Renault Scénic: Veľké veci vo veľkom svete

Poviem to asi takto – Espace nie je zlé auto, ale akosi mi nie úplne sadlo. Chápem, že istú skupinu nových (marketingovo vyšpecifikovaných) klientov osloví, ale ja to nie som. Som tradičný vyznávač normálnych MPV, preto som bol veľmi, naozaj veľmi zvedavý, ako sa so mnou bude „rozprávať“ nový Scénic.

Zrozumiteľná komunikácia

               Už prvá vec je na Scénicu akurátna – nastupovanie. Ani sa veľmi netreba „krčiť“ a ani nie je potreba rebríka. Maličkosť? Možno pre niekoho áno, ale keď človek využíva auto hojnejšie na krátke dráhy, časté nekomfortné nastupovanie a vystupovanie môže byť časom otrava. Takže prvé plus. Ďalšie získava za využitie priestoru a množstvo odkladacích priestorov. V prípade Scénicu aby som si pomaly aj zoznam urobil čo kde som uložil. Pod prednými sedadlami sú „šuflíky“, v dne ešte malé schránky (škoda, že bez výrezu na koberci). Aj lakťová opierka je ako labyrint. Paráda. Zatiaľ Scénic vskutku príjemne boduje.

Tradičná komunikácia

               Ešte jedno plus, sedadlá. Predné určite. Sú veľké s nastaviteľnou dĺžkou sedáka aj aj hlavová opierka má špecifické nastavenie.

A som skončil. Ostatné je už tradičná „muzika“. V centre veľký displej na výšku – časom som si už zvykol na trošku chaotickejšie menu, ale nováčikovi odporúčam dlhšie študovanie. Ono, kadečo sa dá farebne prispôsobiť aj nastaviť, tak je lepšie to robiť v stojacom aute.

Originálna komunikácia

               Nemej pôsobivé je aj riešenie zadnej časti. Lavica je rozdelená v tradičnom pomere 40:60. Presne v tomto pomere ponúka aj rôznu variabilitu. Priestoru na nej je v podstate dostatok, akurát na chodidlá by to pod prednými sedadlami chcelo väčšiu „dieru“. Originálne je riešený výklopný stolček zo zadnej strany predných operadiel. Po vyklopení je za ním ešte malý háčik aj praktická sieťka. Ale ak by som mal mať pocit „dokonalého priestoru“, aj keď je panoramatická strecha lákavá, z výbavových položiek by som ju vynechal. Miestami trošku uberá z priestoru na hlavu.

Neprekvapivá komunikácia

               Batožinový priestor je. Asi toľko o ňom. Má pekne kubický tvar, pevné dno (pod ním je „zúfalka“ a subwoofer) s možnosťou aretácie v dvoch „výškach“. Na ľavej bočnici „sídli“ ovládanie sklápania zadných sedadiel. Ale to už je naozaj všetko. Akosi mi tu niečo chýbalo (sieťový program, masívnejšie háčiky .. ). Ako je „premakaný“ interiér, tak ako keby batožinový priestor niekto „odflákal“.  

Rodinná komunikácia

               Aj keď je v súčasnosti pozícia naftových motorov (a ich budúcnosť), vzhľadom na rôzne kauzy, všelijaká, mne sa dvoma turbodúchadlami preplňovaná jednašestka skombinovaná s dvojspojkovou prevodovkou EDC páčila. Nenásilná kombinácia parádne stvorená pre rodinné výjazdy. Prevodovka radí parádne, tu výhrady nemám. Ani k dynamike, ktorú objemovo menší ale poriadne prifúknutý motor ponúka (s priemernou spotrebou pohybujúcou sa okolo 6 l/100 km v podstate tiež nie). Len akosi podvozok má svoje isté limity. „Dvaciny“ sú opticky „fasa“, aj bežné nerovnosti nerobia vrásky na čele. Len obligátne rýchle alebo často za sebou nasledujúce hrbole (po Bratislave ich je neúrekom) áno.

Renault ScénicNaftová jednašestka vďaka poriadnemu prifúknutiu je plne postačujúca.

               A tak sme sa pekne porozprávali. Renault Scénic sa mi, globálne, páčil. Veľké, priestranné auto so zameraním na rodinu a jej potreby. Ako každé auto má svoje „muchy“, ale nič podstatné, čo by ho oproti bežnej MPV konkurencii znevýhodňovalo.


GALÉRIA - 55 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ