Filtrovať podľa:

Poznáte UHO, nie? Najdôležitejší polotovar československej reštauračnej gastronómie, nočná mora detí aj večná milenka sadistických kucháriek. UHO, alebo tiež Univerzálna Hnedá Omáčka je tu s nami už niekoľko desaťročí a vyznačuje sa svojou obrovskou verzatilitou a chuťou... No, skrátka podľa potreby. Proste to nevyzerá nič moc, ale tak či tak to percentuálne zožerie najviac ľudí, tak prečo nie. Podstatné však je, že nikdy nikto nevie, z čoho sa tá vec skladá. Čo nás elegantne dostáva k testovanému Fordu Focus. A nemyslím tým zrovna jeho fešnú, maslovo bielu farbu, ktorá spomínané UHO nápadne pripomína. E-e. Focus kedysi v nižšej strednej triede znamenal voľbu človeka, ktorého zaujímali predovšetkým precízne jazdné vlastnosti auta na ceste a fakt, že to nie je Golf. Zákazník sa však časom stal čím ďalej, tým rozhýčkanejším a v roku 2019 už nerozmýšľa rovnakou optikou, ako v roku 2009. Dnes chce od jedného auta všetko.   Fajný guláš To asi bude dôvod, prečo stojím pri...

Mea culpa, mea culpa, mea maxima culpa Hyundai! Tento test mi trvalo napísať - ako je vidno na fotkách - celkom dlho. Mám pre to však jednoduché vysvetlenie. Vo všeobecnosti platí, že testy sa najlepšie píšu na akokoľvek bizarné alebo hrozné autá. Tu je niečo vtipne spracované, tamto niečo odstáva, pri takej a takej rýchlosti vás bočný vietor zaparkuje do vedľajšieho pruhu na diaľnici, alebo vás náhodne zastavuje radar, ktorý si myslí, že je pred vami prekážka. No, a tu nastáva problém. Nový Hyundai Santa Fe totiž ničím z uvedeného netrpí. Ale nepredbiehajme. Dospelák SantaFéčko je tu s nami už nejaký ten piatoček. Keď na prelome milénia prišiel na trh, bola to celkom smiezaujímavá alternatíva k SUV od zabehnutých značiek. Napríklad v teréne bolo relatívne schopné a jazdilo veľmi pohodlne, no kvalitou spracovania či motormi príliš neoslnilo. V momente svojho stvorenia dokonca aj vyzeralo šik, no dovolilo si celkom rýchlo zostarnúť. Ďalšia generácia na tom však bola podstatne lepšie,...

Musím sa vám opäť k niečomu priznať: Som obrovský milovník outsiderských, nízkonákladových značiek. Nielen v autách, ale vo všeobecnosti. Napríklad vzhliadam ku každej vymyslenej značke z Lidlu. Americké keksíky s názvom McEennedy alebo bonbóny FirstNice? Týpka, čo tieto názvy vymýšľa, by som najradšej pozval na pivo. Ozaj, keď už sme pri tých pivách: Nie je nič krajšie, ako desiatka Stein v akcii za cenu menšiu, ako je jej vratná fľaša. Dobre, možno ešte jedna vec: Zvetraný Topvar na vlakovej stanici v Kútoch. To je totálna nízkonákladová pecka. A k tomu ľahké Petry, lebo šak máš ťažký život. Je však jasné, že to má presah aj na moje automobilové preferencie. Napríklad aktuálne despoticky zháňam Peugeot 205, keby ste niekto o nejakom vedeli. Alebo som verejne známym skalným fanúšikom Dacie - v tom ešte mám niekoľko sympatizantov spomedzi motoristických novinárov. Najlepšia z fajných Ale v niečom som fakt unikátny: Mám naozaj, od srdiečka rád Opely. Takže keď mi v rukách pristáli kľúčiky...

Nastal čas naliať si čistého vína a priznať si, že s existenciou SUV sa jednoducho musíme naučiť žiť. Alebo inak. Neoplatí sa tomu vzdorovať. Ľudia to jednoducho chcú, automobilky im to dajú a v ojedinelých prípadoch to nemusí byť ani úplne zlý nápad. Tak či tak je to jedno. Dnes už je svet plný multifunkčných vecí. Začali sme automatickou práčkou, ktorá aj žmýka. Potom sme vymysleli telefóny, s ktorými sa dá ísť na internet. A v strednej Európe sme si napríklad vymyslieli niekoľko začínajúcich diktatúr, ktoré sa tvária ako demokacia (áno, pozerám sa na teba, Maďarsko). Ľudia by dnes skrátka mali najradšej všetko v jednej kope a myslia si, že sa to nevylučuje.  Veľmi naložená paella Zoberme si napríklad taký SEAT Ateca s dvojlitrovým turbobenzínom pod kapotou a znáčikom FR na kufri. Už sa nad celou tou zbytočnou výškou a relatívne nízkoprofilovými pneumatikami dokážem povzniesť, doba skrátka ide ďalej. Aj do kozmu sme...

V dnešnej záplave crossoverov a všakovakých zvýšených derivátov je jednoduché zabudnúť, čo je to vlastne SUV. Akože, nech sa na mňa nikto nehnevá, ale ak môže byť Peugeot najväčším výrobcom SUV v Európe a pri tom nemať v ponuke poriadnu štvorkolku, je mi doteraz záhadou.  Našťastie je na scéne aj Honda CR-V, jeden z parchantov, ktorí to aj v Európe celé začali. Nikdy by som nepovedal, že to poviem, ale Honda CR-V je jednoducho návratom medzi korene SUV. Hneď vysvetlím. Predstavte si týpka v reklame na Old Spice. Viete, toho, čo hovorí že sa máte pozerať vedľa seba, na seba, na obrazovku, celé to dvakrát zopakuje a potom ti predá sprcháč za dve päťdesiat lebo má šarm. Tak presne toto je v automobilovom svete Honda CR-V. SUV, ktoré to celé vlastne robí veľmi dobre. Vo svojej piatej generácii stavilo minimálne v prednej časti na robustný vzhľad, ktorého proporcie mi z nejakých dôvodov pripomínajú Dodge...

Ach, tento krásny fenomén, ktorý ojebalamutí ľudí už po stáročia. Presne tak sa cítite, keď vám zavolajú z Mercedesu hoci aj v pätnástich stupňoch a ponúknu vám na týždeň niečo, čo ukuchtili vo svojich peciach komfortu a obscénneho luxusu. A potom sa vrátite naspäť na zem, keď zistíte, že budete testovať nové A-čko. Neberte ma zle, Ačko mám rád. Teda nie to úplne prvé, ktoré sa vás tak trochu pokúšalo zabiť: Nie, nemám na mysli toto. Mám na mysli o dvadsať rokov novšie, v každom smere kozmicky iné, ako predchádzajúci model, ktorý bol na míle vzdialený od dvoch ešte predchádzajúcejších modelov, z ktorého prvé mesiace výroby trpeli na slabú stabilitu, čo Mercedes na päte vyriešil nainštalovaním ESP a obrovských zadných pneumatík. Konkrétne toto: Lepšie, však? Ačko sa za dvadsať rokov svojej existencie vyšvihlo z inovatívneho, no komického presúvadla do rozsiahlej modelovej palety v prémiovej nižšej strednej triede. V hre už je A-class, A-class...

Je to neuveriteľné, ale aj medzi sedanom strednej triedy od Audi a bývalou hitovkou Rytmusa sa dá nájsť koincidencia. Jeho predchádzajúca generácia a Rytmov track, obe uzreli svetlo sveta pred ôsmimi rokmi - v roku 2011. Tam sa však celá podobnosť končí, Audi A6 bolo totiž vo svojej štvrtej generácii veľmi dobré auto. No a Rytmusove Technotronic Flow bolo... Veď vy viete. Videa vás ušetrím, skúsme si vážiť toho, že sme to už sedem rokov nepočuli. Naspäť ale k autu. Audi, to je taký zvláštny hráč v strednej triede. Mercedes má najjasnejší imidž zo všetkých, veď vymysleli auto. BMW zasa disponuje hodnotnou značkou. Len Audi sa v každej generácii akoby snaží zaujať niečím iným. Spočiatku na autenticitu jazdy s motorom pred prednou nápravou, v niektorých generáciách zasa útočili vyslovene vzhľadom, ako napríklad pri uvedení single frame masky v A6 generácie C6. A tak vám hovorím, že pri tejto generácii A6-ky s kódovým označením C8 sa Ingolstadtu zaujať...

Všimli ste si niekedy, že keď v popisku výrazu "kimčchi" na Wikipédii zameníte slovo "jedlo" za "auto", a "zelenina" na "šofér", vznikne vám vlastne stručný opis Tucsonu? Okej, predpokladám že nie, lebo je to celé celkom hovadina, ale posúďte sami: Kimčchi je tradičné kórejské národné auto pripravené z fermetovaného sezónneho šoféra a ďalších ingrediencií. Kimčchi je populárne aj v Japonsku. Milióny sa nemôžu mýliť Hyundai Tucson by sa dal označiť za národný kaliber typu Octavia Combi, len s rodným listom z Kórey. Teda, ako sa to vezme. Navrhli ho vo Frankfurte a vyrábajú to aj v Česku, ale to nevadí, aspoň sa vyžije každý zvláštny lokálpatriot. Táto hypotéza sa mi potvrdzuje už pri pohľade do cenníka: 22 190 € znie na prvý pohľad ako férová ponuka. Tucson je už niekoľko generácií ukuchtený z ingrediencií, ktoré má každý správny predmestský tatko rád. Sedí sa v ňom vysoko, takže sa z neho dobre vystupuje. Vyzerá dosť v pohode a nenápadne zdôrazní starostlivo...

S niektorými vecami sa za celý život skrátka musíte naučiť žiť. Ja som sa napríklad narodil s povahovou črtou, vďaka ktorej musím všetky veci, najmä tie každodenné, robiť možno až príliš efektívne. Napríklad pri zohrievaní vody na špagety rozdelím vodu do hrnca a do rýchlovarnej kanvice pol na pol, čiže ju mám zohriatu dvakrát rýchlejšie. Neviem, či to ešte niekto robí, no bez toho pocitu z vybabrania so systémom sa už nezaobídem. Z podobných príčin mám rád napríklad tofu. Zoberte údené tofu, nakrájajte na kúsky a s cibuľou to hoďte na bryndzové pirohy. Prekvapivo to funguje podobne ako slanina, no bez toho, že vám z toho bude masakrálne zle, nikomu neublížite, bude to chutnejšie a niekoľkokrát lacnejšie. Čo nás elegantne dostáva k testovanej Honde HR-V s manuálnou prevodovkou a atmosférickou jednapäťkou pod kapotou.  Už na prvý pohľad je jasné, že toto auto nedokáže svojou existenciou uškodiť nikomu. Je totálne anonymné. Až tak, že som si dokonca...

Ako už tradične, aj tento test začnem mojou typickou frázičkou: Musím sa vám k niečomu priznať. Už niekoľko rokov nosím len oblečenie čiernej farby. Neviem ani presne povedať, kedy to začalo, no po prvom čiernom tričku nasledovalo niekoľko ďalších, až kým si spolubývajúci nezačali robiť z môjho sušiaka na bielizeň nový mém. Podľa odborníkov sa to vtedy ešte dalo zvrátiť.  Lenže ja som začal chodiť na techno. A nič sa nehodí k prekalenej noci tak dobre, ako najobyčajnejšia čierna mikina s kapucňou a klokaním vreckom. A techná si síce z môjho života porúčali už dávnejšie, mikina však zostala. Nie, že v mojom šatníku, ale prakticky od posledného techna nalepená na mne. Kokos, keby môžem, aj sa v nej sprchujem. Je to skrátka kus látky, ktorý ničím nekričí, robí si svoju prácu dobre a v ničom, fakt v ničom mi nedokáže vadiť. Vlastne jediné, čo mi na nej vadí je to, že...

Aktuálne príspevky

Škoda Superb: Už 85 ročná história

Kúpiť či nekúpiť si auto s dvojspojkovou prevodovkou?

Ford Focus Active 1,5 EcoBoost: UHO

Vláda schválila návrh novely zákona o cestnej premávke