Renault 5 Turbo: Číslo 5 naozaj žilo

Šialené nápady si žiadajú šialené riešenia. Predstavte si, že sa vám celkom dosť darí v automobilovom pretekárskom svete. Ako sa hovorí, ide vám karta. Lenže ako viceprezident automobilky Renault chcete viac. Lenže ako? V 80tych rokoch minulého storočia veľa možností na prerazenie do sveta ozaj veľkých nemáte, resp. máte, ale chce to poriadne veľké „oné“ (však viete). Hlavne rozvahu a odvahu chcieť a nebáť sa. Jean Terramorsi, ako vtedajší viceprezident bol presne taký. Skúsil a podarilo sa.

Ako na to?

               Bežný Renault 5 mal vpredu pozdĺžne umiestnené malé motory (pred motorom bola ešte prevodovka). Výkon žiadny, podobne ako pocit zábavnosti. Ono všeobecne R5 nebol stavaný na niečo šialené. Avšak s príchodom prvej generácie Volkswagenu GTI sa ľady pohli. Žiadny konkurent nechcel zostať pozadu. Ani Renault. Preto pripravil (podľa trhu) R5 Alpine/Gordini, neskôr aj v preplňovanej verzii. Lenže Jean Terramorsi mal vyššie ambície s menom „skupina B“. Raj takmer bezlimitných monštier, v ktorom si jednotlivé automobilky mohli naplno ukázať, kto má väčšiu guráž. Na takýto projekt už bežný R5 jednoducho nestačil – ktokoľvek totiž chcel pričuchnúť k skupine B, musel do sveta hodiť najprv homologizačný model.  Preto Jean povolal skúseného Marcello Gandini-ho (Bertone) aby mu „trošku“ pomohol. Za základ novej „zveriny“ poslúžil práve R5 Alpine/Gordini. Motor sa ale premiestnil do stredu na miesto zadných sedadiel, zadnej časti karosérie pribudli z každej strany viac ako 200 mm široké svaly, na nápravách boli osadené kotúčové brzdy s vnútorným chladením. Úlet ale pokračoval ďalej. Strecha, dvere, kapota aj veko „batožinového“ priestoru boli z hliníka, blatníky zase zo sklolaminátu. Technologicky náročnejšie riešenie však pomohlo k pohotovostnej hmotnosti cca 970 kg.

               Apropo motor. Preplňovaná jednaštvorka mala ešte rozvod OHV, no vďaka turbodúchadlu Garett T2 sa výkon vyšplhal na sériových 118 kW a 221 Nm. Prevodovka bola päťstupňová manuálna, stovka trvala cca 6,5 sekundy, maximálka bola 200 km/h (vraj to bol vtedy najrýchlejšie sériovo vyrábané francúzske auto). Lenže toto všetko boli parametre pre bežných smrteľníkov. Pretekársky špeciál mal (podľa nastavenia) až 184 kW a ozrutné R5 Maxi Turbo práve pre skupinu B neuveriteľných 257 kW (kto vie koľko presne). Podobne pôsobivý je aj objem palivovej nádrže – 93 litrov.

Červená a modrá

               Exkluzivita a originalita R5 Turbo nekončila len pri konštrukcii. Prvé kúsky ročníka 1980 boli vyvedené v dvoch farbách modrej Blue Mount Olympus a červenej Rosso Granada, pričom interiér bol skombinovaný z oboch farieb. Naviac, prvých 400 kusov bolo absolútne sparťanských, až neskôr pribudli luxusnejšie prvky. Neskôr sa ale svetu ukázal aj nástupca – R5 Turbo 2. Písal sa rok 1983, dôležitý rok ak by ste si chceli nenormálny Renault zadovážiť. Dvojka už bola kvôli zníženiu nákladov ďaleko civilnejšia. Hliník nahradili tradičné plechy, zhoršila sa akcelerácia (6,9 s na 100 km/h). Zároveň boli ale odstránené poruchové časti motora. Nič to ale rokmi nezmenilo na fakte, že práve jednotka sa cení ďaleko viac, no dvojka je prístupnejšia.

               Celkovo sa z jednotky vyrobilo 1 820 kusov, z dvojky až 3 167. Gro produkcie (1980 – 1984) bolo vytvorených v známom závode v Dieppe – donedávna sa v ňom skladal napríklad Mégane R.S. Renault dlho nenabral odvahu na zopakovanie (pre klasický hatchback) netradičnej koncepcie. Až v roku 1998 s modelom Clio V6 (opäť v dvoch fázach), ale to už je úplne iný príbeh...   

 

 


GALÉRIA - 9 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ