Riadenie všetkých kolies: Vrtieť zadkom

Najväčší automobiloví fanatici hovoria, že predné kolesá majú slúžiť len na zatáčanie a zadné na pohon auta. V podstate s touto zaužívanou myšlienkou súhlasím. Hovorí sa jej aj klasická koncepcia. Navyše, takéto autá sú zväčša aj veľmi dobre vyvážené. Horšie to však pri, najmä pri  malých a kompaktných autách, pri koncepcii všetko vpredu. Oproti „klasickej“ má svoje nesporné hmotnostné a priestorov úspornejšie vlastnosti. Avšak všetko vpredu znamená aj väčší sklon k nedotáčavosti, čo je najmä u zábavnejších áut jav nepríjemný ba priam až nežiaduci (ak ho neviete využiť vo svoj prospech). A tu začína laborovanie. „Problém“ sa zväčša potláčal rozdielnym rozchodom kolies (vpredu širší, vzadu užší) alebo geometriou prednej nápravy (negatívny odklon ale nerovnomerne opotrebováva pneumatiky). Alebo mnohými inými technickými finesami, medzi ktoré patrí aj riadenie zadných kolies.

Honda mechanicky

               V roku 1988 uviedla Honda na trh tretiu generáciu modelu Prelude, prvého automobilu s natáčaním kolies zadnej nápravy 4WS (Four Wheel Steering). Majitelia druhej generácie sa sťažovali práve na výraznú nedotáčavosť, ktorú sa Honda rozhodla radikálne odstrániť „pohnutím“ zadku auta. Radikálne však bolo aj konštrukčné riešenie – išlo totiž o mechanické riadenie. Pozostávalo z planétovej prevodovky a excentrického hriadeľa. Počas otáčania volantu sa kolesá najprv otáčali rovnako ako predné - pri natočení predných kolies o 9°, čo zodpovedalo otočeniu volantu o cca jednu tretinu, sa zadné otočili maximálne o 2°. Ak sa volantom otáčalo ďalej, zadné sa najprv vrátili do pôvodnej neutrálnej polohy a začali sa natáčať proti predným kolesám. Maximálny uhol v tomto režime bol až 5,3°. Keďže išlo o čisto mechanické riešenie, nebolo vôbec závislé od rýchlosti. Riešenie zaujímavé, avšak pre mnohých vodičov rozpačité a nezvyklé. Vyhýbanie zadnej časti mnohým robilo problém. Zaujímavé však je, že natáčanie zadných kolies bolo v Japonsku celkom rozšírené a stále zdokonaľované.

V smere aj proti

               Európa sa v tomto smereveľmi neprejavovala. Hádam len Peugeot mal svojho času na legendárnom 306 GTi-6 (S16, Rallye) malo „natáčanie“. Bolo to však len uloženie nápravy v akomsi gumenom závese ktorý náprave umožnil „silové“ natočenie. Ortodoxní fanatici (a ja tiež) ho však, kvôli nevyspytateľným jazdným vlastnostiam pri rýchlejších prejazdoch zákrut, vyhodili.

               Moderná doba prináša moderné riešenia. Predchádzajúca generácia modelu Laguna, terajší Mégane a Espace. Všetky majú spoločný jeden prvok – 4Control automobilky Renault. Aj Audi nezaháľalo a pre svojho mastodonta Q7 taktiež pripravilo natáčanie kolies zadnej nápravy (Allradlenkung). Pri viac ako päťmetrovom aute je takéto riešenie hodné majstra. Oba systémy majú spoločný algoritmus – pri pomalej jazde (cca 60km/h) sa zadné kolesá natáčajú proti predným kolesám, pri rýchlej v ich smere. Všetko však riadi elektronika, už žiadna mechanika.

Zo skúseností s oboma systémami však môže povedať, že stoja za to. Vďaka nim je prejazd zákrut plynulý a aj presný. Samozrejme, istý pocit z hýbajúceho sa zadku pretrváva, avšak je otázkou pár kilometrov. Zvyk je železná košeľa...


GALÉRIA - 10 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ