Pri prvej generácii Nissanu Qashqai výrobca usúdil, že základná verzia je príliš malá a tak treba ponúknuť aj niečo priestrannejšie. Vznikol Qashqai +2 s predĺženým rázvorom a väčším kufrom s tretím radom sedadiel. Pri tom teste som takmer volal hasičov, aby ma po neuváženom nastúpení dozadu vyslobodili. Načo tento od veci úvod? Aby ste pochopili vzťah Peugeotu 3008 a 5008.
Ostro rezané línie a priam až kvadratický zadok dávajú najväčšiemu Peugeotu vizáž autobusu. Úprimne: od čias „šestiek“ nie som stotožnený s vizuálnou stránkou tejto značky a ani tieto najnovšie modely to nezachraňujú. Ale na druhej strane na identifikáciu tých pekných vecí potrebujeme škaredé.
Rozloženie priestoru
Veľké plochy pôsobia robustne a podvedome očakávate vnútri prebytok priestoru. Vpredu som však po zavretí dverí doslova zašprajcovaný, pravé koleno natlačené na zbytočne masívny stredový tunel, ľavému prekážajú nízko umiestnené ovládače okien. Vizuálne sa celý kokpit akoby zbieha dopredu. Sedadlo vyzerá pohodlne a dávam bod za rozťahovací sedák, ale XL chlapa jednoducho do M-kovej slim-fit konfekcie nenapracete.
V druhom rade je konečne ten sľubovaný priestor na nohy, hlavu aj tu nenápadne utláča panoramatická strecha, z ktorej sa tešia naozaj len deti. Peugeot tu použil obľúbený prvok z MPV v podobe troch samostatných sedadiel (posuvné a nastaviteľný sklon operadla), takže opäť tu máme sedadlá veľkosti M, ktoré navyše využívajú všetky milimetre vnútornej šírky. Pasažieri na kraji sú tak nalepení na dverách a pohodlie je v nedohľadne.
Tretí rad sedadiel? Plus 80 litrov batožinového priestoru a 750 ušetrených eur sú dostatočné argumenty proti tomu. Pri takejto veľkosti auta to jednoducho nefunguje, či je to 5008, Kodiaq, Oultander, X-Trail... Batožinový priestor je inak veľký (702 litrov) a dobre tvarovaný. Na rozdiel od ostatných odkladacích možností v kabíne.
Treba vydržať
Na iCockpit sme si už mohli zvyknúť (chápem každého, kto to nezvládol), v druhej verzii ho Peugeot kompletne digitalizoval, na prístrojovom štíte si tak viete zobraziť užitočné veci (mapu) aj somariny (meranie preťaženia). Predpokladom však je zorientovať sa v centrálnom menu na dotykovom displeji, ktorého štruktúra a logika mi nedáva ani toľko zmyslu, ako ôsme pokračovanie Farmy. A tiež predýchať jeho dvojsekundové reakčné časy, hardvér je evidentne predpotopný.
Korunu všetkému nasadil kamerový systém, pri ktorom sa s dvoma šošovkami snaží Peugeot vytvoriť 360-stupňový obraz. Ako sa to dá bez bočných kamier? Nuž tak, že sa ich obraz postupne nahrádza zo zadnej kamery. Nemecký auto motor und sport pravidelne udeľuje Cenu Paula Pietscha za technickú inováciu a toto je dokonalý kandidát na anti-cenu (ak by nejaká existovala). Väčšiu hlúposť v moderných autách nenájdete. Áno, a ešte aj kvalita obrazu je biedna.
Expresná linka
V nočnom tichu diaľnice konečne nachádzam polohu, v ktorej ma Peugeot neprivádza do vývrtky. Áno, potešili by ma adaptívne LED svetlá s automatickým prepínaním diaľkových či adaptívny tempomat, ale načo si zbytočne komplikovať život. Veď ešte stále vo mne doznieva zážitok z utlmenia vnútorného osvetlenia cez to šialené menu. Kvapky stekajú po oknách, podvozok sa nervózne pohojdáva, ševeliaci dvojlitrový diesel s výkonom 150 kW sťahuje z nádrže 7 litrov nafty po každej stovke kilometrov. Ach, prečo dá niekto do takéhoto auta manuálnu prevodovku? Na diaľnici našťastie netreba radiť, inak je precíznosť kulisy tak na úrovni Karosy 732.
Okolo radiacej páky je pár zbytočných ovládačov ako Grip Control na ovládanie režimov kontroly trakcie do terénu, asistent na jazdu z kopca či režim Sport. Stlačíte... a nič sa nestane. A znova. A znova. A znova. Skúsite podržať. Bingo! A štartovanie i vypínanie motora funguje tak isto. Inak zobrať toto auto do terénu či na športovú „vyjížďku“ (ak má niekto alternatívu k tomuto bohemizmu, tak sem s ňou) sa prieči zmyslu jeho existencie. Je to mäkké a ťarbavé ako babkin diván, v oblúku sa dvakrát nakloníte a stačilo.
Koniec dobrý?
Uznávam, na svete sú aj tristnejšie veci ako jazda s Peugeotom 5008. Napríklad prvá hodina domovej schôdze, počas ktorej plénum nie je uznášaniaschopné. Alebo scenár k poslednej sérii Hawai Five-0. Peuegot hrá až príliš na efekt, animácie na displejoch, ambientné osvetlenie aj okolo panoramatickej strechy, palubná doska čiastočne čalúnená látkou z kancelárskych stoličiek. Na niekoho to možno zafunguje, ale pre mňa je aj afektovaný Dano Dangl v reklame na Fio banku stráviteľnejší ako toto auto.
GALÉRIA - 49 obrázkov
0 KOMENTÁROV