Opel Insignia ST 2.0 CDTI: Triezvy pokrok

 Najväčší model v ponuke značky Opel nemáme v redakcii prvý krát. Kolegu Františka si Insignia získala v top verzii s najsilnejším benzínovým motorom, automatickou prevodovkou a pohonom všetkých kolies. Mne sa prišla nová generácia predstaviť v podstatne triezvejšom prevedení, aké sa budú pravdepodobne predávať viac. Napriek tomu, že nemá balík športových doplnkov OPC Line, treba uznať, že kombi vyzerá naozaj dobre, moderne a neopozerane.

Zachovať dobré, zbaviť sa zlého

Asi takto nejako znelo motto inžinierov, ktorí dostali za úlohu vyrobiť nový Opel Insignia. Po sadnutí za volant sa cítim veľmi podobne ako v predchádzajúcej generácii. Do veľkej miery za to môžu prvky, ktoré robia prvotný dojem a som s nimi v najbližšom kontakte: V prvom rade vynikajúce sedadlá, ktoré sú pri Oploch jedným z hlavných argumentov. Stará známa je aj hlavica radiacej páky s hladkým chodom v krátkych a presných dráhach. Multimediálny systém IntelliLink je fajn a obsluha výbavou nabitého auta je celkom prívetivá k používateľovi, čo už v dnešnej dobe nie je vždy zvykom pri všetkých automobiloch.

Hoci sa zdá byť navonok aj vnútri Insignia iba ako taký väčší facelift, prichádza s mnohými novinkami. Napríklad head-up displej, premietajúci priamo na sklo okrem iného aj otáčkomer, takže už takmer vôbec nepotrebujem sklápať zrak na prístrojový panel. Palubný počítač má podobnú logiku ovládania ako predtým, ale aj podobnú zastaranú grafiku s malými písmenkami a veľkými prázdnymi plochami, čo je trochu horšie. V prístrojoch je skutočne veľa informácií, teplotu chladiacej kvapaliny a oleja kvitujem, palubný voltmeter je však platný asi ako mŕtvemu studený obklad. Oveľa praktickejšie je to, že teraz je v Insignii viac miesta, predovšetkým to poznať na zadných sedadlách. Rázvor sa totiž zväčšil až o 92 mm. V noci zase Insignia nenútene ukáže svoj technický progres tým, ako vynikajúco svietia jej adaptívne LED svetlá.

Skryté karty

Konštrukcia má za sebou nemalý, ale neviditeľný progres. Pôvodná Insignia mala z čoho zhadzovať, druhá generácia má oproti nej o 200 kg nižšiu hmotnosť. Stabilita, komfort a zvuková izolácia kabíny ju predurčujú viac na dlhé presuny vysokou rýchlosťou po diaľniciach. Len si užívať pokojnú, tichú a s množstvom asistentov aj bezpečnú jazdu krajinou.

To neznamená, že je Insignia iba diaľničným krížnikom na jazdu v priamom smere. S adaptívnym podvozkom FlexRide (850 eur) sa vie celkom citeľne zmeniť na oveľa agilnejšie auto. Pri takmer päťmetrovom naftovom kombi však každopádne treba počítať so skorým vstupom do hraničnej zóny a zásahu stabilizácie.

Menší krok zatiaľ stačí

Naftovému dvojlitru s výkonom 125 kW a 400 Nm krútiaceho momentu nechýba sila a považujem ho za ideálny agregát. Menšia 1,6-ka by mohla byť na mohutné auto slabá hlavne pri záťaži, biturbo je podstatne drahšie, lebo má štandardne automat a 4x4. Počas testu turbodieslu 2.0 CDTi nikdy nechýbal výkon na žiadny manéver. Pri vytáčaní má navyše celkom príjemný zvukový prejav.

Pri spotrebe 5,5 l/100 km sa mi podarilo sa autom prejsť viac ako 1 100 km na jednu nádrž (výrobca udáva 5,3 l(100 km) Aj to podčiarkuje charakter Oplu Insignia ako auta na dlhé cestovanie. Silným argumentom je okrem jazdného komfortu a vydareného pohonu aktuálne aj cena, čím sa stal pre konkurenciu vážnou hrozbou. Otázkou zostáva, na ako dlho. Opel Insignia je síce bez veľkých a ohurujúcich inovácií ako napríklad plne digitálne prístroje, no vo finálnom hodnotení naďalej zostáva tým, čím bola, avšak s výrazným osviežením po všetkých stránkach.


GALÉRIA - 12 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ