Musím sa vám opäť k niečomu priznať: Som obrovský milovník outsiderských, nízkonákladových značiek. Nielen v autách, ale vo všeobecnosti. Napríklad vzhliadam ku každej vymyslenej značke z Lidlu. Americké keksíky s názvom McEennedy alebo bonbóny FirstNice? Týpka, čo tieto názvy vymýšľa, by som najradšej pozval na pivo. Ozaj, keď už sme pri tých pivách: Nie je nič krajšie, ako desiatka Stein v akcii za cenu menšiu, ako je jej vratná fľaša. Dobre, možno ešte jedna vec: Zvetraný Topvar na vlakovej stanici v Kútoch. To je totálna nízkonákladová pecka. A k tomu ľahké Petry, lebo šak máš ťažký život. Je však jasné, že to má presah aj na moje automobilové preferencie. Napríklad aktuálne despoticky zháňam Peugeot 205, keby ste niekto o nejakom vedeli. Alebo som verejne známym skalným fanúšikom Dacie - v tom ešte mám niekoľko sympatizantov spomedzi motoristických novinárov. Najlepšia z fajných Ale v niečom som fakt unikátny: Mám naozaj, od srdiečka rád Opely. Takže keď mi v rukách pristáli kľúčiky...

Nastal čas naliať si čistého vína a priznať si, že s existenciou SUV sa jednoducho musíme naučiť žiť. Alebo inak. Neoplatí sa tomu vzdorovať. Ľudia to jednoducho chcú, automobilky im to dajú a v ojedinelých prípadoch to nemusí byť ani úplne zlý nápad. Tak či tak je to jedno. Dnes už je svet plný multifunkčných vecí. Začali sme automatickou práčkou, ktorá aj žmýka. Potom sme vymysleli telefóny, s ktorými sa dá ísť na internet. A v strednej Európe sme si napríklad vymyslieli niekoľko začínajúcich diktatúr, ktoré sa tvária ako demokacia (áno, pozerám sa na teba, Maďarsko). Ľudia by dnes skrátka mali najradšej všetko v jednej kope a myslia si, že sa to nevylučuje.  Veľmi naložená paella Zoberme si napríklad taký SEAT Ateca s dvojlitrovým turbobenzínom pod kapotou a znáčikom FR na kufri. Už sa nad celou tou zbytočnou výškou a relatívne nízkoprofilovými pneumatikami dokážem povzniesť, doba skrátka ide ďalej. Aj do kozmu sme...

V dnešnej záplave crossoverov a všakovakých zvýšených derivátov je jednoduché zabudnúť, čo je to vlastne SUV. Akože, nech sa na mňa nikto nehnevá, ale ak môže byť Peugeot najväčším výrobcom SUV v Európe a pri tom nemať v ponuke poriadnu štvorkolku, je mi doteraz záhadou.  Našťastie je na scéne aj Honda CR-V, jeden z parchantov, ktorí to aj v Európe celé začali. Nikdy by som nepovedal, že to poviem, ale Honda CR-V je jednoducho návratom medzi korene SUV. Hneď vysvetlím. Predstavte si týpka v reklame na Old Spice. Viete, toho, čo hovorí že sa máte pozerať vedľa seba, na seba, na obrazovku, celé to dvakrát zopakuje a potom ti predá sprcháč za dve päťdesiat lebo má šarm. Tak presne toto je v automobilovom svete Honda CR-V. SUV, ktoré to celé vlastne robí veľmi dobre. Vo svojej piatej generácii stavilo minimálne v prednej časti na robustný vzhľad, ktorého proporcie mi z nejakých dôvodov pripomínajú Dodge...

Je to neuveriteľné, ale aj medzi sedanom strednej triedy od Audi a bývalou hitovkou Rytmusa sa dá nájsť koincidencia. Jeho predchádzajúca generácia a Rytmov track, obe uzreli svetlo sveta pred ôsmimi rokmi - v roku 2011. Tam sa však celá podobnosť končí, Audi A6 bolo totiž vo svojej štvrtej generácii veľmi dobré auto. No a Rytmusove Technotronic Flow bolo... Veď vy viete. Videa vás ušetrím, skúsme si vážiť toho, že sme to už sedem rokov nepočuli. Naspäť ale k autu. Audi, to je taký zvláštny hráč v strednej triede. Mercedes má najjasnejší imidž zo všetkých, veď vymysleli auto. BMW zasa disponuje hodnotnou značkou. Len Audi sa v každej generácii akoby snaží zaujať niečím iným. Spočiatku na autenticitu jazdy s motorom pred prednou nápravou, v niektorých generáciách zasa útočili vyslovene vzhľadom, ako napríklad pri uvedení single frame masky v A6 generácie C6. A tak vám hovorím, že pri tejto generácii A6-ky s kódovým označením C8 sa Ingolstadtu zaujať...

Všimli ste si niekedy, že keď v popisku výrazu "kimčchi" na Wikipédii zameníte slovo "jedlo" za "auto", a "zelenina" na "šofér", vznikne vám vlastne stručný opis Tucsonu? Okej, predpokladám že nie, lebo je to celé celkom hovadina, ale posúďte sami: Kimčchi je tradičné kórejské národné auto pripravené z fermetovaného sezónneho šoféra a ďalších ingrediencií. Kimčchi je populárne aj v Japonsku. Milióny sa nemôžu mýliť Hyundai Tucson by sa dal označiť za národný kaliber typu Octavia Combi, len s rodným listom z Kórey. Teda, ako sa to vezme. Navrhli ho vo Frankfurte a vyrábajú to aj v Česku, ale to nevadí, aspoň sa vyžije každý zvláštny lokálpatriot. Táto hypotéza sa mi potvrdzuje už pri pohľade do cenníka: 22 190 € znie na prvý pohľad ako férová ponuka. Tucson je už niekoľko generácií ukuchtený z ingrediencií, ktoré má každý správny predmestský tatko rád. Sedí sa v ňom vysoko, takže sa z neho dobre vystupuje. Vyzerá dosť v pohode a nenápadne zdôrazní starostlivo...

S niektorými vecami sa za celý život skrátka musíte naučiť žiť. Ja som sa napríklad narodil s povahovou črtou, vďaka ktorej musím všetky veci, najmä tie každodenné, robiť možno až príliš efektívne. Napríklad pri zohrievaní vody na špagety rozdelím vodu do hrnca a do rýchlovarnej kanvice pol na pol, čiže ju mám zohriatu dvakrát rýchlejšie. Neviem, či to ešte niekto robí, no bez toho pocitu z vybabrania so systémom sa už nezaobídem. Z podobných príčin mám rád napríklad tofu. Zoberte údené tofu, nakrájajte na kúsky a s cibuľou to hoďte na bryndzové pirohy. Prekvapivo to funguje podobne ako slanina, no bez toho, že vám z toho bude masakrálne zle, nikomu neublížite, bude to chutnejšie a niekoľkokrát lacnejšie. Čo nás elegantne dostáva k testovanej Honde HR-V s manuálnou prevodovkou a atmosférickou jednapäťkou pod kapotou.  Už na prvý pohľad je jasné, že toto auto nedokáže svojou existenciou uškodiť nikomu. Je totálne anonymné. Až tak, že som si dokonca...

Ako už tradične, aj tento test začnem mojou typickou frázičkou: Musím sa vám k niečomu priznať. Už niekoľko rokov nosím len oblečenie čiernej farby. Neviem ani presne povedať, kedy to začalo, no po prvom čiernom tričku nasledovalo niekoľko ďalších, až kým si spolubývajúci nezačali robiť z môjho sušiaka na bielizeň nový mém. Podľa odborníkov sa to vtedy ešte dalo zvrátiť.  Lenže ja som začal chodiť na techno. A nič sa nehodí k prekalenej noci tak dobre, ako najobyčajnejšia čierna mikina s kapucňou a klokaním vreckom. A techná si síce z môjho života porúčali už dávnejšie, mikina však zostala. Nie, že v mojom šatníku, ale prakticky od posledného techna nalepená na mne. Kokos, keby môžem, aj sa v nej sprchujem. Je to skrátka kus látky, ktorý ničím nekričí, robí si svoju prácu dobre a v ničom, fakt v ničom mi nedokáže vadiť. Vlastne jediné, čo mi na nej vadí je to, že...

Predstavte si, že decká, ktoré sa narodili v roku 2007, už môžu legálne sedieť na predných sedadlách. Husté, však? Týchto dvanásť rokov však nezmenilo len demografické zloženie ľudí, ktorí sa už môžu napchať vedľa vodiča. Tých dvanásť rokov zmenilo napríklad aj výšku, z ktorej väčšina z nich pozerá na cestu. Hovorím to preto, lebo práve dvanásť rokov dozadu - v roku 2007 - si týpci v Nissane povedali, že si trocha zaexperimentujú. Vytvorili obyčajný, konzervatívne vyzerajúci kombík, hodili mu okolo lemov blatníkov mohutné plasty a väčšine verzií nedali ani pohon 4x4, čiže oproti bežnému kombíku ponúkal v podstate viac nevýhod, ako výhod.  Ako to už na svete býva, stal sa z toho predajný trhák. A nielen v Európe alebo Japonsku. Za prvý rok produkcie predali viac ako 100 000 kusov a stabilný odbyt Qashqaia je momentálne väčšou životnou istotou, ako že sa tento týždeň objaví nejaký ďalší domáci politický škandál. A keďže si ľudia...

Dobre, priznávam, že v tomto prípade môžem byť trocha emočne zaujatý. Ale čo by ste boli vy vo veku nedožitých 22 rokov, ak by ste dostali na test legendárny kabriolet triedy E, ešte o kúsok vylepšenú verziu takmer dokonalého automobilu? Položím to asi takto: Boli by ste jednoducho radi, že ovládanie jeho automatickej prevodovky už ste zmákli pred pár mesiacmi pri testovaní Mercedesu-AMG GLC 63 S Edition One. Len s jednou marginálnou pokutou a žiadnymi poškodeniami na vozidle.    No dobre, millenialské žvásty necháme ne chvíľku len tak kvasiť, ale nejako som vás zaujať musel. Skrátka, stojím pri showroome Mercedesu na Zlatých Pieskoch, vonku je nádherne a príjemný personál v oblekoch mi práve odovzdal kľúčiky od tohoto Mercedesu-Benz E400 Cabriolet v limitovanej edícii 25th Anniversary Edition. Treba povedať, že pocta dvadsiatim piatim rokom existencie kabrioletu modelu E sa už na prvý pohľad javí ako dostatočne dôstojná. Nezabudnuteľný rubínový lak, interiér v rovnako neortodoxnej červeno-béžovej koži. To všetko poháňa trojlitrový prepĺňaný šesťvalec, ktorý...