Opel Lotus Omega: Schizofrenická strela

Pre nás autofans bolo na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov ešte všetko v poriadku. Falco a Depeche Mode zneli z Blaupunkt kazeťákov a „bavoráky“ mali ešte tú sexy masku so štvoricou svetiel. Hlasnejší, výkonnejší a vulgárnejší bol skrátka lepší.

A napokon, rýchlejší. Titul najrýchlejšieho – to chceš. Latku v telocvični rýchlych sedanov vtedy nasadilo a držalo BMW M5 (E34). Em-päťku chcel v histórii zostreliť nejeden konkurent, najpresvedčivejšie to však dokázal azda len Opel.

Opel Omega, či Vauxhall Carlton v krajinách spojeného kráľovstva, predstavoval v tom čase jedno z najpriemernejších vozidiel na parkovisku. Toto tvrdenie však platilo len dovtedy, kým si čosi viac ako 950 exemplárov nenašlo svoju cestu v bránach továrne Lotusu.  Tie opustili títo germáni už pod anglickou značkou a kódovým označením Type 104. A s krídlom na kufri. A s grilom namiesto nárazníka.

A prečo sa to vlastne stalo? Odpoveďou na túto otázku sú vlastnícke pomery Lotusu. Na prelome desaťročí bol Lotus kúpený koncernom GM a vtedajší šéfovia oboch spoločností – za GM Bob Eaton a za Lotus Mike Kimberly – sa dohodli, že by pre svet bolo celkom prínosné, keby spáchali nejaký spoločný čin.

A pozrite sa naň. To auto má gule. To auto má gule a tak chlpaté, že mu ich závidí aj môj pes. A navyše k nim má ešte preplňovaný 24-ventilový šesťvalec C36GET, ktorý v Lotuse kompletne prehrabali – z pôvodných troch litrov zväčšili na 3,6 litra a hneď vedľa motora hniezdila dvojica slimákov T25 od Garrettu. Výsledok? Brutálnych 277 kW a hybnosť Petra Novotného na bungee lane. Len pre informáciu, hmotnosť vozidla sa pohybovala niekde pri hranici 1,7 tony a krútiaci moment nabral na tú dobu desivých 568 Nm.

Zvládnuť tieto sily mali pomôcť pneumatiky s rozmermi 235/45 vpredu a 265/40 vzadu, na ktoré posielala výkon šesťstupňová manuálna prevodovka od ZF (rovnaká ako vo vtedajšom Chevrolete Corvette ZR-1, ktorý tiež ladil Lotus) cez samosvorný diferenciál pôvodom z Holdenu Commodore. Extrémne tvrdú spojku, neskrývajúcu svoj pôvod v pretekových vozidlách, dodala nemecká spoločnosť Sachs.

Samozrejme, dnes sa automobily s daným výkonom a hmotnosťou zvyknú správať trocha inak ako Omega/Carlton. Novinári popisovali masívny výbuch výkonu po zošliapnutí plynového pedálu – na rovinke. V zákrutách sa vozidlo zvyklo trocha trápiť, no ako výsledok tohto trápenia sa dostaví kontrolovateľná pretáčavosť. No, povedzme, že to mohlo dopadnúť troška horšie.

Dnes sa Lotus Omega spomína najmä v súvislosti s jeho maximálnou rýchlosťou 286 km/h a titulom najrýchlejšieho štvordverového automobilu svojej éry. Paradoxne, nepravdivo. A ak vás bude nabudúce niekto na pive vysmievať s tým, že titul mu ukradla s maximálnou rýchlosťou 292 kilometrov za hodinu Alpina B10 Biturbo... tiež ho vysmejte. Pravda leží v útrobách prepĺňaného osemvalca monštra zvaného AMG E300 Hammer, ktoré dokázalo vytlačiť z motora pôvodne poháňajúceho Mercedes-Benz 560 SEC až 299 kilometrov za hodinu. Es tut mir leid.


GALÉRIA - 43 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ