Musím priznať, že predchádzajúci Civic Type R mi prirástol k srdcu. Jasné, že mal ďaleko od dokonalosti, stačí si spomenúť na podvozok – tvrdý alebo och-moje-kosti. No ten uletený dizajn a fakt, že sa mi v ňom sedelo výborne, nastavili jeho nasledovníkovi v mojich očiach latku poriadne vysoko. A Honda presne vedela, ako ju preskočiť. Deň prvý: Ahoj, Type R Vonku prší a teplomer ledva atakuje štvorku. Nad nulou, našťastie, lebo tie tvoje letné tretry neplánujú vymeniť za niečo primeranejšie jesennému (ne)času. Červená svieti na celé parkovisko a to zadné krídlo... Júj, mám slabosť pre takéto doplnky. Napriek kvapkám vyzeráš výborne, aj keď kolesa sa mierne strácajú v podbehoch. Chlad ma víta v kokpite, kristepane Honda, prečo tie skvostné sedadlá nemajú vyhrievanie? A aj radiacej páke by sa táto funkcia zišla. Môj tep sa zosynchronizuje s voľnobežnými otáčkami, medzi tým si idem pospomínať na logiku obsluhy. Konečne mám na displeji tie správne čísla...
