Filtrovať podľa:

Veľmi dobre si pamätám, keď Cactus prišiel na trh. Citroënu sa s ním totiž podarilo niečo, čo tu ešte v roku 2014 príliš nebolo, ale dnes je to celkom trendy: Polarizovať spločnosť. Naozaj neexistovali iné, ako dva tábory: Tí, ktorým sa Cactus páči a tí, ktorým prišiel nechutný. Niektorí odvážlivci si dokonca trúfali povedať, že céštvorka kaktus je novým Fiatom Multipla. A mali pravdu, istým spôsobom to tak je aj doteraz. Áno, Cactus sa nám trocha scivilizoval. Výrazné AirBumpy (tie veľké, gumené čudá na dverách predchádzajúcej generácie) sa presunuli do spodnej časti dverí, zadná časť taktiež prišla o podstatné množstvo oplastovania. To znamená, že znudený výraz zadného ksichtu nahradil ešte rezignovanejší. Veľmi dobre, Citroën: Cactus pôsobí modernejšie, no pritom rovnako sebavedomo ako pred faceliftom. Keby ste náhodou nevedeli, Cactus v modelovej palete Citroënu zastával funkciu takej menšej, ľahšej, chudobnejšej a svojskejšej C4 s oplastovaním, zdvihnutým podvozkom, vyklápacími zadnými oknami a veľmi prívetivou cenovkou. V podobnej filozofii...

"Ľuďom skrátka hrabe. Na dnešnej dobe a našej zemepisnej šírke je úchvatné, že by tu každý chcel všetko. Chceli by sme autonómne vozidlá na to, aby sme mohli pracovať už počas cesty do práce. Chceli by sme viac práce, aby sme mali viac peňazí na viac voľného času. Alebo na smartfóny, vďaka ktorým môžeme pracovať pohodlne aj z domu, takže v práci vlastne nemusíme ani byť, ale na druhej strane sme v nej stále. Takže by sme samozrejme chceli úsporné auto, aby sme v tej práci mohli byť čo najmenej, keď už nám z toho hrabne. Ale zasa na druhej strane by malo byť štýlové. A praktické. A vysoké, lebo jeden nikdy nevie. Ale športové, lebo to chceš, to vedia všetci." Hej, mám dojem, že takto nejako musela vyzerať základná myšlienka za niečím, čo sa vyvinulo v nami testovaný Jaguar E-Pace D180. Len na základe kvalitného briefu, ktorý zahŕňa všetky podstatné myšlienkové...

Musím sa priznať, mám jeden obrovský problém. Som chronický nestíhač a spôsobuje mi to problémy všade, kam (neskoro) prídem. Moji blízki (a vlastne aj ďalekí) známi jednoducho vedia, že akonáhle sľúbim svoj príchod na miesto určenia na jednu hodinu poobede, stopercentne prídem minimálne o pol druhej. Čo je horšie, nevyhnem sa tomu ani v práci - a to už zo mňa robí skutočného idiota. Fakt ale netuším, ako je možné, že niekto dokáže niekam prísť na deviatu. Ja sa totiž ešte o štvrť na desať trmácam električkou a stane sa to totálne bez ohľadu na fakt, že si dám budík o pol ôsmej, štvrť, alebo na siedmu. Skrátka furt meškám. Jednému by sa mohlo zdať, že táto moja deformácia je jednoducho neprekonateľná a iný už nebudem. A zmieril som sa s tým už takmer aj ja sám. Po tom, čo poznám príbeh koncernu KIA a Hyundai však skutočne verím tomu, že sa veci meniť dajú. Zoberte si, že ešte...

Ako si už pozorný čitateľ mohol všimnúť, moje testy mávajú priam šablónový charakter. Pod strhujúcim nadpisom a perexom, ktorý so strhujúcim nadpisom nemá nič spoločné, prichádza bežne tento odstavec, v ktorom sa sťažujem, že je testované auto SUV. Lenže pozor. Dnes nedisponujem niečím ani športovým, ani úžitkovým. Dnes tu máme niečo ďaleko horšie. Elektromobil. A nie len tak akýkoľvek elektromobil. Dnes tu máme Nissan Leaf druhej generácie, auto, ktorého prvá generácia svojím zovňajškom legitimizovala ponožky v crocsoch podobným spôsobom, ako to v deväťdesiatych rokoch urobil Fiat Multipla. Lenže okrem ľahko odpudivého vzhľadu disponoval prvý Leaf aj inými vychytávkami, typickými pre elektromobily: Nepomerom voči tomu, aké je auto obrovské a aké malé je zvnútra, nelichotivo spracovaným interiérom, nezáživným riadením a najmä, titulom Auto roka 2011. Jesus. Nenávidíte small-talky? Ruky preč Neva, toto už to bolo dávno a Nissanu sme medzitým odpustili. Teraz je tu nová generácia, ktorá toho sľubuje oveľa viac. Viac dojazdu, viac vnútorného miesta, viac emócií,...

Život motoristického novinára, to nie je len okupovať najnovšie Range Rovery, elektromobily, Mercedesy-AMG alebo prezidentské limošky. Je to najmä o umení vedieť sa vcítiť do rôznych životných rolí. Tentoraz však predomnou stojí úloha fakt neľahká - vcítiť sa do role potenciálneho majiteľa Škoda Karoq 1,6 TDI so šesťstupňovým manuálom vo výbave Ambition.  Ja viem, je to trocha nezvyk, veď úvody svojich článkov zvyknem vždy naťahovať do bizarných smerov a rozmerov. Ale tentoraz je to trocha inak. Pretože potenciálny majiteľ Škody Karoq 1,6 TDI vo výbave Ambition je poctivá pracujúca trida, kámo. A pracujúca trieda nemá čas na hovadiny! Domestifikovaný Yeti Je sranda, že Škodovka robila okolo uvedenia Karoqu taký humbuk, že by mal jeden tendenciu myslieť si, že je to ich prvý model v segmente malých SUV. Lenže už dávno pred Karoqom tu bol Yeti - malé, no veľmi schopné SUV s neobvyklým tvarom a charizmou, postavené zo skladu koncernových dielov tak, že by to pomaly nikto nepovedal. S...

Dlhodobo mám pocit, že vlastniť Kiu Sorento nemusí byť vôbec zlý nápad. Tak schválne - viete si spomenúť, kedy ste jednu videli? Že nie? Pritom je ich na cestách tak veľa, že po chvíli sa vo vysoko položenej kabíne Sorenta cítite ako v GTA: San Andreas a máte dojem, že matrix generuje okoloidúce autá tak, aby boli identické s vaším. Logicky mi z toho vychádza, že Sorento musí byť pre náhodného okoloidúceho neviditeľné. Ak mám byť úprimný, v pohode by som sa stavil, že aj radary by s ním mali problém. Sorento síce odfotia, no namiesto fotografie jeho obrovskej karosérie tam bude obrovský biely fľak s nápisom: Bežné veľké SUV. Lebo to je presne to, čím KIA Sorento je. A prepáčte, ale bez akéhokoľvek náznaku čo i len najmenšej urážky. Má totiž niekoľko vlastností, ktoré by malo dokázať poskytnúť len veľké SUV. Je veľká navonok Skutočne. Sorento patrí k tým autám, ktorému jednoducho cez strechu nevidíte....

Keď som začínal s prácu motoristického novinára, všimol som si, že nech sa baví ktokoľvek s kýmkoľvek v brandži, všetci sa vedia zhodnúť minimálne na pár Mazdách, ktoré by chceli vlastniť, vlastnia, alebo vlastnili. Ako úchylák na nemeckú produkciu som tomuto javu spočiatku nevenoval veľkú pozornosť, no on sa na povrch predieral stále. Zoberme si napríklad testovačky, ktoré sme už od Mazdy dostali. Je tu úžasná MX-5, alebo trojka, no obe si ukradol kolega Miloš. Potom som preslintal hodiny s naším fotografom v Ženeve pri koncepte Vision RX. Neskôr som pri písaní článku o Wankelovom motore zistil, že vedia byť oddaní netradičným, no logickým ideám ako nikto iný v priemysle a postupne tajne začal snívať o vlastníctve MX-5 druhej generácie. Čakal som na ten deň, keď nejakú novú, adrenalínom líznutú Mazdu vyskúšam osobne. Keď vtom, prišiel. Presne tak, dali mi SUV. Ako inak.  Jinba Ittai Dobre, dobre. Vy viete, že som hejter SUV a ja viem, že už ste to čítali...

Hovoriť o jednom, druhom či treťom aute či je dobré, alebo zlé, je v dnešných časoch činnosť pohybujúca sa na veľmi tenkom ľade. Všetky vás dnes totiž odvezú tam, kam treba, v bezpečí a komforte, o akom sa nám pár rokov dozadu mohlo za dané peniaze len snívať. Lenže ľudia sú ľudia, a práve preto dostávam túto otázku stále veľmi často.  "Hej počuj, je Civic Type R dobré auto?" Jasné, že je. "Hej, mám takú otázku, Leon kombi v jednaosmičke TSI, môže byť?" Paráda, niekedy ma odvezieš! "No, chcem si kúpiť Citroën..." Nie, robím si srandu, toto sa ma ešte nikto nespýtal. Jednoducho, nevedia to pochopiť. Za svoje peniaze dnes dostanete prakticky len naozaj dobré autá, veď aj Dacia Sandero za ani nie sedem tisíc eúr bola vlastne skvelá. Aj preto zažíam mierny konflikt záujmov, keď práve stojím pred testovacím Mitsubishi Eclipse Cross. Mitsubishi totiž - aspoň z vizuálnej stránky - urobilo všetko pre to, aby som...

Ach, krutý osud. Čím viac sa tu vypisujem o tom, ako mi vadia SUV a špeciálne tie malé, tým viac mi ich ten škodoradostný prevít hádže pod nohy - aj s pridanými hodnotami. Dnešnému pacientovi síce nebije pod kapotou osemvalcové srdce s dvoma turbami, ako v prípade úžasného AMG-GLC 63 S, no na druhej strane ma Audi prinútilo opustiť svoju komfortnú zónu a vycestovať za najnovšími poznatkami o vývoji moderných rodinných presúvadiel do talianskeho Bolzana. No dobre, prinútilo je asi trocha silné slovo. Keby ste chceli vedieť, Bolzano sa nachádza pár kilometrov od rakúskych (a švajčiarskych) hraníc a to znamená, že sme mohli na miesto letieť lietadlom. Mali sme však čosi lepšie - A6 poslednej generácie, na ktorej test sa môžete tešiť už čoskoro. Predbiehať v tento moment nemusím, avšak už len cesta na miesto určenia v dialničnom hltači vzdialeností mi opäť pripomenula, aké vedia byť stroje Ingolstadtskej automobilky pôsobivé. A tiež, akým naturelom bude...

Vidíte ten všeobecný úpadok hodnôt po celom svete? Že nie? Sranda. Tak si to rozoberme na drobné. Ľudia zatepľujú svoje paneláky totálne desivými farebnými kombináciami. Toblerone dostalo menej čokolády a všetci sú s tým v pohode. Nikomu už nevadí, že z politky sa stala fakt nekvalitná reality show a slovenská polícia sa na svojom facebookovom profile háda s cyklistami, že kto porušuje viac dopravných predpisov. Ale nie je to len v politike. Tak napríklad Granko už má iné zloženie a kto chce pôvodné, musí si priplatiť za Granko Exclusive. Šialené. Ale predovšetkým ešte stále existujú ľudia, ktorí si myslia, že SEATy sú zlé autá. Sakra, už ani tá budúcnosť nie je, čo bývala. Takže teraz už asi tretí deň po sebe uvažujem, ako napraviť neprávosť osudu aspoň v poslednom menovanom bode, lebo s politikmi a Grankom asi nič robiť neviem. Okrem toho, že by som obe najradšej utopil v teplom mlieku. Po bezsenných nociach som však napokon...

Aktuálne príspevky

Citroën C4 Cactus: Blob

Škoda Scala: Je tu!!!

Honda HR-V Sport: Keď si dáš hrozne veľa kávy

Škoda Scala: Ďalšie detaily pripravovaného modelu