Ísť v podstate so sériovým autom do malebných kopcov Čiernej Hory, tak to bola riadna výzva. Keď som bol v nej prvý krát, cítil som, že sa musím ešte vrátiť. Ale že to bude jazda mimo civilizáciu, tak to by mi nikdy nenapadlo. Navyše, keď som si prečítal mail s inštrukciami, trošku som mal aj obavy. Nakoniec sa ukázali ako neopodstatnené.                Spolu s prvým prespatím v Bosne a Hercegovine a návštevou Mostaru, spánkom pri vode a prechodom hraníc do Čiernej Hory všetko napätie zo mňa odpadlo. A začal som si jazdu naplno užívať. S kolegom Petrom nám ani nevalná vôňa interiéru auta nevadila, všadeprítomný prach sme neriešili. Len sme sa usmievali a hltali krásnu krajinu, aj voľnosť, ktorú nám Pajero so stanom na streche a slušnou výbavou v batožinovom priestore umožňovalo. Naučili sme sa jesť kdekoľvek a takmer čokoľvek (a v rôznych kombináciách), ako príjemné wc vedela poslúžiť stará pneumatika, bez...

Ako keby niekto zobral čarovnú paličku a „trošku“ sa mu šmyklo. Zober si to tak. Čierna Hora má nejakých 600 000 obyvateľov, z toho polovica žije v hlavnom meste Podgorica. Ostatných sa podarilo celkom dobre ukryť, lebo sme občas aj celý deň skoro nikoho nestretli. Ale teraz je najvyšší čas sa zobudiť, a pokračovať v zápiskoch. Piaty deň Ako som sa asi cítil, keď som spal v ponožkách, spodkoch a teplákoch, tričku a mikine s kapucňou a čapicou zahrabaný do deky a spacáku. Áno, mal som si zobrať so sebou lepší spacák. Je to jediná odvrátená stránka októbrového spania vo výškach nad 1 400 mnm. Ale fantastická. Keď otvoríš stan na streche a pred tebou sa otvorí neskutočná scenéria kopcov s vychádzajúcim slnkom.     Ale opäť čas rozlepiť oči, vykonať nevyhnuté úkony, a vypadnúť z trápneho ticha. Nasledovalo totiž krátkodobé klesanie do civilizácie s návštevou maličkej kaviarne (espresso nemali, ale klasický „turek“ dobre padol)....

Úvod expedície sa síce začal v Bosne a Hercegovine (hlavne sme si pozreli Mostar), ale maličká Čierna Hora začala odhaľovať svoju malebnú horskú tvár. Moje zápisky pokračujú... Tretí deň Spánok pri rieke je taktiež zážitok – celú noc počuť šumenie tečúcej vody. Pre niekoho romantika, pre niekoho otravný monotónny hluk. Tak či onak, noc bola krátka. Ráno klasický budíček o 07:30, rýchla hygiena, raňajky, zloženie stanu. Tretí deň sme vyštartovali konečne smer Čierna Hora a národný park Durmitor. Najprv sme však museli prejsť cez hraničný priechod, našťastie sa pán v búdke uskromnil len s kontrolou pasov. Už chápem, prečo je Čierna Hora expedične zaujímavá. Malebná príroda a najmä možnosť jazdiť takmer kdekoľvek (oficiálne je vstup do národných parkov povolený, alebo je za poplatok). Durmitor je predovšetkým o prírodných scenériách a náhorných plošinách. Neraz bolo toho toľko, že som ani fotiť nestíhal. Len som doslova a do písmena „čumel“, že tak krásny kút sveta...

Off-road-ové expedície, o nich som doteraz len počul a potajme sníval. Byť v kempe alebo hoteli, aj tak sa to dá. Alebo si krajinu trošku pojazdiť. Ale ísť necestami, kde nie je nikto a sem-tam aj nič, len ticho a krásna príroda, to už vyššia forma spoznávania krajiny. Navyše, spí sa v autách, jedia sa vlastné zásoby a WC sa hľadá niekde v prírode (o sprche sa len sníva). Takže naložiť Mitsubishi Pajero a vyraziť na prvé moje veľké spoznávanie off-road expedičného sveta. Prvý deň Z Bratislavy sme vyštartovali v sobotu cca okolo 11:30. Cez Maďarsko a Chorvátsko až do Bosny a Hercegoviny. Cesta bola v podstate bez problémov, len v BaH bola takmer v každej dedine policajná hliadka alebo meranie rýchlosti radarom. Dosť nepríjemný stav. Išli sme po normálnych cestách, takže sme sem-tam mali chuť trošku viac tlačiť na plynový pedál, no radšej sme to neriskovali. Ale rýchlosť okolo 70 km/h...

Sto rokov, to je naozaj slušný vek. Keby som sa ho náhodou dožil, tak sa dám „taaak“  dole ( 😊 ). Slovenské zastúpenie automobilky Mitsubishi sa našťastie dole nedalo, lebo ich modely sa radšej dávajú hore. Najme ozajstné legendy vo svete off-road – Pajero a L200. Storočnica v ich ponímaní znamená vytvorenie ozajstných expedičných vozidiel (ak máš chuť na podobný, za primerané peniaze si ho môžeš zadovážiť). Prvú zaťažkávaciu, čiže skúšobnú, expedíciu si oba kúsky odbili práve v okolí Tisovca a na Muránskej Planine počas Mitsubishi off-road expedition. Nádherný svet nádherného Jazda lesom, kde je ticho a hlavne nikto v protismere, je veľmi opojná. Za volantom som sa cítil chlapsky a nadšene zároveň. Ale, ako sa hovorí, bez skúseností do lesa nelez. Vo svete off-road-ov to platí dvojnásobne (ak nie násobne viac). Je to ako s turistikou, vždy to chce poriadnu obuv a výstroj. Takže pneumatiky AT alebo MT, najlepšie aj zdvihnutý...

Expedičné vozidlá sú špecifickou skupinou terénnych vozidiel. Mali by mať schopnosť prekonať trošku ťažší terén, no zároveň sa musia aj dokonale postarať o posádku pri kempovaní v nehostinných podmienkach. Ich zadováženie je ale neraz spojené s nekonečnými prerábkami a čakaním na dielce. Alebo sa dá kúpiť aj hotové vozidlo. Alebo sa dá vozidlo prerobiť špecialistom. Slovenské zastúpenie automobilky Mitsubishi pripravilo v rámci osláv 100. výročia presne takéto dva špeciály - Mitsubishi Pajero a L200 v Expedition Edition. Obe vozidlá boli upravené v spolupráci so špecializovanými dodávateľmi. Cieľom boli hlavne technické vylepšenia a predovšetkým dovybavenie vozidiel pre možnosť vyjsť mimo cesty a stráviť s autom napríklad víkend v prírode, alebo priamo na skutočnej expedícii. Nešlo o to postaviť dva ultimatívne terénne špeciály, ale ukázať, že jednoduchými odbornými úpravami štandardného auta je možné získať vozidlo, ktoré umožní nazrieť ďalej, než je 85% zákazníkov schopných si vôbec predstaviť alebo vyskúšať so svojím vlastným autom. Špecifikácia vozidiel: Mitsubishi...