Opel Ascona: Moje a len moje

Priatelia a známi vedia, že mal som iný youngtimer – BMW 1502 (E10). Krásny, s novým lakom, po kompletnej renovácii. Stál ma kopu prachov, takže logicky to bolo auto len do pekného počasia. Lenže to ma troška obmedzovalo. Dospel som k názoru, že by som chcel niečo použiteľnejšie, len som nevedel presne čo. Prvý krok – BMW musí z domu preč. Po pol roku sa mi ho podarilo predať za sumu, ktorú som si stanovil ako najnižšiu prijateľnú. Nejaký čas som nič neriešil, ale inzeráty som pravidelne kontroloval. Sem-tam niečo zaujímavé, ale keď som pri pár kusoch zaváhal a tie sa následne predali, zvolil som inú taktiku. Podám si inzerát.

Tak som si na známy inzertný portál naťukal niečo v zmysle: “kúpim youngtimer, pôvodný stav bez zásahov kutila, najlepšie niečo športové, blablabla…”. Aj som vypísal konkrétne značky a modely áut, o ktoré mám záujem – F128SC, Capri, Manta, atď.. Neverili by ste, čo mi všetko ľudia ponúkali. Zistil som, že tuningovému ošiaľu z prvej dekády nového milénia padla za obeť kopa krásnych, dnes už klasických áut. Žiaľ, mnoho úprav je nevratných a autá v podstate zničené. Ale našlo sa aj zopár pekných kusov, z ktorých moje požiadavky skoro dokonalp spĺňala ošuntelá žltá Ascona – dnes už takmer zabudnutý model automobilky Opel, z čias keď ešte niečo znamenal.

Pôvodný stav

Jej fotky mi pristáli v maili aj s krátkym popisom asi po dvoch týždňoch. Predné blatníky hore deravé, na aute niekoľkomilimetrová vrstva prachu, niekoľko rokov nepojazdné – vraj pre problém s palivovým čerpadlom. Doklady dočasne odhlásené. Ale aj niekoľko zásadných pozitív – motor vpredu pozdĺžne, pohon zadných kolies, dvojdverák, dvojliter, päťkvalt, interiér ako nový… to znelo príliš dobre na to, aby sa to ignoroval. Navyše, ide o pomerne zriedkavú verziu 2.0E s elektronickým (!) vstrekovaním benzínu s výkonom 81 kW.

Prvú obhliadku vykonal môj dvorný všemechanik Rasťo, do telefónu tvrdil, že v skutočnosti to nie je až také zlé, ako to vyzeralo z fotiek. Tak som sa vybral osobne, trošku som si predtým preveril dostupnosť dielov a zistil som, že väčšina už bežnou cestou dostupná nie je. Našťastie sú firmy, ktoré majú zásoby a veľa dielov z druhovýroby. A najmä v Nemecku je ešte mnoho dielov z rozobratých áut – aj u nich zrejme padla kopa pekných áut za obeť šrotovnému. Kúpiť sa dá takmer všetko. Trocha „handlovania“ o cene a Ascona sa (aj s poriadnym balíkom náhradných dielov ako sklá, disky kolies, atď..) na odťahovke odsťahovala z Trnavy.

Na začiatok motor

Motor absolvoval prvú ozdravnú kúru v Seredi u Braňa Pasztoreka. Kontrola tesnosti, nové náplne, kompletne nové zapaľovanie, všetky hadice, regulátor tlaku paliva… no, nebolo toho málo. Napriek tomu motor stále nebežal, ako by mal. Spôsobovali to vstrekovače – napriek vyčisteniu ultrazvukom jeden šliapal iba na 30 a ďalší na 50 percent. Zohnať elektronický vstrekovač paliva z roku 1980, to je úloha pre Sherlocka. Opel ho už dávno nemá v ponuke, Bosch takisto. Na inzertných stránkach iba zopár jazdených kusov bez záruky na funkčnosť.

V momente, keď som sa už pomaly začal opúšťať (a premýšľať nad prestavbou na dva dvojité karburátory Webber), našiel mi Google firmu jetservis.cz v ČR, ktorá vstrekovače ponúkala repasované a so zárukou. Okamžite som im volal a zistil, že firma profesionálne repasuje takmer všetky vstrekovače, vrátane „predpotopných". Ponúkli mi repas vlastných vstrekovačov, čo sa ukázalo ako najlepšie riešenie – parametre po repase sú na úrovni nových dielov. A to celé za cenu, za akú sa predáva jeden použitý kus na internete. No nekup to...

Lego pre veľkých

To už Ascona parkovala u Rasťa Šimona v Hubine. Ten auto rozobral a postupne sa pustil do odstraňovania hnedého moru. S výmenou predných blatníkov sa počítalo od začiatku, ale nakoniec musel byť nahradený aj ľavý prah, rezaniu a zváraniu sa nevyhli ani podlahy v prednej časti. Niektoré miesta stačilo vybrúsiť, vážne hrdzavých miest, našťastie, nebolo veľa. Pôvodný plán bol, že auto sa nebude lakovať, viditeľné nedostatky len ošetríme a naoko zakamuflujeme žltou farbou, povozím sa pár mesiacov, vychytám muchy na technike a po sezóne Asconu rozoberiem a nechám nalakovať.

Lenže keď sme došli do štádia, kde bola karoséria kompletne zbavená hrdze a opravené drobné poškodenia, bolo jasné, že v takomto štádiu nemá zmysel auto skladať a niečo kamuflovať. Po pár telefonátoch a stretnutiach sme boli so známym lakošom dohodnutí, že striekať sa bude v Bratislave. Pohrával som sa s myšlienkou, že zvolím trošku ostrejšiu žltú než bola pôvodná, ale lakovač ma presvedčil, aby sme dali pôvodný odtieň, pretože čerstvý bude vyzerať super. Z pôvodných 3 týždňov nakoniec strávila Ascona v lakovni skoro 3 mesiace, ale myslím, že výsledok stojí za to. Mal ten chlap pravdu.

Kompletka

Nasledovala fáza skladania a postupného „rozjazdenia". Našťastie, Ascona je ešte pomerne jednoduché auto a skladanie šlo Rasťovi celkom rýchlo. Napriek tomu, že som auto kupoval nepojazdné, a teda bez možnosti skúšobnej jazdy, problémov s opätovným oživením nebolo po výmene kľúčových dielov veľa. Občas zaštrajkovala váha vzduchu, ale inak sa auto správa výborne. S kompletne novými brzdami a čapmi riadenia je aj podvozok v poriadku. Od začiatku som plánoval auto znížiť, lenže výber športových podvozkov na 37-ročný Opel naozaj nie je veľký. S TA Technix som dosiahol perfektnú svetlú výšku, ale príliš tvrdú charakteristiku – toto ešte budem musieť doriešiť.

Kolesá som kúpil ešte v rannej fáze projektu. Pôvodne som chcel nechať zrepasovať nejaké dobové kúsky, ale výber sa za posledné roky pomerne zúžil a značná časť starých poctivých „elektrónov" skončila v rukách priekupníkov, ktorí vytlačili ceny nahor – často aj za disky, ktoré nie sú ničím výnimočné. Vlastne, podobná situácia je aj so starými autami. Zistil som, že tradičná značka Ronal znova spustila výrobu legendárneho „pavučinového" dizajnu LS s rozmerom 7,5x15. Nebolo čo riešiť – vidíte sami, že starému Oplu skutočne sedia. Musel som kúpiť už tretie autorádio – Ascona má príliš plytkú šachtu na rádio a retro-Blaupunkt skončil v skrini. Musel som zohnať „krátke" rádio bez CD mechaniky, aby do otvoru dokonale sadlo. Pôvodný 4-ramenný volant som nahradil dobovým príplatkovým kusom z technicky zhodného kupé Manta.

Ticho lieči

Nenápadné kovové ševelenie od hnacej sústavy som vyriešil výmenou náplní v prevodovke aj v diferenciáli, s použitím špičkového aditíva Metaltec. Ten bol už od začiatku pridaný aj do motorového oleja. Pazvuky zmizli a všetko beží ako nové. Zrejme vďaka zníženému koeficientu trenia – čo je hlavnou vlastnosťou Metaltec-u –  motoru po aplikácii dokonca mierne stúpli voľnobežné otáčky, 37-ročné vstrekovanie sa s niečím takým vysporiadať nevie. Prvých 1 000 km prebehlo relatívne v pohode. Ani diaľničná trasa s dĺžkou 200 km nerobila Ascone žiadny problém. Komponenty chladenia motora sú okrem chladiča (ten bol opravený, vyčistený a natlakovaný) všetky nové.

Musím povedať, že Ascona je bez nejakého odriekania úplne použiteľné auto aj v súčasnosti. Riadenie síce nemá posilňovač, ale je čisté, má obrovský „rejd“ a do volantu sa viac treba oprieť iba pri parkovaní. Radenie je veľmi presné a kulisa Getragu 240 nemá v podstate žiadnu vôľu. Pruženie je síce tvrdšie, ale to zrejme vyriešim výmenou pružín. Celkovo – jazdné dojmy sú veľmi dobré, vo svojej ére to bol špičkový stroj.

A čo ďalej? Sám neviem, ale po prvýkrát v živote by som si rád doprial vlastný kabriolet. Už som naň asi dorástol. Bolo by mi za Asconou smutno, ale ak by niekto prišiel s ponukou, ktorá sa neodmieta, môže si túto žltú krásavicu premiestniť do garáže – ľutovať určite nebude.


GALÉRIA - 51 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ