S niektorými vecami sa za celý život skrátka musíte naučiť žiť. Ja som sa napríklad narodil s povahovou črtou, vďaka ktorej musím všetky veci, najmä tie každodenné, robiť možno až príliš efektívne. Napríklad pri zohrievaní vody na špagety rozdelím vodu do hrnca a do rýchlovarnej kanvice pol na pol, čiže ju mám zohriatu dvakrát rýchlejšie. Neviem, či to ešte niekto robí, no bez toho pocitu z vybabrania so systémom sa už nezaobídem. Z podobných príčin mám rád napríklad tofu. Zoberte údené tofu, nakrájajte na kúsky a s cibuľou to hoďte na bryndzové pirohy. Prekvapivo to funguje podobne ako slanina, no bez toho, že vám z toho bude masakrálne zle, nikomu neublížite, bude to chutnejšie a niekoľkokrát lacnejšie. Čo nás elegantne dostáva k testovanej Honde HR-V s manuálnou prevodovkou a atmosférickou jednapäťkou pod kapotou.  Už na prvý pohľad je jasné, že toto auto nedokáže svojou existenciou uškodiť nikomu. Je totálne anonymné. Až tak, že som si dokonca...

Ono, sem-tam totiž niekoho napadne - „ aj keď ide o vyššie položené auto, čo keby sme pod prednú kapotu švacli niečo poriadne?“. A myšlienka čudesná je na svete. Avšak, čudesná nutne nemusí znamenať nezmyselná. Aj keď nejde o HH alebo inú prevýkonovanú strojovňu tlačiacu sa riadne k asfaltu, nemusí byť na zahodenie. Veď taká Honda je vždy Honda, aj keď ide o model HR-V. Isté DNA sa jednoducho nedá prehliadnuť.   Nehovorím, že padám na kolená ako pred nejakou modlou, no pre mnohých svižne sa prepravujúcich môže byť prítomnosť Hondy HR-V splnenie sna. Pod prednú kapotu sa usadila preplňovaná jednapäťka s výkonom 134 kW – 147 kW malo niekedy dávno legendárne CTR. V kombinácii so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou dáva 240 Nm, s CVT 220 Nm. Lenže motor by nebol nič bez poriadneho podvozku. Honda osadila HR-V špeciálnou technológiou „Performance Damper“. Systém tlmičov je integrovaný do prednej a zadnej časti automobilu a...

Druhá generácia Hondy HR-V prišla až osem rokov po skončení výroby tej prvej. Nový model sa od predchodcu adekvátne k tomu líši. Už to nie je akési neurčité SUV, hoci mnohí si aj dnes nevedia prvú HR-V vynachváliť. Krabicové tvary nahradili dizajnéri karosériou pripomínajúcou aspoň vzdialene kupé. V hornej časti sa to podarilo nízkym klesajúcim profilom a zakrytím kľučiek v zadnom stĺpiku. Spodné partie, s výraznými blatníkmi s ochranným lemovaním, zase jasne odkazujú na SUV. Honda mieša štýly aj v interiéri. Sedenie je síce vyššie, čo zlepšuje výhľad aj uľahčuje nastupovanie (a pod sedadlami je aj palivová nádrž). Vodič má však po nastavení sedadla dobrý pocit kontaktu s autom. Umocňujú ho napríklad aj hlboké tubusy prístrojov, výborne tvarovaný volant, ale predovšetkým vysoký stredový deliaci tunel medzi prednými sedadlami, ako z nejakého naozaj športového auta. Pod ním zostalo dosť miesta na extra odkladací priestor, trochu horšie dostupné sú dolu porty na pripojenie...