Francúzov mám z nejakých príčin od srdiečka rád. V šesťdesiatych rokoch zvykli polihovať vedľa Seiny, na krku majú niekoľko najextravagantnejších, najelegantnejších a najvyfetovaneinteligentnejších ľudí, ktorí mali to šťastie uzrieť svetlo sveta. Robia len ten najlepší chľast, majú TGV a vymysleli croissanty. Skrátka vedia, čo je dobré, to je ti jasné hneď, keď sa zaboríš do poriadnych sedadiel ľubovoľného francúzskeho econoboxu. Dnes úspešne vyrábajú auto roka a vedeli to aj v roku 1988. Problém je v tom, že svetu za tie roky zahrabalo a už nemá záujem o takú pecku, akou je Peugeot Oxia z daného roku. A to je škoda. Oxia je totiž medzi superšportmi niečo, ako Jean-Michel Jarre v elektronickej hudbe. No, vytrela vo svojej dobe každému zrak. Ako je to možné? V prvom rade nemôžeme zabudnúť na prapočiatky asi najviac sadistickej zábavy v osemdesiatych rokoch – rely, konkrétne jej skupinu B. Ak si dobre pamätáte, Peugeot v nej mal svojho zástupcu,...