SEAT Leon: Práca pre šperkára

Sú facelifty a sú facelifty. Niekedy automobilka uletí a rovno povie, že ide o nový model. Vtipkári. SEAT priznal farbu a povedal, že Leon „len“ vylepšili. Z môjho pohľadu aj dobre urobili. Leon ako taký sa im už v základe podaril. Mladícky a pritom výrazne nadčasový dizajn sa neopozeral. A tu je aj zrejme niekde „zakopaný pes“ – načo meniť niečo, čo je dobré?  Preto sa optické zmeny dajú pohľadať len lupou alebo minimálne bystrím okom s fotografickou pamäťou. Ak by si toho niekto nevšimol, tak vpredu je jemne vyretušovaný „kukuč“ s novou optikou a vzadu tiež nejaký ten LED výmysel čo sa cez deň aj v noci pekne podpisuje.

SEAT však pristúpil ešte k jednej, výraznej zmene, ktorú si človek všimne až pri pohľade do cenníka. Doteraz, ak nerátame špeciálku Cupra, bola top výbava športovejšie orientovaná FR. Vedľa nej sa po novom rovnocenne postavila Xcellence mierená viac do luxusnejšieho a komfortnejšieho smeru. Dokonca ani vizuálne nie je tak okázalá ako FR. Mne však príde trošku nudná – SEAT je predsa emotívna značka. Ale budiš, nie každý je exhibicionista. Ale zrejme každý má rád, keď je auto užívateľsky príjemné.

V tomto má Leon u mňa celkom slušné hodnotenie, aj keď nie úplne najvyššie. Do dverí sa nezmestí väčšia fľaša - ak, tak len akrobaticky nasilu. Centrum zmien sa ale premiestnilo naozaj do centra. Stred prístrojovej dosky prišiel najväčšími premenami. Zmizla páka ručnej brzdy, tradičnej ju nahradilo „tlačidlo“ (uf, s tým sa bude na snehu veľmi zle otáčať). Dva mohutné držiaky na nápoje umiestnené za sebou vedľa nej prešli diétou, lebo po novom sú umiestnené vedľa seba. Našťastie, priestor pre mobil zostal zachovaný rovno pod ovládačmi ventilácie (vrátane USB pripojenia).

Zvedavý som ale bol na nový multimediálny systém, ktorý stratil pár tlačidiel. V podstate všetky, ostali mu len dve a ovládač hlasitosti. Nehovorím, že to je super intuitívne, ale zvyknúť sa na ovládanie dá. Menu je našťastie rýchle a (podľa mňa) v zásade totožné s predchádzajúcim systémom.

Bez plastík

Inak sa toho na aute už veľa nezmenilo. Akurát ešte pribudli tlmiace hmoty, takže jazda je tichšia. Ak sa vám to zdá málo, mne ani nie. Pre mňa je (opäť) rozhodujúci pocit spoza volantu. Šoférovať Leon, to je jedna veľká radosť. Predstavuje, aj bez priplácania, zdravý jazdný kompromis. Jazda nie je tvrdá ani mäkká. Nie je to ale ani „kostitras“ a pritom sa dá do zákruty celkom razantne vbehnúť. Istú zásluhu má na tom zrejme aj motor. S objemom 1,4 litra určite nejde o ťažkotonážnika. Výkonovo zostal nezmenený. Postačuje viac ako dosť. Kúsok, ktorý som mal som nechcel veľmi naháňať. Pri preberaní mal najazdených sedem kilometrov. Istý charakter sa ale nezmení ani po „xy“ kilometroch. Citeľne mal silné nízke a stredné otáčkové pásmo, čo je v súčasnej hustej premávke takmer až nutnosť. Na dlhé vytáčanie a podraďovanie nie je čas (to je najlepšie v zákrutách, kde nie je nikto, len auto a cesta). Preto som sa ani nečudoval, že sa mi priemerná hodnota ustálila na číslici 6,2 l/100 km.

Ak to takto pôjde, a vyzerá, že aj pôjde, so SEATom ďalej, o predajné úspechy má postarané. Leon si správne vyšperkoval, pričom to najlepšie z neho ponechal bez zmeny (našťastie). Je to aj jedno z tých áut, ktoré človeka baví, aspoň mňa určite. Podobných áut mám v talóne niekoľko, ale ich množstvo sa zmenšuje. Vyzerá to ale tak, že viacero automobiliek sa opäť začína zameriavať aj na jazdné zážitky a pôžitky, a SEAT stále patrí medzi ne. Poviem to takto – slina na brade z myšlienky na Leon Cupra. 


GALÉRIA - 34 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ