Suzuki Vitara S: Kamzík po japonsky

Fakt, že Vitara je predajný hit, netreba prízvukovať. Vidno ich doslova na každom rohu. Verziu S medzi nimi spoznáte až pri lepšom pohľade – má červené lemovanie šošovky v predných svetlách (bežné Vitary majú modré) a päťdielnu masku. A potom sú tu ešte zrkadlá, ktoré sú po vzore prémioviek strieborné. Nepáči sa mi to na Audi, na BMW a ani na Suzuki.

Červené korenie

Trik s červenou nájdete aj v interiéri, konkrétne na lemovaní hodín, výduchov klimatizácie a ciferníkov, sedadlá, volant a manžeta voliacej páky majú prešívanie červenou niťou. Na svoje rozmery ponúka Vitara celkom slušný vnútorný priestor, sedadlá sú tiež pohodlné a Suzuki pri tomto modeli konečne pochopilo, že aj primeraný batožinový priestor sa zíde.

Kabína je celkom sympatická, archívne modely tlačidiel napríklad na ovládanie ESC alebo predkolízneho systému skrylo Suzuki mimo pohľad vodiča. Aj obsluha info-zábavného systému je príjemná a bola by ešte lepšia, keby nemal tak príšerne lesklý displej. Kto očakáva moju notorickú pripomienku k absencii slovenského prekladu, môže si dať čiarku.

S akože Sport?

Preplňovaný štvorvalec s objemom 1,4 litra má dramatický názov BoosterJet. Lenivosť mu so 103 kW vyčítať nemôžem, to si nechám pre 6-stupňovú automatickú prevodovku. Klasika s hydrodynamickým meničom sa od roboty nepretrne (našťastie, kto by to potom reklamoval). Ak beriete automat ako prvok komfortu, tak aj s priemernou spotrebou benzínu takých 7,5 l/100 km vcelku môže byť. Ale s manuálnym radením v kombinácii s aktívnym pohonom všetkých kolies (ten je aj tu) ma Vitara S bavila o čosi viac.

Od verzie S človek očakáva športový jazdný prejav, ale opísal by som to asi takto: Steven Spielberg vraj každému novému členovi štábu dá nejakú ťažkú úlohu (napr. športovú jadzdu s Vitarou S). Ak ten povie, že sa to nedá, tak ho vyhodí. Ak však príde o tri dni a povie, že vyskúšal všetky možnosti a ani tak sa to celkom nepodarilo splniť, tak si ho nechá v štábe.

Takže to s týmto úzkym, vysokým a zľahka uskackaným SUV pokojne skúšajte, s aktívnym pohonom všetkých kolies sa aj trochu zabavíte, ale ja som v ňom nikdy stopercenntú istotu a podporu nenašiel. Možno je to aj prílišnou ľahkosťou, ktorou sa Vitara prezentuje. Tá je skutočná, pretože tlmiacich materiálov je nevyhnutné minimum a keď švihnete dvermi, tak sa vrátite k autu, aby ste sa presvedčili, či náhodou nie sú z lakovaného kartónu. Švihnete ešte raz a keďže to neznie ako Wartburg, tak so spokojným pocitom naozaj plechovej karosérie idete ďalej.


GALÉRIA - 24 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ