
Čo to je za čudo? A tie tvary! Nezmyselnosť! Čože?! Toľkoto priestoru! A ešte aj štvorkolka? A za takúto cenu? ... Veľmi ľahko sa dá zmeniť pohľad na Suzuki Ignis. Stačí zvoliť len správny uhol. Mne sa páčil hneď, aj bez uhlomera (alebo čo treba na správny uhol pohľadu). Tušil som totiž, že sa za jeho volantom nudiť nebudem. Optimistický kubizmus Ignis spôsobuje úsmevy, takže by sa dalo nazvať optimistickým autom. Usmievajú sa okoloidúci pri pohľade naňho, usmieval som sa aj ja za volantom. Pripadal som si ako veľký chlap a to som pritom nesedel sám v preplnenom interiéri. Vedľa mňa aj za mňa sa „velice“ komfortne usadili štyria dospelí. Krabicový dizajn žne priestorový úspech. Áno, vzadu je kvôli nie práve šťastnému tvaru vykrojenia okna trošku klaustrofobický pocit, ale nohy sa majú kde zmestiť a šírka je pre dvoch postačujúca. Dokonca ani kombinácia jeden dospelý a dieťa v detskej sedačke nie je...