Francúzov mám z nejakých príčin od srdiečka rád. V šesťdesiatych rokoch zvykli polihovať vedľa Seiny, na krku majú niekoľko najextravagantnejších, najelegantnejších a najvyfetovaneinteligentnejších ľudí, ktorí mali to šťastie uzrieť svetlo sveta. Robia len ten najlepší chľast, majú TGV a vymysleli croissanty.
Skrátka vedia, čo je dobré, to je ti jasné hneď, keď sa zaboríš do poriadnych sedadiel ľubovoľného francúzskeho econoboxu. Dnes úspešne vyrábajú auto roka a vedeli to aj v roku 1988. Problém je v tom, že svetu za tie roky zahrabalo a už nemá záujem o takú pecku, akou je Peugeot Oxia z daného roku.
A to je škoda. Oxia je totiž medzi superšportmi niečo, ako Jean-Michel Jarre v elektronickej hudbe. No, vytrela vo svojej dobe každému zrak.
Ako je to možné? V prvom rade nemôžeme zabudnúť na prapočiatky asi najviac sadistickej zábavy v osemdesiatych rokoch – rely, konkrétne jej skupinu B. Ak si dobre pamätáte, Peugeot v nej mal svojho zástupcu, hlavytrhajúcu nákupnú tašku 205 s označením T16. A práve po neveľmi zúročených skúsenostiach s ňou prišlo na rad cestné využitie technických fines Peugeotu v podobe superšportu.
O jeho pohon sa staral celohliníkový šesťvalec PRV s objemom 2,8 litra a dvomi turbodúchadlami Garett T3 s tlakom 1,7 baru, ktorý vedel vyrobiť až 680 koní až niekde pri 8200 otáčkach za minútu. Vedľajším produktom bol krásny zvuk a plnotučných 725 Nm krútiaceho momentu.
Keďže kov je, samozrejme, strašne nudný, postavili Oxiu z epoxidu, ktorý vystužili uhlíkovými a aramidovými vláknami. Keď chcete machrovať pri pive, to je taká nehorľavá vec, z ktorej sme neskôr odvodili kevlar. Vpredu bol ešte kvôli bezpečnosti rúrkový rám, tak veľmi ju chceli vyrobiť. Celú túto zmes navyše vytvarovali tak, že z nej vlhne nejedna generácia nadšencov.
Späť ale k pohonnému ústrojenstvu. Bol tu pohon všetkých štyroch kolies, ktorý preferoval z troch štvrtín zadné kolesá a každá náprava mala ešte extrémne rýchly diferenciál so zvýšenou svornosťou. Cítite tú skupinu B aj vy, že?
A jasné, samozrejme. Je to starý Peugeot, takže natáčanie kolies zadnej nápravy tu nájdeme tiež a jeho súbežné aj protismerné fungovanie najskôr odkukal aj o dosť mladší Renault Laguna GT. To všetko bolo nainštalované na push-rod zaveseniach s brzdami veľkosti nadpriemernej pizze. A vôbec, kontrola tlaku a teploty zmesi v pneumatike? Jasné, aj to máme.
Oxia však nebola len ultimatívnym superšportom, ono sa v tom aute dokonca dalo aj žiť. Vo výbave nechýbal CD prehrávač, elektrické ovládanie okien a spätných zrkadiel, či vyhrievanie veľkých, kožených sedadiel. Kožou potiahnutá bola aj palubná doska s množstvom displejov či kontroliek. A pozor, Oxia mala aj batožinový priestor. Mal síce objem len 123 litrov, ale na kinedryl stačil.
Spočítajme si to. Peugeot Oxia je:
- funkčná
- sexy
- pekelne rýchla
- praktická
- dobre vybavená
Prečo sa teda nikdy nedostala do výroby, aj keď si to Peugeot (pravdepodobne len) v tej dobe mohol dovoliť? No, vedel to Peugeot. A asi nikto iný na zemeguli.
Zaplatiť všetky tieto technológie by totiž podľa dobových kalkulácií stálo aj viac ako 8 miliónov frankov, preto boli vyrobené len dva kusy. Veľa? Hovoríme o roku 1988 a bez inflácie...
GALÉRIA - 14 obrázkov
0 KOMENTÁROV