejaký ďalší domáci politický škandál. A keďže si ľudia...

Dobre, priznávam, že v tomto prípade môžem byť trocha emočne zaujatý. Ale čo by ste boli vy vo veku nedožitých 22 rokov, ak by ste dostali na test legendárny kabriolet triedy E, ešte o kúsok vylepšenú verziu takmer dokonalého automobilu? Položím to asi takto: Boli by ste jednoducho radi, že ovládanie jeho automatickej prevodovky už ste zmákli pred pár mesiacmi pri testovaní Mercedesu-AMG GLC 63 S Edition One. Len s jednou marginálnou pokutou a žiadnymi poškodeniami na vozidle.    No dobre, millenialské žvásty necháme ne chvíľku len tak kvasiť, ale nejako som vás zaujať musel. Skrátka, stojím pri showroome Mercedesu na Zlatých Pieskoch, vonku je nádherne a príjemný personál v oblekoch mi práve odovzdal kľúčiky od tohoto Mercedesu-Benz E400 Cabriolet v limitovanej edícii 25th Anniversary Edition. Treba povedať, že pocta dvadsiatim piatim rokom existencie kabrioletu modelu E sa už na prvý pohľad javí ako dostatočne dôstojná. Nezabudnuteľný rubínový lak, interiér v rovnako neortodoxnej červeno-béžovej koži. To všetko poháňa trojlitrový prepĺňaný šesťvalec, ktorý...

Pomaly každý dvadsiatnik, ktorý vyrastal v paneláku, pozná veľmi dôverne niekoľko vecí. Napríklad také búchanie susedov cez stenu, keď ste ste chceli vyskúšať, koľko dá fotrove stereo. Alebo všetky tie smrady, ktoré sa zliezli v stupačke a vyprodukovali nezameniteľnú atmosféru, ktorá si našla svoje miesto práve vo vašej chodbe na siedmom poschodí. Všetky spoločné priestory, poštové schránky a najmä výťah, ktorý bol spoľahlivý asi ako skladací dáždnik.  Toto všetko boli veci, ktoré sa netýkali deciek, ktoré viezli na gymnázium rodičia v Tiguanoch. Jasné, nechávalo vás to chladným celé detstvo, veď vy ste si aspoň mohli zopakovať chémiu a kúpiť hot-dog po ceste do školy. Ale musím sa priznať, že teraz, držiac kľúčiky od najnovšieho Tiguanu Allspace Highline v krikľavo oranžovej farbe a s dvojlitrovým turbodieselom zažívam fakt slušnú krízu identity. Prečo? Toto auto nevyjadruje môj postoj k životu. Celý život som sa delil o spoločné priestory s celým vchodom ďalších ľudí, prečo by som mal dôvod...

Kto ma sleduje dlhšie, vie, že som otvorene kritický voči všetkému zbytočne oplastovanému. Dobre, možno okrem Citroënu C4 Cactus a žiletkám, z tých celokovových mám fakt strach. Logicky teda vychádza, že dlhodobo najväčším problémom je pre mňa zvyknúť si na väčšie crossovery. Akože, povedzte mi, načo je vám toľko tuhých uhľovodíkov okolo kolies, drsného vzhľadu, falošných otvorov a robustného chrómovania, keď to celé postavíte na nízkoprofilové pneumatiky a podvozok tvrdý ako kameň. Presne toto boli moje myšlienky, s ktorými som nastupoval do Nira PHEV, pretože má očividne každý jeden z týchto prvkov. No a potom ma tá vec prekvapila tým, že po zatvorení dverí automaticky pritiahla sedadlo vodiča k volantu. Jejda, tu to niekto s tou pridanou hodnotou tuším myslí vážne. Takže pekne poporade; Toto je KIA Niro PHEV, ekvivalent veľmi vydareného Hyundai Ioniq Plug-In Hybrid s batohom na chrbáte a trocha vystrašeným kukučom, ktorý môže byť váš už od... 29 990 € ?! Aha, tu sa zjavne...

Veľmi dobre si pamätám, keď Cactus prišiel na trh. Citroënu sa s ním totiž podarilo niečo, čo tu ešte v roku 2014 príliš nebolo, ale dnes je to celkom trendy: Polarizovať spločnosť. Naozaj neexistovali iné, ako dva tábory: Tí, ktorým sa Cactus páči a tí, ktorým prišiel nechutný. Niektorí odvážlivci si dokonca trúfali povedať, že céštvorka kaktus je novým Fiatom Multipla. A mali pravdu, istým spôsobom to tak je aj doteraz. Áno, Cactus sa nám trocha scivilizoval. Výrazné AirBumpy (tie veľké, gumené čudá na dverách predchádzajúcej generácie) sa presunuli do spodnej časti dverí, zadná časť taktiež prišla o podstatné množstvo oplastovania. To znamená, že znudený výraz zadného ksichtu nahradil ešte rezignovanejší. Veľmi dobre, Citroën: Cactus pôsobí modernejšie, no pritom rovnako sebavedomo ako pred faceliftom. Keby ste náhodou nevedeli, Cactus v modelovej palete Citroënu zastával funkciu takej menšej, ľahšej, chudobnejšej a svojskejšej C4 s oplastovaním, zdvihnutým podvozkom, vyklápacími zadnými oknami a veľmi prívetivou cenovkou. V podobnej filozofii...

"Ľuďom skrátka hrabe. Na dnešnej dobe a našej zemepisnej šírke je úchvatné, že by tu každý chcel všetko. Chceli by sme autonómne vozidlá na to, aby sme mohli pracovať už počas cesty do práce. Chceli by sme viac práce, aby sme mali viac peňazí na viac voľného času. Alebo na smartfóny, vďaka ktorým môžeme pracovať pohodlne aj z domu, takže v práci vlastne nemusíme ani byť, ale na druhej strane sme v nej stále. Takže by sme samozrejme chceli úsporné auto, aby sme v tej práci mohli byť čo najmenej, keď už nám z toho hrabne. Ale zasa na druhej strane by malo byť štýlové. A praktické. A vysoké, lebo jeden nikdy nevie. Ale športové, lebo to chceš, to vedia všetci." Hej, mám dojem, že takto nejako musela vyzerať základná myšlienka za niečím, čo sa vyvinulo v nami testovaný Jaguar E-Pace D180. Len na základe kvalitného briefu, ktorý zahŕňa všetky podstatné myšlienkové...

Musím sa priznať, mám jeden obrovský problém. Som chronický nestíhač a spôsobuje mi to problémy všade, kam (neskoro) prídem. Moji blízki (a vlastne aj ďalekí) známi jednoducho vedia, že akonáhle sľúbim svoj príchod na miesto určenia na jednu hodinu poobede, stopercentne prídem minimálne o pol druhej. Čo je horšie, nevyhnem sa tomu ani v práci - a to už zo mňa robí skutočného idiota. Fakt ale netuším, ako je možné, že niekto dokáže niekam prísť na deviatu. Ja sa totiž ešte o štvrť na desať trmácam električkou a stane sa to totálne bez ohľadu na fakt, že si dám budík o pol ôsmej, štvrť, alebo na siedmu. Skrátka furt meškám. Jednému by sa mohlo zdať, že táto moja deformácia je jednoducho neprekonateľná a iný už nebudem. A zmieril som sa s tým už takmer aj ja sám. Po tom, čo poznám príbeh koncernu KIA a Hyundai však skutočne verím tomu, že sa veci meniť dajú. Zoberte si, že ešte...

Ako si už pozorný čitateľ mohol všimnúť, moje testy mávajú priam šablónový charakter. Pod strhujúcim nadpisom a perexom, ktorý so strhujúcim nadpisom nemá nič spoločné, prichádza bežne tento odstavec, v ktorom sa sťažujem, že je testované auto SUV. Lenže pozor. Dnes nedisponujem niečím ani športovým, ani úžitkovým. Dnes tu máme niečo ďaleko horšie. Elektromobil. A nie len tak akýkoľvek elektromobil. Dnes tu máme Nissan Leaf druhej generácie, auto, ktorého prvá generácia svojím zovňajškom legitimizovala ponožky v crocsoch podobným spôsobom, ako to v deväťdesiatych rokoch urobil Fiat Multipla. Lenže okrem ľahko odpudivého vzhľadu disponoval prvý Leaf aj inými vychytávkami, typickými pre elektromobily: Nepomerom voči tomu, aké je auto obrovské a aké malé je zvnútra, nelichotivo spracovaným interiérom, nezáživným riadením a najmä, titulom Auto roka 2011. Jesus. Nenávidíte small-talky? Ruky preč Neva, toto už to bolo dávno a Nissanu sme medzitým odpustili. Teraz je tu nová generácia, ktorá toho sľubuje oveľa viac. Viac dojazdu, viac vnútorného miesta, viac emócií,...

Aktuálne príspevky

Volkswagen Touareg 3.0 TDI: Trans-Europe Express

Honda: 50. výročie modelu CB750

Kauza filter pevných častíc

Citroën: 20. medzinárodný zraz slovenského Citroën 2CV klubu