Renault Mégane R.S.: Hlbokomyselný sociologický prieskum do duše jedného HH

V konečnom dôsledku ide hlavne práve o pocity a vnemy. Opis dizajnu a rôznych exteriérových prvkov je čisto subjektívna vec. Veď jednému sa páči to, druhému ono. Všetci sme originál (😊) a fotky vidíš. Preto sa ani nedá, podľa mňa, vyslovene škatuľkovať a direktívne povedať, že to či ono auto je najlepšie. Možno tak najrýchlejšie, veď stopky fakty povedia jasne. A práve aj preto som len tak ledabolo hodil moje pocity na virtuálny internetový papier.

Čo pre mňa znamená MRS?

Renault Mégane R.S. bol dlhé roky pre mňa relatívne veľkou „neznámou“ vnímal so ho ako veľmi solídne jazdecké náradie, no nebol priamo pre mňa stvorený. Ono, nemal dostatočný počet dverí. Áno, aj to je môj malicherný dôvod. Nepatrím k tým, ktorí si môžu dovoliť kúpiť viac áut, preto preferujem univerzálnosť. Preto, keď MRS, tak som sa pozeral výrazne smerom dozadu, až po druhej generácii a päťdverovom civilnejšom variante. Tretia generácia ma obišla aj preto, že počas testu Trophy verzie som mal tehotnú manželku a s ňou na palube som jazdil rýchlosťou 60 km/h (😊) – slušná „vytrásačka“.

Čo sa zmenilo v mojom vnímaní MRS?

Pribudli dvere a robotizovaná prevodovka. Puristi ma zrejme v tomto momente začnú preklínať, ale mne to stačí. Ono, trošku sa všeobecne zmenilo vnímanie hot-hatch-ov. Aj keď si to mnohí nechcú priznať, je tomu tak. Ultimatívnosť a tvrdosť nepredáva, treba byť aj trošku komerčný a zameraný na širšiu vrstvu jazdcov. Presne taká je aj úvodná ochutnávka MRS (Trophy je už na dosah ruky). Je však, oproti mnohej konkurencii, v niečom iná. V Renaulte vsadili na tradičné natáčanie zadných kolies a na poriadne tlmiče (žiadna možnosť nastavenia). Pridal sa k tomu riadny muskulatívny dizajn a hneď padol ako celok nie len do mojich očí.

Čo teda MRS základné ponúka v realite?

Mal som možnosť si ho vyskúšať na okruhu aj na bežných komunikáciách. Akosi sa už vnútorne nepotrebujem naháňať so stopkami, skôr sa chcem s autom baviť. Chcem, aby si mnou komunikovalo a reagovalo na moje povely – od volantu ale aj od plynového pedála. Preto som sa viac sústredil na civilnú jazdu. Absencia nenastaviteľných tlmičov možno niekoho odradí, mňa ale dostala. Už prvé metre jazdy sú pôsobivé. Cítiť masívnosť a kvalitu spracovania. A práve aj istú tvrdosť podvozka, všetko veci, ktoré naznačujú, že MRS nie je obyčajné auto. Áno, stretol som sa aj s názorom, že vo vyšších rýchlostiach je tvrdosť podvozka už nedostačujúca. Je to ale vec vkusu. Mne práve tým dával podvozok vedieť, že tu už rýchlosť stačila. Mal som možnosť sa v tom čase zviezť aj s CTR. Je to super auto, ale tiež som pri rýchlejšej jazde po normálnych okreskách preferoval komfortné nastavenie a nie tvrdšie športové (v ňom bolo až nepríjemne uskackané a nemal som vôbec istotu za volantom). A ani pri jazde po diaľnici mi nastavenie neprekážalo. Univerzálne s veľkou schopnosťou hltania nerovností.

Jediné, na čo som si musel dlhšie zvyknúť bolo vrtenie zadkom. Natáčanie zadných kolies je vo svojej podstate perfektná vec. Má aj rôzne pracovné režimy (podľa aktuálne nastaveného), takže sa dá prejsť zákrutou takmer normálne a v agresívnejšom nastavení s vnímaným „ubiehaním“ zadku. Len mozog to akosi nezvládal a sem-tam som mal nutkanie zbytočne uberať plyn. Avšak, keď som to prekonal, MRS je neuveriteľne rýchle v zákrutách. Ozaj ladný tanečník aj bez samosvoru. Nejako som ho ani nepotreboval. Samozrejme, na okruhu je to iné, na bežných cestách som si vystačil aj bez neho. Vďaka natáčaniu som bol v zákrutách vždy tak s autom nasmerovaný, ako som potreboval. Mimochodom, keď už som naozaj nedotáčavo tlačil nos von, stačilo ubranie plynu a zadok sa parádne pohol. To je komunikácia s autom, ktorú preferujem a mám rád. Také hranie sa, nielen bezduchá jazda ako po koľajniciach. Práve tu si musíš aj ty uvedomiť, čo od HH chceš a očakávaš. Spomínané CTR je fakt super auto a pomyselný titul kráľa HH si aj (zrejme) zaslúži, ale mne v ňom imponovala len rýchlosť. V MRS práve hravosť, podobne ako v i30N.

Čo teda s motorom?

Kým väčšina konkurencie jazdí s dvojlitrami (česť Pugu s jednašestkou), MRS má jednaosmičku. Papierovo v ničom nezaostáva, realita je ale predsa len jemne iná. Motor silu má hlavne nízkych a stredných otáčkach. Vo vyšších už len ako keby sa piesty naprázdno prevaľovali, a to má maximálne otáčky posunuté až k hranici 7 000 min-1. Ani v ostrom režime RS nejde o drviča vnútorností, len ho sprevádza hlasnejšie prskanie z výfuku. Chyba? Možno len v porovnaní s konkurenciu na rovinke. Po odjazdených kilometroch som si uvedomil ešte jednu vec – práve kvôli (alebo vďaka) tomu sa lepšie v zákrutách dávkoval. Nárast newtonmetrov spôsobených riadnym fúknutím turbodúchadla nebol až tak dramatický, aby som (zase) potreboval samosvor. Tak si vyber (😊). Isté však je, že aj parádne spolupracuje s famóznou šesťstupňovou dvojspojkovou prevodovkou, ktorej ale citeľne chýba siedmy stupeň. Spotreba niekde medzi 8 – 10 l/100 km je z tých normálnych, nie výnimočných.

Čo teda s MRS?

               Mne sa charakterovo veľmi páčilo. Ako som už pár krát povedal, je nutné aby si aj ty mal v úvode zodpovedanú otázku – čo od auta očakávaš? Ak si okruhový jazdec a preferuješ presnú stopu, kúp si niečo iné. Ak máš však rád hravosť a masívnosť s perfektným posedom a luxusom robotizovanej prevodovky, pre teba je jednoznačne MRS určené. Odmení sa ti neskutočne. Ver tomu. Hneď by som prijal aby testovací týždeň mal 10, 30, 100 dní (😊).


GALÉRIA - 47 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ