Range Rover Velar: Kapitál

V živote sa mi doteraz podarilo pochopiť aspoň pár vecí. Chápem, keď na mňa niekto nemá náladu. Chápem, že problémy jednej osoby nemusia trápiť niekoho iného. Dokonca chápem, že niekomu dokáže nechutiť Toffifee a napokon priznávam, že mám aj trocha pochopenia pre tých, ktorí si kúpia ľubovoľný Citroën. 

Musím však priznať, že pár vecí mi smrdí doteraz. Napríklad nezmysly. Alebo pretvárka. Marazmus. SUV. Turbodiesely. Alebo ďalšie neduhy spoločnosti, ktoré sa čistou náhodou stretávajú v našom testovacom Range Roveri Velar D240 SE. 

A teraz presne viem, čo si o mne myslíte.

Je to neuveriteľné, ale nie som ani komunista. Predstava rovnocennej spoločnosti je síce krásna, no zostane pravdepodobne vždy utopická. Taktiež, rovnocenná spoločnosť je super, ale rovnocenná spoločnosť jazdiaca na Škode 120L, to je už trocha menej super. Rangie Velar to však berie z diametrálne opačnej strany a ako nás v škole bohužiaľ neučili, extrém tak trocha smrdí na každej strane.

Glasnosť

Nič však rozhodne nesmrdí pri fyzickom kontakte s druhým najmenším Rangiem. Velar je totiž krásny. Akože, fest krásny. Na moderných SUV totiž vidím zväčša len jediný problém: snažia sa všemožne zakryť, že SUV-čkami skutočne sú. Velar sa o to nesnaží. Je majestátny, obrovský a priznáva sa k tomu s hrdosťou.

Dizajnérsky tím zvolil taktiež overenú proporčnú tradíciu. Predný previs je krátky, no stratu centimetrov v pôdoryse dobieha výrazne predĺženou zadnou časťou. Osvedčený recept pre luxusné sedany funguje aj v tomto prípade, tobôž, keď sa k nemu pridá ešte klesajúca línia strechy a stúpajúci pontón karosérie. Toto Land Roveru vyšlo. Aspoň do momentu, než sa pokúsite z auta aj niečo vidieť.

Spracovanie dielov je na jedinej možnej úrovni: excelentnej. Napriek monolitickému vzhľadu je však jasne zreteľný dôraz pre detail. Skrýva sa v maličkostiach: minimalistickom, no dostatočne zložitom dizajne mriežok, svetelnom podpise vpredu či vzadu, alebo v kľučkách dverí, ktoré sa elektronicky zasunú a vysunú z karosérie, keď je treba.

Velar robí neskutočný wow effect, človek okamžite zabudne na to, že sa pozerá na konkurenta BMW X1. Haha, určite si poviete, že som sa musel zblázniť, ale nie: Land Rover tvrdí, že Velar konkuruje X1 a nie X3, či X4. A myslím, že viem prečo.

Perestrojka

Za všetko pravdepodobne môže interiér. A teraz nie tak úplne jeho prevedenie či spracovanie, za ktoré by sa nemuselo hanbiť ani Audi A8, ktoré mi prešlo rukami pred Rangiem (čo vám poviem, celkom fajn mesiac v práci). Ide o to, že skutočne nie je najväčší. Ako je to možné? Jednoducho: pozrite sa na profil auta, potom si utrite slinu a trocha sa zamyslite. Tretinu auta ukrojí kapota, pätinu skosenie zadnej časti, ostatné zhltne odhlučnenie a vám zostane taký príťažlivejší Evoque s kufrom.

Naše babky vedeli, ktorá bije a preto začali hovoriť, že dobrého veľa nebýva. Skromnejšia priestorová ponuka Velaru to len potvrdzuje: okrem nej mu niet čo vyčítať. Sedí sa niekde v stratosfére - tak, ako to má cieľovka Range Roveru rada - odhlučnenie kabíny je blízke dokonalosti vyslovene všetko, čo sa v interiéri nachádza, vyzerá úžasne, pôsobí na dotyk úžasne a dokonca aj príjemne vonia. Vsadím sa, že táto koža je v lepšom stave, ako moja. A to tá moja je ešte živá.

Samostatnou kapitolou sú ovládacie prvky. Dokonalé. Z volantu sa nám tu stalo také menšie, perfektne spracované kormidielko s niekoľkými - samozrejme dotykovými - funkciami. Pár príkladov za všetky: medzi pesničkami listujete podobne ako v prípade prvého iPodu, krúživým pohybom po dotykovej ploche. Rovnako aj zvyšujete a znižujete hlasitosť. Je to vlastne celé tak guľaté, až ma to celkom vytočilo. Chápete, kruh, vytočiť... no, neva, nabudúce mi vtip aj vyjde.

Problém totiž nastáva, keď nemáte zrovna ideálne (rozumej ukrutne suché) prsty a váš palec sa začne na ovládači zasekávať. Preto opäť apelujem na všetkých inovátorov: dotykové neznamená vždy najlepšie. Za volantom sa ešte skrývajú dve plnotučné tlačidlá, a nejde o nič menšie, ako o pádielka na radenie stupňov prevodovky. Charakter baby-Rangieho však podporuje skôr filozofiu sladkého ničnerobenia a hojný počet rýchlostných stupňov (osem) vám prácu s pádielkami veľmi neuľahčí. Kašlite na to, Velar vie tak či tak lepšie ako vy, čo chce mať zaradené.

Rozprava o prevodovke nás približuje do centrálnej nervovej sústavy Velaru: stredovému tunelu s dotykovým displejom a dvomi otočnými ovladačmi. Vôbec, celá architektúra prístrojovej dosky nápadne pripomína už spomínanú A8L a ku cti jej slúži ešte fakt, že Velar s ňou prišiel na trh o niečo skôr. Zdieľa s A8 aj základné rozvrhnutie: vrchný displej obsluhuje multimédiá a spodný sa sústreďuje na ovládanie sedadiel, komfortu posádky či voľbu jazdného režimu vzduchového odpruženia, nastavuje sa ním teplota klimatizovaného vzduchu, odvetranie a vyhrievanie sedadiel... you name it.

Ja viem, najprv som vás trocha postrašil horšou ponukou miesta vo Velare, ale také tragické to zasa nie je. Na zadné sedadlá sa pohodlne poskladá aj upi nervózny, takmer dvojmetrový človek, jeho takmer dvojmetrová priateľka, malý pes a napokon, aj náš, takmer dvojmetrový fotograf. Naraz. V pohode, nie?

Menšie prekvapenie nás ale čaká ešte za zadnými sedadlami, v kufri. Ten je totiž výborný. Nielen, že je dobre tvarovaný, ale na dĺžku má presne jeden meter (to je dosť) a musím povedať, že aj napriek vyššej nakladacej hrane zvládol nálet do IKEA s najväčším prehľadom. U mně dobrý.

Mastodon't

Vyliezam z kufra, presadám si za volant, usadím sa v elegantnom, voňavom interiéri, stlačím tlačidlo START a ozve sa... turbodieselový, dvojlitrový štvorvalec. Teda, ozve sa z neho našťastie len to, čo zvládlo preniknúť do interiéru cez tony odhlučnenia. Musí sa uznať, že svojich 240 koní výkonu podáva veľmi nenápadne. Krútiacich momentov je tu až 500, čo spolu s jemnou, osemstupňovou prevodovkou zabezpečuje stály prísun sily, nad ktorým netreba veľmi premýšľať.

Aká je jazda? Hladká, no nie úplne plavná. Velar sa svoju hmotu nesnaží skryť, ale skôr využiť vo svoj prospech, jeho zotrvačnosť dokáže v krajných prípadoch jemne vystrašiť. Je totiž veľmi jednoduché podľahnúť pocitu, že v skutočnosti nejdete až tak rýchlo. Ale idete, a matematika skrátka nepustí. 

O tom, že ste si vyrobili dostatočnú hybnosť svedčí aj to, že Rangie rád papá. Počas nášho testovania sa jeho spotreba pohybovala niekde okolo hranice 9 litrov nafty na 100 kilometrov. Nebuďte teda prekvapení, že vám nafta mizne v nádrži celkom rýchlo. Môžete tak napríklad zostať stáť na krajnici s prázdnou nádržou. Na dedine, v nedeľu, o polnoci, a pri mínus 11 stupňoch Celzia. Ale o tom si povieme niekedy inokedy, dobre?

Yes, sir

Už len zo zamerania a cenovky Velaru nikoho neprekvapí, že je to veľmi schopné auto. Dokáže prepravovať sovju posádku vo vulgárnom komforte a vulgárnych rýchlostiach. Jeho batožinový priestor je pritom výborne využiteľný a narozdiel od Range Roveru, alebo Range Roveu Sport sa aj zmestí na priemerné európske parkovacie miesto. Z celého modelového radu je taktiež určite najkrajší, no je tu pár ale. 

Nemôžem sa ubrániť pocitu, že do takto veľkého a vznešeného auta štvorvalec nepatrí. So šesťvalcom by dával určite väčší zmysel. Nie je taktiež najväčší, ale ak je všetko, čo potrebujete, len upgrade od Evoque smerom hore, dáva Velar celkom zmysel. Aj keď proletariátu budete asi trocha vadiť...


GALÉRIA - 42 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ