Obludárium: Nissan Pao

Nissan má taký ten zvláštny talent objaviť sa s novým autom presne tam a presne vtedy, keď ho ľudia potrebujú. Alebo skôr, chcú. Stalo sa mu to s X-Trailom a Qashquaiom, deje sa mu to legendárnymi R-kami a hádam nikto už nezabudne na sádelnatú Micru z nultých rokov. Môžete mať na tieto stroje svoj vlastný a prísne vyhradený názor, ale je to úplne fuk. Všetky sa predávali ako teplé rožky.

Už menej ľudí ale vie, že Nissan nevedomky odpálil aj jeden z fenoménov modernej doby - Retro autá.

Toto je koncept s menom Nissan Pao a v prípade, že máte oči, hormóny, nie ste revízorom bratislavského dopravného podniku a tak všeobecne máte dušu, už ste mu prepadli. A niet cesty späť. Nissan Pao totiž vzišiel zo snahy Nissanu priniesť svojim krajanom automobil, ktorý by vyzeral ako starý a zároveň bol technicky vyspelý. Niečo ako retro auto, len s tým rozdielom, že vzniklo v dobe, ktorá je aktuálne tak trocha retro. Jeden aby sa v tom stratil. 

Táto úloha sa dnes zdá byť celkom jednoduchá. Ale netreba zabudnúť, že ste Nissan. Nissan sa nevie odvolávať na nejaký svoj brutálne úspešný dvojvalcový kávovar z päťdesiatych rokov ako Fiat 500, alebo na  roztomilého Hitlerovho pohrobka v podobe pôvodného Volkswagenu Chrobáka. Nissan si musel vymyslieť svoje retro auto z gruntu. Nissan mal totiž gule. Buď ako Nissan.

V praxi to znamenalo, že Nissan zozbieral jednotlivé signifikantné prvky áut minulosti. Boli tu okná svojou štruktúrou pripomínajúce Citroën 2CV, vonkajšie pánty ako na pôvodnom Austine Mini či delené otváranie zadnej časti ako pri Austine A40 Farina Countryman.

A keďže jedno retro auto je zjavne príliš málo, vznikla rovno séria malých retro autíčok od Nissanu, známa ako "Pike Cars". Zatiaľ čo k ostatným sa s radosťou dostanem niekedy neskôr, rozhodol som sa, že Pao dostane náklad ako prvé. Veď, pozrite sa na to. Nikto fakt nemal šajnu, ako sa retro autá budú predávať, preto Nissan vyšiel s obmedzenou, päťdesiattisícovou sériou, ktorú predával v niečom, čo malo názov Nissan Cherry Stores. Tam našiel japonský zákazník svoju cestu k malým autám kategórie Kei.

A že sa japonskému zákazníkovi nečudujem, keď mali také husté propagačné materiály ako tieto:

Čo mu ale Pao ponúklo? Okrem vzhľadu nabobtnalého marshmallow najmä plátenú sťahovaciu strechu a daňové zvýhodnenia plynúce z danej kategórie. Motor teda pochádzal z štandardnej Micry danej doby. Vyrábal 52 koní, ktoré prenášal na prednú nápravu cez trojstupňovú automatickú, či päťstupňovú manuálnu prevodovku. Zavesenie kolies bolo nezávislé, vzadu dokonca štvorprvkové. Vpredu sa nachádzali kotúčové brzdy a vzadu bubnové, kto však neubrzdil, mohol sa vyhnúť pomocou riadenia, ktoré na otočku potrebovalo len 4,4 metra.

Pao prišlo v roku 1989 na trh a všetky kusy boli rozpredané za tri mesiace. Povráva sa, že tento úspech inšpiroval vedenie Volkswagenu k tvorbe nového Beetlu. Ten zasa inšpiroval BMW k novému Mini a to inšpirovalo... veď viete, čo všetko. Sranda, však?

Na záver sa mi tlačí do hlavy snáď len menšia myšlienka. Je rok 2017 a od roku 1989 už ubehol čas, vďaka ktorému je pôvodné Pao celkom retro. Retro autá dnes idú. Ja len že... Nissan, počuješ?


GALÉRIA - 21 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ