Pred nejakým časom som testoval Hondu CR-V s turbobenzínovým i-VTECom a áno, priznávam, zaujala ma. V skratke: Stále je to taká príjemná nudička pre ľudí vyššieho stredného veku, perfektne spracovaná, inteligentne vymyslená a zabalená do atraktívnej karosérie. S jedenapollitrovým trubomotorom ma však celkom chytila za srdénko aj jazdne a zdraviu tejto novej lásky pomohla aj fajnová šesťstupňová prevodovka. Teraz tu predomnou stojí snehobiela CR-V s hybridným pohonom. A ak ma bude chcieť osloviť, musí to zvládnuť aj bez prevodovky. V katalógu by sme síce našli skratku e-CVT, no žiadna prevodovka sa za ňou neskrýva. Ale o tom potom. Skúsme začať napríklad vhľadovou stránkou veci. Prvý dojem z nej je noazaj dobrý, pretože samozrejme že je; je to predsa Honda za 45 tisíc v plnej poľnej. Nájdeme tu rôzne variácie na LED svietenie, vyšperkované 3D emblémy „Hybrid“ na každom rohu karosérie a špeciálnej pozornosti poctivého aziatského dizajnérskeho oka sa dočkali aj disky kolies. Tie dostali asymetrický dizajn (bohužiaľ)...

Poznáte UHO, nie? Najdôležitejší polotovar československej reštauračnej gastronómie, nočná mora detí aj večná milenka sadistických kucháriek. UHO, alebo tiež Univerzálna Hnedá Omáčka je tu s nami už niekoľko desaťročí a vyznačuje sa svojou obrovskou verzatilitou a chuťou... No, skrátka podľa potreby. Proste to nevyzerá nič moc, ale tak či tak to percentuálne zožerie najviac ľudí, tak prečo nie. Podstatné však je, že nikdy nikto nevie, z čoho sa tá vec skladá. Čo nás elegantne dostáva k testovanému Fordu Focus. A nemyslím tým zrovna jeho fešnú, maslovo bielu farbu, ktorá spomínané UHO nápadne pripomína. E-e. Focus kedysi v nižšej strednej triede znamenal voľbu človeka, ktorého zaujímali predovšetkým precízne jazdné vlastnosti auta na ceste a fakt, že to nie je Golf. Zákazník sa však časom stal čím ďalej, tým rozhýčkanejším a v roku 2019 už nerozmýšľa rovnakou optikou, ako v roku 2009. Dnes chce od jedného auta všetko.   Fajný guláš To asi bude dôvod, prečo stojím pri...

Mea culpa, mea culpa, mea maxima culpa Hyundai! Tento test mi trvalo napísať - ako je vidno na fotkách - celkom dlho. Mám pre to však jednoduché vysvetlenie. Vo všeobecnosti platí, že testy sa najlepšie píšu na akokoľvek bizarné alebo hrozné autá. Tu je niečo vtipne spracované, tamto niečo odstáva, pri takej a takej rýchlosti vás bočný vietor zaparkuje do vedľajšieho pruhu na diaľnici, alebo vás náhodne zastavuje radar, ktorý si myslí, že je pred vami prekážka. No, a tu nastáva problém. Nový Hyundai Santa Fe totiž ničím z uvedeného netrpí. Ale nepredbiehajme. Dospelák SantaFéčko je tu s nami už nejaký ten piatoček. Keď na prelome milénia prišiel na trh, bola to celkom smiezaujímavá alternatíva k SUV od zabehnutých značiek. Napríklad v teréne bolo relatívne schopné a jazdilo veľmi pohodlne, no kvalitou spracovania či motormi príliš neoslnilo. V momente svojho stvorenia dokonca aj vyzeralo šik, no dovolilo si celkom rýchlo zostarnúť. Ďalšia generácia na tom však bola podstatne lepšie,...

Musím sa vám opäť k niečomu priznať: Som obrovský milovník outsiderských, nízkonákladových značiek. Nielen v autách, ale vo všeobecnosti. Napríklad vzhliadam ku každej vymyslenej značke z Lidlu. Americké keksíky s názvom McEennedy alebo bonbóny FirstNice? Týpka, čo tieto názvy vymýšľa, by som najradšej pozval na pivo. Ozaj, keď už sme pri tých pivách: Nie je nič krajšie, ako desiatka Stein v akcii za cenu menšiu, ako je jej vratná fľaša. Dobre, možno ešte jedna vec: Zvetraný Topvar na vlakovej stanici v Kútoch. To je totálna nízkonákladová pecka. A k tomu ľahké Petry, lebo šak máš ťažký život. Je však jasné, že to má presah aj na moje automobilové preferencie. Napríklad aktuálne despoticky zháňam Peugeot 205, keby ste niekto o nejakom vedeli. Alebo som verejne známym skalným fanúšikom Dacie - v tom ešte mám niekoľko sympatizantov spomedzi motoristických novinárov. Najlepšia z fajných Ale v niečom som fakt unikátny: Mám naozaj, od srdiečka rád Opely. Takže keď mi v rukách pristáli kľúčiky...

Nastal čas naliať si čistého vína a priznať si, že s existenciou SUV sa jednoducho musíme naučiť žiť. Alebo inak. Neoplatí sa tomu vzdorovať. Ľudia to jednoducho chcú, automobilky im to dajú a v ojedinelých prípadoch to nemusí byť ani úplne zlý nápad. Tak či tak je to jedno. Dnes už je svet plný multifunkčných vecí. Začali sme automatickou práčkou, ktorá aj žmýka. Potom sme vymysleli telefóny, s ktorými sa dá ísť na internet. A v strednej Európe sme si napríklad vymyslieli niekoľko začínajúcich diktatúr, ktoré sa tvária ako demokacia (áno, pozerám sa na teba, Maďarsko). Ľudia by dnes skrátka mali najradšej všetko v jednej kope a myslia si, že sa to nevylučuje.  Veľmi naložená paella Zoberme si napríklad taký SEAT Ateca s dvojlitrovým turbobenzínom pod kapotou a znáčikom FR na kufri. Už sa nad celou tou zbytočnou výškou a relatívne nízkoprofilovými pneumatikami dokážem povzniesť, doba skrátka ide ďalej. Aj do kozmu sme...

V dnešnej záplave crossoverov a všakovakých zvýšených derivátov je jednoduché zabudnúť, čo je to vlastne SUV. Akože, nech sa na mňa nikto nehnevá, ale ak môže byť Peugeot najväčším výrobcom SUV v Európe a pri tom nemať v ponuke poriadnu štvorkolku, je mi doteraz záhadou.  Našťastie je na scéne aj Honda CR-V, jeden z parchantov, ktorí to aj v Európe celé začali. Nikdy by som nepovedal, že to poviem, ale Honda CR-V je jednoducho návratom medzi korene SUV. Hneď vysvetlím. Predstavte si týpka v reklame na Old Spice. Viete, toho, čo hovorí že sa máte pozerať vedľa seba, na seba, na obrazovku, celé to dvakrát zopakuje a potom ti predá sprcháč za dve päťdesiat lebo má šarm. Tak presne toto je v automobilovom svete Honda CR-V. SUV, ktoré to celé vlastne robí veľmi dobre. Vo svojej piatej generácii stavilo minimálne v prednej časti na robustný vzhľad, ktorého proporcie mi z nejakých dôvodov pripomínajú Dodge...

Je to neuveriteľné, ale aj medzi sedanom strednej triedy od Audi a bývalou hitovkou Rytmusa sa dá nájsť koincidencia. Jeho predchádzajúca generácia a Rytmov track, obe uzreli svetlo sveta pred ôsmimi rokmi - v roku 2011. Tam sa však celá podobnosť končí, Audi A6 bolo totiž vo svojej štvrtej generácii veľmi dobré auto. No a Rytmusove Technotronic Flow bolo... Veď vy viete. Videa vás ušetrím, skúsme si vážiť toho, že sme to už sedem rokov nepočuli. Naspäť ale k autu. Audi, to je taký zvláštny hráč v strednej triede. Mercedes má najjasnejší imidž zo všetkých, veď vymysleli auto. BMW zasa disponuje hodnotnou značkou. Len Audi sa v každej generácii akoby snaží zaujať niečím iným. Spočiatku na autenticitu jazdy s motorom pred prednou nápravou, v niektorých generáciách zasa útočili vyslovene vzhľadom, ako napríklad pri uvedení single frame masky v A6 generácie C6. A tak vám hovorím, že pri tejto generácii A6-ky s kódovým označením C8 sa Ingolstadtu zaujať...

Všimli ste si niekedy, že keď v popisku výrazu "kimčchi" na Wikipédii zameníte slovo "jedlo" za "auto", a "zelenina" na "šofér", vznikne vám vlastne stručný opis Tucsonu? Okej, predpokladám že nie, lebo je to celé celkom hovadina, ale posúďte sami: Kimčchi je tradičné kórejské národné auto pripravené z fermetovaného sezónneho šoféra a ďalších ingrediencií. Kimčchi je populárne aj v Japonsku. Milióny sa nemôžu mýliť Hyundai Tucson by sa dal označiť za národný kaliber typu Octavia Combi, len s rodným listom z Kórey. Teda, ako sa to vezme. Navrhli ho vo Frankfurte a vyrábajú to aj v Česku, ale to nevadí, aspoň sa vyžije každý zvláštny lokálpatriot. Táto hypotéza sa mi potvrdzuje už pri pohľade do cenníka: 22 190 € znie na prvý pohľad ako férová ponuka. Tucson je už niekoľko generácií ukuchtený z ingrediencií, ktoré má každý správny predmestský tatko rád. Sedí sa v ňom vysoko, takže sa z neho dobre vystupuje. Vyzerá dosť v pohode a nenápadne zdôrazní starostlivo...

S niektorými vecami sa za celý život skrátka musíte naučiť žiť. Ja som sa napríklad narodil s povahovou črtou, vďaka ktorej musím všetky veci, najmä tie každodenné, robiť možno až príliš efektívne. Napríklad pri zohrievaní vody na špagety rozdelím vodu do hrnca a do rýchlovarnej kanvice pol na pol, čiže ju mám zohriatu dvakrát rýchlejšie. Neviem, či to ešte niekto robí, no bez toho pocitu z vybabrania so systémom sa už nezaobídem. Z podobných príčin mám rád napríklad tofu. Zoberte údené tofu, nakrájajte na kúsky a s cibuľou to hoďte na bryndzové pirohy. Prekvapivo to funguje podobne ako slanina, no bez toho, že vám z toho bude masakrálne zle, nikomu neublížite, bude to chutnejšie a niekoľkokrát lacnejšie. Čo nás elegantne dostáva k testovanej Honde HR-V s manuálnou prevodovkou a atmosférickou jednapäťkou pod kapotou.  Už na prvý pohľad je jasné, že toto auto nedokáže svojou existenciou uškodiť nikomu. Je totálne anonymné. Až tak, že som si dokonca...