NSU Ro80: Auto roka (pred 50 rokmi)

V Európe sa Auto roka udeľuje od roku 1964. Za tých takmer 55 rokov ho získali rôzne automobily, veľké aj malé, prašivé aj zaujímavé, populárne aj nenávidené,... Štatisticky najúspešnejší je Fiat pred Renaultom, po jednom víťazstve majú na konte Austin, Chevrolet (spolu s Oplom), Lancia, Mercedes-Benz, Porsche a práve NSU. No keby som sa pozrel na autá, ktoré si to najviac zaslúžili, bola by posledná spomenutá nemecká značka na vrchole rebríčka.

Súčasný automobilový priemysel je, podobne ako mnoho iných odvetví, riadený dátami a osvedčenými receptami. Riziko je čoraz viac kalkulované, na experimenty a prípadné straty nie je priestor. Aj keď hovoríme neraz o inováciách, v masovom meradle sa ide na istotu s osvedčenými konštrukčnými technológiami. Ale ešte pred 50 rokmi to rozhodne neplatilo. Možno tú éru, o ktorej by mi mohol rozprávať môj otec, príliš romantizujem. No jedno viem isto, moje deti nebudú na našu automobilovú súčasnosť hľadieť tak, ako sa my pozeráme na šesťdesiate a sedemdesiate roky minulého storočia.

Výnimočný štýl

Vizuálne je Ro80 nezameniteľné auto, podľa Wikipédie sa v rôznych expozíciách len v Nemecku nachádza takmer 10 kusov. Klasický sedan so štvoricou dverí zaujme výrazne presklenou kabínou. Cítim sa tu tak trochu ako v obývačke holandského domu. Stvoril ho Claus Luthe, autor ikonických BMW z osemdesiatych rokov, a okrem štýlu mu dal aj veľmi slušnú aerodynamiku (cx=0,355). Vďaka kompaktnej konštrukcii motora si totiž NSU mohlo dovoliť mimoriadne nízku prednú časť.

Práve motor je jedným z mnohých technických riešení, ktoré aj dnes pútajú mimoriadnu pozornosť. Pod prednou kapotou sa krčí dvojrotorový Wankel, ktorý svetu dala práve táto automobilka. Aj Mazda si musela kúpiť licenciu od firmy, ktorá zamestnávala Felixa Wankela ako jedného zo svojich konštruktérov. NSU to v modeli Ro80 korunovalo podtlakovo ovládanou spojkou trojstupňovej prevodovky v spojení s hydrodynamickým meničom krútiaceho momentu (na tlmenie rázov pri radení).

Modernosť konštrukcie korunoval podvozok so vzperami McPherson vpredu a vzadu vlečné ramená so šikmými osami kývania. Nadštandardom bol posilňovač riadenia a tiež štvorica kotúčových bŕzd s prednými kotúčmi umiestnenými vnútri priamo pri motore, ako mal neskôr aj rovnako legendárny Oltcit. Pri takejto zbierke novátorských technológii sa oceneniu Auto roka nemožno čudovať.

Pohodlie je nutné

Ešte pri nastupovaní mi neujde detail, ktorým sa v ostatných rokoch chvália mnohé SUV – dvere prekrývajúce prah. Modré čalúnenie sedadiel ladí s exteriérom, ktorý rovnako precízne udržujú v perfektnom stave v dielňach Hollen Oldtimer. Sedenie je klasicky gaučíkovité s operadlom končiacim sa niekde v polovici chrbta, ale má to hlavové opierky. NSU umiestnilo zadnú nápravu výrazne dozadu a tým vznikol rázvor až 2 860 mm. S ním by aj dnes uspelo v konkurencii strednej triedy. Kufor však nie je tvarovaný zvlášť šikovne, koberec skrýva palivovú nádrž a tiež rezervné koleso na boku.

Dizajn palubnej dosky pôsobí v porovnaní so zvyškom auta až príliš účelovo a plocho, ešte aj v prepínačoch sa celkom dokážem orientovať bez pomoci. Trojramenný volant je na dnešné štandardy obrovský, no najviac si treba dávať pozor na radiacu páku. V jej hlavici je totiž mikrospínač, ktorý aj pri najjemnejšom dotyku rozpojí spojku. Auto síce zvláda radiť aj automaticky, no vodič má stále k dispozícii klasickú kulisu a možnosť voliť si stupne sám.

Pri rozjazde si treba uvedomiť, že jednotka je k sebe a dozadu a že Wankel treba poriadne roztočiť. Jeho 84 kW pôsobí sľubne, slabinou týchto motorov je však relatívne biedny krútiaci moment v spodnom pásme otáčok. NSU uvádza maximum 162 Nm, ale až pri 4 500 otáčkach, výkonový strop je iba o 1 000 otáčok vyššie. Na druhej strane je však Wankel háklivý na pretočenie. Každý rozjazd tak poriadne dávkujem plynový pedál, aby sme nebrzdili premávku. V otáčkomeri mi pomáha zelené pole na ideálne hodnoty. Treba spomenúť ešte aj to, že z troch prevodov bolo auto schopné dosiahnuť maximum až 180 km/h, takže trhanie asfaltu Ro80 vôbec nemá v repertoári.

Nemenej výnimočný zážitok mi poskytuje podvozok. Na dnešné pomery je až supermäkký, v oblúkoch sa decentne nakláňa. Teda ja to tak vnímam zvnútra, zvonka to vraj pôsobí o dosť hrôzostrašnejšie. Lenže v celej tej mäkkosti má NSU vďaka veľkému zdvihnu pruženia vynikajúci kontakt s cestou, žiadne podvihnuté vnútorné zadné koleso ani keď sa do veľkého volantu poriadne opriem. To skôr vnímam podlamujúce sa bočnice pneumatík. Možno je to nečakané, ale ja sa v tomto aute celkom zabávam.

Príčiny smrti

Veru, pokojne by som do neho sadol aj každé ráno na cestu do práce, ale... Zásobovať ho 15 litrami benzínu na každých 100 km a k tomu myslieť ešte aj na olej, to už znie menej romanticky.

Aj pre tieto vlastnosti je NSU Ro80 pravdepodobne najmenej úspešným Autom roka v histórii. Za 10 rokov produkcie ich vzniklo čosi viac ako 37 tisíc a nebyť Audi, tak sa NSU nedožije ani toho (nevzniklo by ani toto auto z roku 1973). Automobilka sa totiž snažila zachraňovať svoju povesť tým, že zákazníkom veľmi ústretovo riešila problémy s autami výmenou motora v rámci záruky, pritom by stačilo odborné nastavenie v servise (podľa NSU boli až tri štvrtiny vymenených motorov v princípe dobré).

Spolu s drahým vývojom ďalších modelov sa to finančne nedalo ustáť a už v roku 1969 prišla záchrana od Volkswagenu. Ten si bez hanby prevzal do svojej ponuky, ktorú v tom čase tvorili len zastarané autíčka so vzduchom chladeným motorom vzadu, model K70, ktorý sa mal zaradiť pod Ro80. Ale to je už iný príbeh.

Za sprostredkovanie vozidla ďakujeme Hollen Oldtimer.


GALÉRIA - 48 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ