Opel Combo Life 1,5 CDTi: SkePSA

S úžitkovými autami je to podobné ako s balíkmi čipsov. Na výber je ich extrémne veľa druhov a značiek, veľkostí a gramáží, ale tak či tak sa väčšinou vyrábajú na jednom mieste. Nikto ich vlastne nechce kupovať, lebo robia ľudí neatraktívnymi, ale keď si jeden kúpiš, všetci radi zneužijú, že ho máš. 

Dostali ste práve chuť na čipsy? Gratulujem! Ale aj vysvetlím, o čo mi teraz ide. Toto je nový Opel Combo. Ale je dosť možné, že sa vám podobá na mnoho iných áut, ako napríklad Citroën Berlingo, Peugeot Rifter alebo Toyota Proace City. Totiž, podobne ako pri čipsoch, aj naše štvorčatá sa vyrábajú všetky na jednom mieste, a to konkrétne v továrni v západošpanielskom meste Vigo. Nie, že by to menu Combo nejako vadilo - spôsobom joint venture, alebo "v spolupráci vyvíjaného" auta, vznikla aj jeho minulá generácia. Hej, presne tá, ktorá sa nápadne podobala na Fiat Dobló.

Medzičasom sa však Opel stal členom koncernu PSA Peugeot-Citroën. A teraz sa elegantne dostávame k nadpisu tohto testu: Od začiatku mám s týmto partnerstvom taký malý etický problém. Nie, že by koncern PSA vyrábal zlé autá, alebo nedajbože Opel. Oni sú len extrémne odlišné svojím charakterom. Prvým modelom, ktorý mi dal predzvesť o tom, ako bude budúcnosť Rüsselsheimskej automobilky vyzerať, bol síce milučký, ale trocha schizofrenický Crossland X ('krista, tieto SUV názvy), ktorý je postavený na platforme Peugeotu 2008. 

Podobný recept bol využitý aj v prípade Comba, a je to viditeľné na prvý pohľad. Najmä v oblasti B-stĺpika, ktorý je úplne debilne skosený na svojej spodnej hrane. Akože dobre, vyzerá to zvonku celkom fajn, ale zakrýva to iritujúco veľkú presklenú časť bočného okna, ktorá tam jednoducho... Mohla byť. Ak si zároveň pozriete aktuálne generácie Rifteru a Berlinga, možno si všimnete, že majú od aktuálnej ponuky Opelov celkom rozdielny dizajnérsky jazyk. S tým sa mohli dizajnéri popasovať dvojako: Buď vytvoriť Combu vlastnú identitu, alebo dva dizajnérske smery jednoducho nejak nalepiť na seba. Zvolili druhú možnosť.

Tento názor však nezdieľal nikto z mnou opýtaných, takže to asi taký veľký problém nebude. Ak sa na to pozriem praktickým očkom, ono je to vlastne dobre: Berlingo aj Rifter sú priekopníkmi segmentu a dispnujú miliardou rôznych inteligentných riešení. Combo disponuje zreteľnými rohmi karosérie, veľkou presklenou strechou a dostatočným rázvorom, pričom zadné kolesá sa nachádzajú v samotných rohoch karosérie. A to nie je zlý začiatok.

Bonjour, Guten Tag

Jemná schizofrénia pokračuje aj po nasadnutí do interiéru. Hneď prvé, čo ma zaujme, sú francúzsky mäkké sedadlá s minimálnym bočným vedením - ale o to lepšou možnosťou manipulovať s poletujúcimi vecami a deckami v interiéri. 

Rozhliadam sa a skúšam spočítať všetky komponenty, ktoré by mohli pochádzať z Rüsselsheimu a nájdem... Volant. Všetko ostatné je presne to, na čo sme zvyknutí z koncernu PSA. Palubná doska je jasný Citroën, rovnako ako infotainment, ktorý si od Francúzov požičal aj softvér a elementárnu grafiku. Nanešťastie aj ovládanie klimatizácie na združenom displeji, no našťastie s podareným hardwarom, ktorý všetky tieto funkcie zvláda. Aby som nekrivdil, opelovský je aj prístrojový panel a niekoľko ďalších drobností, napríklad ovládače pod volantom. Niektoré fajnoty, ktoré poznáme ako predajné špecialitky Opelu sú tu tiež, napríklad head-up displej, ktorý je v tejto kategórii vozidiel naozaj príjemným spestrením.

No dobre, končím s rasovou segregáciou komponentov Comba. Je čas pozrieť sa na problematiku z výšky, celého spektra a uznať, že je tu veľa miesta. Skutočne veľa - nad hlavami je niekoľko desiatok centimetrov, ktoré sú preklenuté (asi) praktickým odkladačom, natiahnutým popod strechu od predných sedadiel, až po tie zadné. Vďaka priečkam tu však položené veci nelietajú kade-tade, aspoň v teórii. Je tu však jedna vec, ktorú na Combe vyslovene milujem, a tou je priehradka medzi prednými sedadlami. Teda, pardon, priehradka. Je to skôt zasraná čierna diera, ktorá zhltne totálne všetko, čím ju naplníte - telefóny, peňaženky, jedenapollitrové fľaše, dvojlitrové fľaše, fotoaparáty... A všetko naraz. 

Táto priehradka sa otvára celkom zoširoka, preto vytlačila centrálnu lakťovú opierku na dve menšie, ktoré sú upevnené na sedadlách. To znie opäť v teórii celkom fajn, ale někde udělali soudruzi z Francie NDR chybu. Ide o takú vtipnú malichernosť - v propagačných materiáloch Comba sa dozviete, že sedadlo spolujazdca môžete sklopiť a vytvoriť stolček, narážajúca lakťová opierka vás však zastaví asi v polovici sklápania. Magnifique! Vtipné negatívum si ale aj tu dovolím prekryť pochvalou za príjemné materiály v kabíne, dosť hodnotný pocit z rôznych ovládacích prvkov a efektívne odhlučnenie interiéru, ktoré má s gigantickými spätnými zrkadlami a uhlom čelného skla naozaj dosť práce. No skrátka zmysel pre humor Combu zjavne nechýba. A to je fajn.

Na druhej strane mu nechýba ani zmysel pre prepravu množstva vecí. Do batožinového priestoru viete bez úpravy nafárať pekných, kubických 597 litrov rôzneho nákladu, po ktorých sklopení sa zväčší až na masívnych 2167 litrov. Nad batožinovým priestorom sa nachádza aj box na čokoľvek, čo váži menej ako 15 kilogramov (a predpokladáme, že je neživé). Okrem toho je tu niekoľko odkladacich priestorov a napríklad aj priehradka pre ťažné zariadenie, ktoré keby ste náhodou hľadali, nachádza sa v podlahe pod sedadlom spolujazdca. Nezvyčajné, ale praktické.

Plavidlo

Od utilitárnej dodávky prekopanej na civilnú verziu by asi málokto čakal športové jazdné vlastnosti. A viete čo? Vôbec nič. Skrátka jazdí, ako by ste povedali, že jazdiť bude. Podvozok je veľmi komfortný. Diskrétne by sa dalo povedať, že je poddajný, priamočiaro vám rovno poviem, že táto vec sa v zákrutách nakláňa viac ako dosť. S dnou stavbou karosérie sa to však dá čakať. It's not a bug, it's a feature!

Rozhodne prekvapujúci je v tomto prípade motor. Pod kapotou pracuje koncernová 1,5-ka HDi, teda pardon, CDTi, s výkonom 96 kilowattov a peknými, 300 newtonmetrami krútiaceho momentu. Keď si to spojíte s nakrátko sprevodovanou šesťstupňovou manuálnou prevodovkou, vyjde vám celkom záživná kombinácia pohonu, ktorý toho až tak veľa nezožerie. V závislosti od jazdného štýlu sa viete pohybovať aj pri piatich litroch paliva na sto kilometrov, ale aj ak ste mali ťažké detstvo a je to poznať na vašej cestnej performance, nad sedem sa dostanete fakt ťažko. Dynamickej jazde však odporuje nielen naladenie podvozka, ale napríklad aj spôsob manipulácie s mechanickou prevodovkou, ktorý vzletne pripomína lovenie knedlíčkov v polievke. Vzhľadom ku charakteru auta to však vôbec nevadí.

Celkový dojem z jazdy je vlastne dosť príjemný. Combo sa nikam neponáhľa, neurguje k rýchlej jazde a napriek svojej charakteristike a papierovo udávanej hmotnosti pôsobí veľmi ľahkonohým dojmom. Smerovo je stabilné a viem si predstaviť, je toto je jedno z tých áut, ktoré dokáže šoférovať jednoducho každý. Z vodičovho sedadla je výborný výhľad, takže môžete nenápadne očumovať cestujúce/cestujúcich vo vedľastojacej MHD v kolóne a nevyzerať pri tom ako práve zobudený hlodavec.

Deal?

Deal. Vážne. Keď zapojím všetky hemisféry a trocha sa odosobním, musím uznať všetky kvality Comba tak, ako sú: Obrovské množstvo všakovako využiteľného priestoru, bohatú výbavu a pružný a úsporný motor. 

Ako takmer každý motoristický novinár-optimista, považujem za praktické auto aj Mazdu MX-5 (dvojmetrovú tyč preveziete aj v kabriolete, keď máte strechu dolu, predsa). Ak ste však hlava rodiny, alebo krk, ktorý ňou hýbe, úplne vás pochopím. Za svoje peniaze, ktorých nie je až tak veľa, dostanete veľmi schopný balík možností zabalený v celkom chic kabáte. SkePSA sa nekoná!

 


GALÉRIA - 52 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ