Renault Safrane Biturbo: Extra korenené francúzske krumple

Trocha prerastený, francúzsky komfortný a určite veľmi zbytočný. To sú pravdepodobne základné pojmy, ktorými by sa dal tento kolos od Renaultu nazvať.

Keď si však automobilka v roku 1992 prizvala nemeckých úpravcov Irmscher a Hartge, zobrala trojlitrový šesťvalec, oturbila ho komponentmi od KKK (nie to KKK, ktoré máš na mysli, ty rasista), uviedla do štandardu mnoho luxusnej výbavy a výsledný produkt vypustila na cesty v roku 1994, dala najmä tomu poslednému pojmu úplne nový význam. Ale nepredbiehajme.

V deväťdesiatych rokoch sa veľa automobiliek – najmä na nemeckom trhu – snažilo šliapnuť na krk zabehnutým menám v luxusnom sektore a na základe tejto snahy sa mnoho z nich uchyľovalo k veľmi delikátnym riešeniam. Napríklad k tomu, aby na priečne uložený šesťvalec svojej vlajkovej lode namontovali ešte dve turbodúchadlá, s čím im pomohol nemecký úpravca Hartge – predtým špecialista na BMW. Výsledok dával slušných 193 kW (268 koní) a 363 Nm, ktoré rozpohybovali 1,8 tony vážiaci kus šafránu z nuly na 100 km/h za sedem sekúnd. A ak by vás zaujímal aj ten najnepodstatnejší údaj na svete, pokračovalo sa až do elektronicky obmedzených 250 km/h.

O podvozok bolo taktiež príkladne postarané. Vpredu aj vzadu(!) nájdeme vzpery MacPherson s možnosťou elektronickej regulácie tvrdosti tlmičov a nastavenia svetlej výšky, čiže bolo možné podvozok v prípade potreby pritlačiť k zemi, či ho naopak ho od nej oddialiť, ak akosť vozovky nebola dostačujúca pre disky Hartge obuté do pneumatík Pirelli P Zero s rozmermi 225/45 ZR 17.

Menším problémom však bola prevodovka. Nikdy predtým sa totiž nikto nepokúšal vyrobiť vozidlo s tak veľkým výkonom, motorom uloženým priečne a stálym pohonom všetkých štyroch kolies. V pláne bola pôvodne dokonca automatická prevodovka, no voľbou kompromisu musel byť výkon znížený na výsledných 268 koní – pôvodne bolo v pláne 280-kusové stádo – a prenášaný cez päťstupňovú manuálnu prevodovku.

Oblasť, v ktorej však Safrane vytrel zrak pravdepodobne všetkému, čo sa mu postavilo do cesty, bol cestovný komfort. Všetci isto-iste poznáme legendárne francúzske sedadlá, do ktorých sa človek zaborí ako do tekutého piesku – bez ohľadu na to, či aktuálne sedí v obstarožnom Mégane Classic alebo povedzme v novšom Peugeote 607. A vo výbave Baccara tu sú rovno francúzske kreslá v2.0 – elektronicky nastavovateľné a dofukovateľné asi v absolútne každom smere. Nechýbali tiež elektricky ovládané okná a spätné zrkadlá, ostrekovače svetlometov, klimatizácia, kožené sedadlá, telefón s ovládaním na volante. A legendárny hlasový syntetizátor, vďaka ktorému dokázalo rozprávať mnoho generácií Renaultov.

Kde bol však ten problém, ktorý nedovolil Renaultu predať viac ako 806 kusov počas dvoch rokov? Ako správne tušíte, je to cena. Na sklonku svojej životnej púte stál dokonca viac ako dobové osemvalcové stroje nemeckej výroby (Audi V8, BMW 540i E34). O koľko sa ich však vyrobilo menej, o toľko exkluzívnejší automobil ide. Osobne – na Slovensku viem len o jednom. Pridá sa ešte niekto?

 


GALÉRIA - 12 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ