Renault Trafic SpaceClass: ...a ide sa na EXTRA veľký rodinný výlet

Dnešný svet automobilizmu by sa pokojne dal charakterizovať niekoľkými črtami – SUV, elektromobil, konektivita či autonómia. Niektoré z týchto výrazov predobrazujú blízku budúcnosť, niektoré vládnu súčasnosti. Áno, SUV prevalcovali všetko a všetkých a kto nemá poriadnu záplavu rôzne veľkých modelov, nepredáva poriadne čísla. Z praktického hľadiska však SUV nutne nemusí znamenať veľký priestor či úžitkovú hodnotu. Voľakedy priestoru a praktickosti vládli tzv. Multi-Purpose Vehicle skrátene MPVčka. Lenže tie sú pomaly ale isto na vyhynutie resp. sa dajú pomaly spočítať na prstoch jednej ruky.

Nevadí. Automobilky si našli alternatívne riešenie. Podobne ako sa veľké pick-up-y presúvajú z pracovnej do „lajfstajlovej“ oblasti, tak sa aj mnohé dodávkové vozidlá charakterom menia z pracovného na veľké rodinné „náradie“. Preto aj v modelovom rade Renault Trafic sa dá nájsť verzia Passenger alebo luxusnejší SpaceClass.

Viac jednoducho vyhráva

Dodávka je primárne pracovný stroj. Zväčša slúži na prevoz tovaru na rôzne dlhé vzdialenosti. Tomuto „stavu“ Renault prispôsobil aj vodičov životný priestor. Perfektné! Keď praktická stránka víťazí nad esteticko-dizajnovými riešeniami. Z tohto premysleného základu ťaží aj SpaceClass. Po otvorení dverí sa objaví nielen masívna „vaňa“ zavesená na dverách ale aj komfortný nastupovací schodík. Už zostáva sa len usadiť do koženého sedadla. Takýto typ vozidla prináša so sebou jednu veľkú výhodu – okrem vyššieho posedu je to prehľadnosť. Krátky predok, veľké spätné zrkadlá a ľahko idúci volant. Mobil si odložím na vrch prístrojovej dosky, pustím muziku z USB, zobudím štyri krpaté piesty a môžem vyraziť.

Prvou triedou?

Z pohľadu vodiča áno. Aj keď musím manuálne „knedlovať“ a niekde vpredu je uložená len jednašestka, jazdu som si užíval. Dve turbodúchadlá si prácu robili svedomito, stačilo mať len vhodne zaradený prevodový stupeň a príslušne tlačiť na plynový pedál. Dokonca som sa sem-tam zbadal, že aj jemne porušujem rýchlostné predpisy. Udržanie diaľničného tempa nebol problém. Jasne, sedem ľudí som naložených nikdy nemal. Len tak pijánko maximálne v trojici. Prekvapil ma ale ešte jeden fakt – napriek tomu pracovnému základu je SpaceClass veľmi dobre odhlučnené s podvozkom za 2. Na jednotku mu chýbala istá vycibrenosť, ale nenaštval.

Istá zmena ale nastala po usadnutí do druhého radu. Hneď bol viditeľný obmedzujúci faktor – kam s nohami? Pod predné sedadlá sa nezmestili lebo je tam odskok s výduchmi ventilácie. Takže muselo ísť sedadlo viacej dozadu, ale to môžu trpieť sediaci v poslednom rade. Aj keď v podstate nemuseli. Aj lavica tretieho radu (delená v pomere 60:40) sa dá posunúť, len potom kam s batožinou? Trošku dilema poukazujúca na možnosti variability interiéru. K tomu sa pridáva ešte možnosť otočenia dvoch stredných sedadiel proti smeru jazdy a famózny posuvný stolík (už len rozdať karty). Nechýba dokonca ani separátne ovládanie ventilácie. K dokonalosti mi chýbali už len záclonky na oknách.

Hore a dole

Je mi jasné, že sedem veľkých batožín sa dozadu nezmestí. Ale ak máš rád tetris, šlo by to. Krycie plató má dve polohy, alebo sa dá ľahko vyhodiť. Alebo sa dá opäť variovať interiér a trošku nájsť voľný priestor. Alebo vyhodiť celú zadnú (dvojchlapovú) lavicu – ženám neodporúčam. Alebo, alebo...možností je jednoducho dosť.

Renault Trafic SpaceClass je alternatívou a vcelku vydarenou. Jasne, sú v tomto segmente lepšie autá, no ich cenovka je kvalite prispôsobená. Mne sa tento typ vozidla na rodinno-dovolenkové brázdenie páči. Vďaka manévrovacím schopnostiam sa mohutnejšie vonkajšie rozmery celkom spoza volantu stratia. Len s parkovaním je to horšie a ťažšie sa výber susedom vysvetľuje 😊.

 


GALÉRIA - 44 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ