Obludárium: Ferrari 456 GT Venice

Občas sa stáva, že vznikne Ferrari, ktoré skrátka v červenej nevyzerá dobre. A občas, aj keď oveľa zriedkavejšie, sa stane, že vo Ferrari vznikne kombík. A čo vznikne, ak sa tieto dve situácie spoja do jednej? Vznikdne Ferrari 456 GT Venice, jeden z najkrajších kombíkov na svete, ktorý kombinuje guletrhajúcu exkluzivitu, mrkacie svetlomety a dostatok miesta vzadu pre to najlepšie šampanské, alebo jedného pekelne šťastného psa.

No, dobre. Ferrari 456GT Venice je dielom značky Ferrari len sčasti. Vyrobilo ho štúdio Pininfarina na objednávku princa Jefriho Bolkiaha, brata brunejského sultána Hassanala v oficiálnom počte 7 kusov. To je slovom sedem a dojmom hrozne málo. Zaujímavosťou určite je, že Jefri chcel len jeden kus, no u Pininfarinu odmietli postaviť len jeden exemplár. Nuž, musel objednať sedem.

Exkluzivita z GT Venice priam strieka. Nie je to náhoda, okrem toho, že je ich veľmi málo, má s pôvodnou 456 spoločný len jeden karosársky diel - kapotu. Aj vďaka tomu to vyzerá, akoby bola 456 od svojho počiatku zamýšľaná ako kombi, a nie ako kupé 2+2.

Na čo sa mohol brunejský princ tešiť? Okrem zvýšenej pozornosti asi každého na cestách, pod kapotou 456 GT Venice pracoval dvanásťvalec s objemom 5,5 litra a uhlom zovretia vlacov 65 stupňov. Konštrukčne teda nevychádzal z ostatných dvanásťvalcových motorov automobilky - napríklad z dvanásťvalca v predchodcovi modelu 456, ale z dvoch šesťvalcov, ktoré pochádzali ešte zo staručkého Dina.

Výkon ďalej putoval cez štvorstupňovú automatickú prevodovku z Porsche 928 na zadné kolesá. Dobové zdroje uvádzajú, že rázvor bol predĺžený o dvadsať centimetrov a vďaka tomu musela byť kompletne prepracovaná aj zadná náprava. Táto masa exkluzivity pritom pravdepodobne vážila o niečo viac, ako pôvodných 1,7 tony modelu 456 GT. Ale tak, keď už platíte za prestavbu približne 1,2 milióna dolárov, asi z toho chcete mať pomerne kus auta, že? 

Malý bonus na záver: nie všetkých sedem kusov sú kombíky. Vzniklo aj pár sedanov, ktoré vyzerali približne takto - ale to je asi všetko, čo o nich svet doteraz vie.

Jeden kus sa vraj občas objaví v Londýne. Okrem neho by v Anglicku mal byť aj ďalší, zelený.