Škoda 1000MB: Legendárna embéčka oslavuje

Škoda 1000 MB patrí k míľnikom v takmer 124-ročnej histórii mladoboleslavskej automobilky. Po ére obľúbeného radu Octavia s motorom vpredu a pohonom zadných kolies priniesla nová Škoda 1000 MB na jar 1964 revolučnú zmenu – vo svojej dobe najmodernejší motor litrovej triedy bol umiestnený vzadu ľahkej samonosnej karosérie a poháňal zadné kolesá. Progresívne riešený automobil navyše vznikal špičkovými technológiami v novej časti mladoboleslavského výrobného závodu – ten bol odbornej verejnosti oficiálne predstavený 21. marca 1964 spoločne s novým vozidlom. A o desať rokov som sa narodil ja (😊).

Zásadné rozšírenie závodu Mladá Boleslav

Na výstavbe i vybavení viac než 40 hál a ďalších budov sa podieľalo cez 300 spoločností, z toho 134 zahraničných. Išlo o jednu z najmodernejších automobilových tovární nielen v rámci socialistických krajín. Osemdesiathektárový areál spojilo 13 kilometrov nových ciest, bolo položených 10 kilometrov železničných koľají zbiehajúcich sa na zoraďovacom nádraží plus 11 kilometrov podvesných dopravníkov. K výrobe tisícky MB sa používali špičkové technológie. Štvordverová karoséria vznikala zo 665 výliskov spojených 6 900 bodovými zvarmi.

Európsky primát predstavovalo tlakové liatie bloku motoru a skriňa štvorstupňovej manuálnej prevodovky z hliníkovej zliatiny podľa patentu českého inžiniera Josefa Poláka z roku 1922. Účelovo riešený blok motora s hmotnosťou iba 105 kg nevyžadoval vŕtanie otvorov, stačilo do odliatkov vyrezať závity. Navyše sa podarilo podstatne skrátiť dobu výroby a znížiť energetickú náročnosť.

Testy v extrémnych podmienkach

Nová generácia bola vo fáze vývoja označovaná ako NOV (Nové Osobné Vozidlo). Zahájeniu sériovej výroby predchádzali náročné testy. Iba do mája 1962 prešlo 50 prototypov celkovo 1 598 840 kilometrov, okrem iného pri extrémnych mrazoch na území Sovietskeho zväzu. Skúšky brzdovej, palivovej a chladiacej sústavy sa odohrávali na Kaukaze, kde trojica vozidiel musela zvládnuť až 45 stupňom Celzia v tieni.

Definitívne typové označenie štvordverového sedanu Š 1000 MB vyjadroval zdvihový objem zaokrúhlený na 1 000 cm3, skratka MB pripomínala produkciu v Mladej Boleslavi, sídle vedenia a hlavného výrobného závodu.

Samonosná karoséria, všetko vzadu

Na rozdiel od predchádzajúceho radu Octavia s rámovou konštrukciou a vpredu umiestneným motorom poháňajúcim zadné kolesá, bola v prípade Š 1000 MB zvolená úplne nová koncepcia samonosnej karosérie s nezávislým zavesením všetkých kolies. Za poháňanou zadnou nápravou bol pozdĺžne uložený ľahký motor. Kvapalinou chladený radový štvorvalec OHV mal zdvihový objem 988 cm3, pričom v prvej fáze poskytoval výkon 27 kW. Vďaka progresívnej konštrukcii a širokému uplatneniu hliníkových zliatin sa podarilo znížiť hmotnosť sedanu na 755 kg. Moderné vozidlo tak dosahovalo maximálnu rýchlosť až 120 km/h pri priaznivej spotrebe 7 až 8 litrov benzínu na 100 km. V roku 1966 motor posilnil na 32 kW. Ponuku vtedy rozšírila verzia Š 1100 MB s 38 kW, ale tiež elegantné dvojdverové kupé MBX, dodnes cenené zberateľmi historických vozidiel.

Napriek kompaktným rozmerom (dĺžke 4 170 mm, šírke 1 620 mm a výške 1 390 mm) ponúkala „embéčka“ veľmi priestranný a funkčný interiér, k štandardnej výbave patrila napríklad lôžková úprava sedadiel. Vozidlo malo dva batožinové priestory – jeden za zadnými sedadlami, prístupný aj počas jazdy, druhý vpredu s objemom 220 litrov, pričom pod podlahou bolo uložené rezervné koleso, prístupné po odklopení časti masky. Pre vybratie rezervy tak nebolo potrebné vykladať batožinu.

Vtipné riešenia

Okrem modernej techniky predstavovala Škoda 1000 MB veľký pokrok na poli dizajnu. Vkusne a s nadčasovou eleganciou rozvíjala klasické trojpriestorové usporiadanie karosérie, charakteristické pre šesťdesiate roky. Výhľad z vozidla zlepšovalo rozmerné panoramatické zadné okno. O starostlivosti venovanej detailom svedčí prevedenie hrdla palivovej nádrže, ústiaceho v pravom prednom blatníku a vtipne skrytého pod odklopným emblémom značky.

Po 11. apríli 1964 (bola ukončená produkcia modelového radu Octavia) nabiehala výroba vozidiel Š 1000 MB. V septembri 1964 sa predstavila širokej verejnosti na tradičnom strojárenskom veľtrhu v Brne, v októbri ju obdivovali tiež návštevníci autosalónu v Paríži a v Londýne. Od mája 1965 už vznikalo cez tisíc vozidiel mesačne, na konci toho istého roka potom opúšťalo výrobný závod 150 vozidiel denne – išlo tak o prvé skutočne veľkosériovo vyrábané české auto. Viac než polovica z celkovej produkcie (cca 443 000 vozidiel) bola v rokoch 1964 – 1969 vyvezená do desiatok krajín sveta – napríklad v roku 1965 pripadalo na export až 70 %. Výrazne ho podporili tiež významné úspechy na tratiach prestížnych automobilových súťaží.


  • 1000MB,škoda,

GALÉRIA - 12 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ