Pomaly každý dvadsiatnik, ktorý vyrastal v paneláku, pozná veľmi dôverne niekoľko vecí. Napríklad také búchanie susedov cez stenu, keď ste ste chceli vyskúšať, koľko dá fotrove stereo. Alebo všetky tie smrady, ktoré sa zliezli v stupačke a vyprodukovali nezameniteľnú atmosféru, ktorá si našla svoje miesto práve vo vašej chodbe na siedmom poschodí. Všetky spoločné priestory, poštové schránky a najmä výťah, ktorý bol spoľahlivý asi ako skladací dáždnik. Toto všetko boli veci, ktoré sa netýkali deciek, ktoré viezli na gymnázium rodičia v Tiguanoch. Jasné, nechávalo vás to chladným celé detstvo, veď vy ste si aspoň mohli zopakovať chémiu a kúpiť hot-dog po ceste do školy. Ale musím sa priznať, že teraz, držiac kľúčiky od najnovšieho Tiguanu Allspace Highline v krikľavo oranžovej farbe a s dvojlitrovým turbodieselom zažívam fakt slušnú krízu identity. Prečo? Toto auto nevyjadruje môj postoj k životu. Celý život som sa delil o spoločné priestory s celým vchodom ďalších ľudí, prečo by som mal dôvod...
