Máloktorý model sa môže pochváliť takým výrazným zápisom do histórie ako práve Espace. V roku 1984 ním Renault v Európe rozbehol segment MPV. Ten však teraz musí ustupovať crossoverom a tak sa aj Espace prispôsobil. Viac ako svojich predchodcov mi však toto auto oživuje v pamäti iné modely – pohodlný a nekonvenčný Renault Vel Satis a najmä triedu R od Mercedesu. To druhé bolo to obrovské, priestranné a pohodlné auto, ktoré vás vtiahlo do svojho vnútra. Usadený v kresle som len s námahou identifikoval rohy karosérie pri manévrovaní na parkovisku. Ani Rolls-Royce Phantom nie je taká oštara ako práve „eRko“. Ale späť k Espace, ktorý je tiež poriadne neprehľadný. Bez kamery a senzorov by som bol stratený ako družica IMAGE.
Priestor ustúpil
Vnútri je pritom Espace zrejme najtesnejší v histórii, najmä na výšku by sa zišlo pridať pár milimetrov. Vpredu rozdeľuje posádku masívny stredový tunel, ktorý má ďalšie odkladacie priestory v spodnej časti pod voliacou pákou prevodovky. Zaujme aj schránka v podobe šuplíka, čo je z pohľadu vodiča šikovné a z pohľadu spolujazdca nepohodlné riešenie.
Osobne by som privítal viac originality ako lesklé čierne obkladové lišty, displej pred vodičom by mohol byť spracovaný prehľadnejšie (na začiatok by stačilo odstrániť rozdelenie na tri segmenty) a centrálnemu mozgu musím vytknúť tvrdohlavý moment, že po štarte mi vždy zapne rádio namiesto bluetoothu. Ak som si doteraz užíval svoju „muzičku“, chcem sa k nej vrátiť a nie pokaziť si náladu nejakým upišťancom neurčitého pohlavia, ktorý ma ovalí z nejakého strednoprúdového kanálu.
Zadný rad tvoria tri samostatné sedadlá, posuvné a sklopné, krajné aj s vyhrievaním. Ďalšie dve mi Renault poskladal do batožinového priestoru. Všetko sa obsluhuje elektricky, čo je veľmi pohodlné. K tretiemu radu sa však opäť staviam skepticky a aj v tom druhom by som viac privítal nejaké noblesnejšie sedenie pre dvoch než prudko praktický prístup. K lampičkám na stĺpikoch by sa to viac hodilo.
Potreba komunikácie
Nový benzínový štvorvalec s objemom 1,8 litra preplňovaný turbodúchadlom sa veľkým autom vyrovnáva podstatne lepšie než 1,6-litrový predchodca. Nejde pritom len o samotný nárast výkonu a krútiaceho momentu na 165 kW a 300 Nm (Mégane R.S. má, samozrejme, viac, ale treba nejako zaujať), ale aj o vyrovnanejší priebeh a dobrú reakciu na plynový pedál. Celkovo je jeho prejav sympatický a aj priemernú spotrebu okolo 7,5 l/100 km hodnotím pozitívne. Ak by niekoho zaujímal zvuk, sklamem ho, pretože túto stránku ovplyvňuje syntetizátor, ktorý podľa zvoleného režimu prejav motora potláča, alebo zvýrazňuje.
Slabým miestom je dvojspojková prevodovka. Pri bežnej jazde si robí svoju prácu dobre, ale chceli by ste nebodaj trochu športovejší štýl? S jej reakčnými časmi na úrovni slovenských úradov (záležitosť, ktorá sa sama nevyrieši do 30 dní, si nezasluhuje moju pozornosť) odradí aj najväčšieho optimistu.
A potom je tu ešte podovozok. Naozaj neviem o aute, ktoré by ma tak izolovalo od diania na ceste ako práve Espace. Možno ten Phantom. Jednoducho tu necítim nič, v rukách ani v zadnej časti tela ponorenej do sedadla. Na adaptívnych tlmičoch a s adaptívnym riadením kolies zadnej nápravy 4 Control je Espace niečo ako vznášadlo, v ktorom si musíte zvyknúť na čudný pocit odťažitosti. Neviem, či chcem takúto daň za komfort pruženia. A potom ma na zem vráti fenomén torque-steer, po našom prenos síl pohonu do riadenia. Tu by som to naozaj nečakal.
Napriek množstvu kritiky v uplynulých riadkoch musím Espace vo finále pochváliť. Nemôžem sa na neho pozerať unifikovanou nemeckou optikou, kde priemerný Golf porazí azda aj triedu S. Veľký Renault totiž má dosť vzácnu auru výnimočnosti, ktorú nepochopí každý. V testovanom aute ju dotvára kultivovaný benzínový motor. Okolie môže mať majiteľa tohto Espace za blázna, ale berte to s bonvivánskym nadhľadom a prehodením dlhého šálu cez plece. La vie est magnifique. Ne c’est pas, mon ami?
GALÉRIA - 21 obrázkov
0 KOMENTÁROV