Opel Astra Sports Tourer: Keď šoférovanie baví

Súčasné emisné a bezpečnostné normy výrazne ovplyvňujú tvorbu (a tvorivú fantáziu) producentov automobilov. Nie vždy je potenciálny klient či aj automobilový nadšenec spokojný s tým, čo vidí a na čom je nútený neraz aj jazdiť. Páni v automobilke Opel si boli vedomí, že Astra nepatrí v mnohých ukazovateľoch na špičku triedy. Poučili sa a poskladali novú generáciu modelu Astra tak, aby na čelo patrila. K tomu pridali aj niekoľko technických a technologických jedinečností. Parádne rodinné kombi Astra Sport Tourer nevynímajúc.

Páčia sa mi jednoducho spracované veci. Zväčša aj najdlhšie „prežijú“ v súčasnom konzumnom svete. Kombík Astra je v mojich očiach poskladané práve z jednoduchých a účelných kriviek. Žiadne výstrelky a záhyby, ktoré sa neraz aj na umyvárke zle čistia. Dizajn je ale výrazne subjektívna vec. Našťastie, jednoduchosť vládne aj v interiéri. Konečne zmizla pretlačidlovaná  stredová konzola. V duchu doby ju nahradila kombinácia fyzických tlačidiel s dotykovou obrazovkou. Avšak vo veľmi rozumnom pomere a funkčnosti. Presne tak, aby bolo riešenie prehľadné a vodiča počas jazdy nenútilo nekonečné sekundy civieť na displej a tápať. Ikony sú veľké a logicky usporiadané. Aj laik sa veľmi rýchlo vie zorientovať. Popritom, ak niekoho omrzí virtuálny svet, mnohé sa dá ovládať aj fyzickými tlačidlami a „otáčadlom“ priamo pod displejom.

Možnosť výberu

Krížovým „klikačom“ (vpravo na volantovej vodorovnej priečke) sa dá zorientovať v menu malého displeja pred vodičom. Mnohé však odporúčam si nastaviť v stojacom vozidle. Personalizáciu umožňuje Opel celkom slušne bohatú. Ale tak to má byť, auto sa má prispôsobiť vodičovi, nie opačne. Dokonca aj certifikované sedadlo sa veľmi príjemne vie prispôsobiť – od sklonu, cez dĺžku sedáka až po šírku oboch bočníc. K sedadlu parádne padne do ruky volant (tvarom aj možnosťami nastavenia). Príjemnú dvojkombináciu žiaľ nedopĺňa chod a tvar radiacej páky. Mohutná lesklá hlavica do ruky nesadne ani náhodou a k tomu dlhé dráhy kazia športovejší fíling.

Um však chce prezentovať demontovateľný držiak mobilu s možnosťou nabíjania. Nie je to zlý nápad, avšak väčšie mobily sa doňho nezmestia. V konečnom dôsledku by som to (vzhľadom aj na to, že vlastním mobil neštandardných rozmerov) zhodnotil ako zbytočná „čačka“. Radšej mala byť v mieste držiaka priehlbina a bolo by pokoj.

Zato možnosť nastavenia výšky (uhla) otvorenia elektricky ovládaných piatych dverí otočným ovládačom dolu na vodičových dverách považujem za jednoduché a veľmi účelné riešenie. A v podstate smerom dozadu Astra ponúka vyrovnané riešenia. Posed na zadnej lavici je príjemný, lakťová opierka nemá zbytočné výstupky alebo držiaky. V príplatkovej výbave (Zimná sada 2 za 690 €) nechýba vyhrievanie zadných sedadiel. Super položka, no privítal by som aj výduchy ventilácie a na leto roletky na bočné okná (zatmavenie niekedy jednoducho nepostačuje). Ale montáž detskej sedačky do Isofix držiakov je bezproblémová.

Akrobatické nakladanie  

Batožinový priestor sa tiež na prvý pohľad javí ako múdro navrhnutý. Rovné bočnice, pod dnom dojazdová rezerva, príplatkovo (Funkčná súprava pre zadné sedadlá za 220 €) rozdelená lavica v pomere 40 : 20 : 40. Len krycia roleta by si zaslúžila rozumnejšie riešenie. V jej úvode je veľký dielec vypĺňajúci priestor medzi koncom rolety a dverami. Obsahuje aj rúčku na manipuláciu s ňou. Nevie sa totiž sama namotať. To mi tak ani nevadí, ako to, že spomínaný dielec v zrolovanom stave voľne visí, čím sa trošku zhoršila manipulácia s nakladanou batožinou. Jednou rukou som si ho musel pridržiavať, keď som chcel nakladať batožinu pod neho. Našťastie, dalo sa jemne akrobaticky „zaaretovať“ pod opierkami zadných sedadiel.

Na všetky malinké neduhy som ale zabudol počas jazdy. Naftová jednašestka dopovaná dvoma turbodúchadlami sa javí veľmi vyrovnane. Nemá výraznejšiu turbodieru alebo slabé miesto naprieč otáčkovým spektrom. Dokonca aj vo vyšších otáčkach nepoľavuje, samozrejme sa už vtedy viac ozýva. Pri vyslovene defenzívnej (rodinnej) jazde mi palubný počítač ukázal priemernú spotrebu 4,2 l/100 km. Ak som sa bavil (už ma nebavilo sa pozerať na „prilepenú“ ručičku palivomera), tak som sa dostal maximálne na 5,5 l/100 km – treba však k tomu prirátať aj jazdu na kratšie vzdialenosti a studené zimné štarty.

Dve turbodúchadlá sú vidieť. Takže aj prípadný servis bude ľahší. Dve turbodúchadlá sú vidieť. Takže aj prípadný servis bude ľahší.

V podstate ani ku správaniu sa podvozku nemám veľmi čo zlé povedať. Opel sa za posledných pár rokov v mojich očiach vyprofiloval na automobilku, ktorá podvozky ladí s citom, bez ohľadu na veľkosť a zameranie auta. Aj Astra Sport Tourer filtruje nerovnosti s prehľadom. Celkovo je, pre rodinu, príjemne nastavená.

Apropó nastavenie. Pána zodpovedného za citlivosť parkovacích senzorov by som poslal niekam. Senzory niekedy až nezmyselne skoro reagovali. Intenzita pípania nebola práve príjemná. Dokonca aj pri zastavení pred prekážkou a „zaradení“ neutrálu sa nevypli. A opätovne pri naštartovaní zase pípali. Veľmi čudné nastavenie.

Odhliadnuc od sem-tam malých „prkotín“ sa Astra Sport Tourer javí ako vcelku dosť vydarené auto. Špičkový naftový motor sa rodinnému zameraniu prenáramne hodí a prvky príplatkovej výbavy z nej vedia urobiť naozaj slušný „kočiar“. Odhliadnuc od kombi, celkom dosť som zvedavý na Astru OPC (ak bude). Menej kilogramov na úvod už Astra má.


GALÉRIA - 31 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ