Filtrovať podľa:

Áno, už som to tu pár krát omieľal (resumé č.1, č.2, č.3), ale pre mňa to bol neskutočný relax. Správny „horňák“ si užíva pomalú jazdu nehostinnou, no rozprávkovou krajinou hlavne mimo civilizáciu. Užíva si nehostinné podmienky, spí a je v aute, fyziologické potreby rieši absolútne ekologicky v prírode.                Takmer jedinou „povinnosťou“ je šoférovanie a večerné zháňanie dreva na oheň. A samozrejme kochanie sa prírodou. Lenže, slová nevedia dokonale ukázať pravú podstatu zážitku. Na to sú ďaleko lepšie pohyblivé obrázky, pekne pohromade v dlhšom videjku. Takže ak si fanúšikom off-roadov a expedičných túr, prajem ti príjemný vizuálny zážitok.      

Ísť v podstate so sériovým autom do malebných kopcov Čiernej Hory, tak to bola riadna výzva. Keď som bol v nej prvý krát, cítil som, že sa musím ešte vrátiť. Ale že to bude jazda mimo civilizáciu, tak to by mi nikdy nenapadlo. Navyše, keď som si prečítal mail s inštrukciami, trošku som mal aj obavy. Nakoniec sa ukázali ako neopodstatnené.                Spolu s prvým prespatím v Bosne a Hercegovine a návštevou Mostaru, spánkom pri vode a prechodom hraníc do Čiernej Hory všetko napätie zo mňa odpadlo. A začal som si jazdu naplno užívať. S kolegom Petrom nám ani nevalná vôňa interiéru auta nevadila, všadeprítomný prach sme neriešili. Len sme sa usmievali a hltali krásnu krajinu, aj voľnosť, ktorú nám Pajero so stanom na streche a slušnou výbavou v batožinovom priestore umožňovalo. Naučili sme sa jesť kdekoľvek a takmer čokoľvek (a v rôznych kombináciách), ako príjemné wc vedela poslúžiť stará pneumatika, bez...

Ako keby niekto zobral čarovnú paličku a „trošku“ sa mu šmyklo. Zober si to tak. Čierna Hora má nejakých 600 000 obyvateľov, z toho polovica žije v hlavnom meste Podgorica. Ostatných sa podarilo celkom dobre ukryť, lebo sme občas aj celý deň skoro nikoho nestretli. Ale teraz je najvyšší čas sa zobudiť, a pokračovať v zápiskoch. Piaty deň Ako som sa asi cítil, keď som spal v ponožkách, spodkoch a teplákoch, tričku a mikine s kapucňou a čapicou zahrabaný do deky a spacáku. Áno, mal som si zobrať so sebou lepší spacák. Je to jediná odvrátená stránka októbrového spania vo výškach nad 1 400 mnm. Ale fantastická. Keď otvoríš stan na streche a pred tebou sa otvorí neskutočná scenéria kopcov s vychádzajúcim slnkom.     Ale opäť čas rozlepiť oči, vykonať nevyhnuté úkony, a vypadnúť z trápneho ticha. Nasledovalo totiž krátkodobé klesanie do civilizácie s návštevou maličkej kaviarne (espresso nemali, ale klasický „turek“ dobre padol)....

Úvod expedície sa síce začal v Bosne a Hercegovine (hlavne sme si pozreli Mostar), ale maličká Čierna Hora začala odhaľovať svoju malebnú horskú tvár. Moje zápisky pokračujú... Tretí deň Spánok pri rieke je taktiež zážitok – celú noc počuť šumenie tečúcej vody. Pre niekoho romantika, pre niekoho otravný monotónny hluk. Tak či onak, noc bola krátka. Ráno klasický budíček o 07:30, rýchla hygiena, raňajky, zloženie stanu. Tretí deň sme vyštartovali konečne smer Čierna Hora a národný park Durmitor. Najprv sme však museli prejsť cez hraničný priechod, našťastie sa pán v búdke uskromnil len s kontrolou pasov. Už chápem, prečo je Čierna Hora expedične zaujímavá. Malebná príroda a najmä možnosť jazdiť takmer kdekoľvek (oficiálne je vstup do národných parkov povolený, alebo je za poplatok). Durmitor je predovšetkým o prírodných scenériách a náhorných plošinách. Neraz bolo toho toľko, že som ani fotiť nestíhal. Len som doslova a do písmena „čumel“, že tak krásny kút sveta...

Off-road-ové expedície, o nich som doteraz len počul a potajme sníval. Byť v kempe alebo hoteli, aj tak sa to dá. Alebo si krajinu trošku pojazdiť. Ale ísť necestami, kde nie je nikto a sem-tam aj nič, len ticho a krásna príroda, to už vyššia forma spoznávania krajiny. Navyše, spí sa v autách, jedia sa vlastné zásoby a WC sa hľadá niekde v prírode (o sprche sa len sníva). Takže naložiť Mitsubishi Pajero a vyraziť na prvé moje veľké spoznávanie off-road expedičného sveta. Prvý deň Z Bratislavy sme vyštartovali v sobotu cca okolo 11:30. Cez Maďarsko a Chorvátsko až do Bosny a Hercegoviny. Cesta bola v podstate bez problémov, len v BaH bola takmer v každej dedine policajná hliadka alebo meranie rýchlosti radarom. Dosť nepríjemný stav. Išli sme po normálnych cestách, takže sme sem-tam mali chuť trošku viac tlačiť na plynový pedál, no radšej sme to neriskovali. Ale rýchlosť okolo 70 km/h...

Sto rokov, to je naozaj slušný vek. Keby som sa ho náhodou dožil, tak sa dám „taaak“  dole ( 😊 ). Slovenské zastúpenie automobilky Mitsubishi sa našťastie dole nedalo, lebo ich modely sa radšej dávajú hore. Najme ozajstné legendy vo svete off-road – Pajero a L200. Storočnica v ich ponímaní znamená vytvorenie ozajstných expedičných vozidiel (ak máš chuť na podobný, za primerané peniaze si ho môžeš zadovážiť). Prvú zaťažkávaciu, čiže skúšobnú, expedíciu si oba kúsky odbili práve v okolí Tisovca a na Muránskej Planine počas Mitsubishi off-road expedition. Nádherný svet nádherného Jazda lesom, kde je ticho a hlavne nikto v protismere, je veľmi opojná. Za volantom som sa cítil chlapsky a nadšene zároveň. Ale, ako sa hovorí, bez skúseností do lesa nelez. Vo svete off-road-ov to platí dvojnásobne (ak nie násobne viac). Je to ako s turistikou, vždy to chce poriadnu obuv a výstroj. Takže pneumatiky AT alebo MT, najlepšie aj zdvihnutý...

Expedičné vozidlá sú špecifickou skupinou terénnych vozidiel. Mali by mať schopnosť prekonať trošku ťažší terén, no zároveň sa musia aj dokonale postarať o posádku pri kempovaní v nehostinných podmienkach. Ich zadováženie je ale neraz spojené s nekonečnými prerábkami a čakaním na dielce. Alebo sa dá kúpiť aj hotové vozidlo. Alebo sa dá vozidlo prerobiť špecialistom. Slovenské zastúpenie automobilky Mitsubishi pripravilo v rámci osláv 100. výročia presne takéto dva špeciály - Mitsubishi Pajero a L200 v Expedition Edition. Obe vozidlá boli upravené v spolupráci so špecializovanými dodávateľmi. Cieľom boli hlavne technické vylepšenia a predovšetkým dovybavenie vozidiel pre možnosť vyjsť mimo cesty a stráviť s autom napríklad víkend v prírode, alebo priamo na skutočnej expedícii. Nešlo o to postaviť dva ultimatívne terénne špeciály, ale ukázať, že jednoduchými odbornými úpravami štandardného auta je možné získať vozidlo, ktoré umožní nazrieť ďalej, než je 85% zákazníkov schopných si vôbec predstaviť alebo vyskúšať so svojím vlastným autom. Špecifikácia vozidiel: Mitsubishi...

Aktuálne príspevky

Škoda Superb: Už 85 ročná história

Kúpiť či nekúpiť si auto s dvojspojkovou prevodovkou?

Ford Focus Active 1,5 EcoBoost: UHO

Vláda schválila návrh novely zákona o cestnej premávke