Nissan Leaf: So cťou

Pri jeho preberaní Leafu na test som zažil jeden z vrcholov automobilového cynizmu. Ponúkol mi dojazd čosi viac ako 150 km, ale keby som vypol kúrenie, prihodí ešte 25 km. Vonku je - 5 °C, žiadne také, milý Nissan. Tu treba poriadne rozpáliť všetky odporové drôty, nekompromisne zapínam vyhrievanie volantu i sedadiel.

Vo vrecku ma hreje aj prístupová karta do siete rýchlodobíjacích staníc. Netvrdím, že je to nevyhnutný prvok výbavy majiteľa elektromobilu, no pre nás žijúcich v panelákoch je to s dobíjaním neraz celkom komplikované. Ostáva teda už len naplánovať nejaké tie aktivity v obchodných centrách, aby som dobíjanie spojil s niečím užitočným.

Vlastný štýl

Ako už napísal kolega v blogu, neviem, prečo by ekologické auto malo na celý svet kričať, že je to niečo iné. Áno, nepozerám sa na to optikou marketingového oddelenia Nissanu, ale pohľadom introverta, ktorý sa nerád predvádza. Ono keby tých Leafov jazdilo po Bratislave aspoň 10 000, možno by som sa tak necítil.

Zvláštny dizajn pokračuje aj v interiéri, ktorý v rámci faceliftu pred pár rokmi Nissan pozdvihol na novú úroveň. Stačilo dodať trochu čiernej farby. Pred očami mám teatrálne štylizovaný displej, ktorý dopĺňa rýchlomer nad úrovňou volantu.

Stredová konzola mierne vystupuje do priestoru, centrálny displej by mohol mať trošku lepšie rozlíšenie a volič smeru jazdy by sa uživil aj v lietajúcom tanieri. Vnútorným priestorom zodpovedá Leaf kompaktnému segmentu, kam patrí aj rozmermi.

Akože praktický

V tichu elektromobilu by sa hodilo solídne ozvučenie. To tu dodáva Bose, ktoré opäť potvrdzuje, že sú dávno preč časy, kedy táto značka patrila k automobilovému high-endu. Viac ma však nahnevalo vyriešenie zosilňovača v batožinovom priestore. Takto exponovaný pripomína domontovanú nádrž na LPG vo Felicii. Okrem neho sa tu ešte nachádza batôžtek s nabíjačkou.

Hoci akumulátor zasahuje do praktickosti Leafu len minimálne, po sklopení zadného operadla mi je jasné, že Leaf je skôr imidžovou záležitosťou. To nie je schodík, ale rovno lezecká stena. Ale dobre, dá sa s tým žiť, veď je to auto do mesta a nie na rodinné dovolenky.

Koľko prejde?

Takže štartujem a najmä kúrim, lebo vonku je pod nulou. Vyhrievané sú predné sedadlá, volant i celé zadné sedadlo. Dojazd 152 km pri 96 percentách akumulátora určite nie je tým, čo deklaruje výrobca pre verziu s 30 kWh (250 km). Ani pri druhom poriadnom dobíjaní počas testu som nedosiahol lepší výsledok (98 percent, 168 km). A kilometre z palubného počítača ubúdali akosi rýchlejšie než na ňom pribúdali. Rozdiel je asi 30 percentuálnych bodov, čiže ak som prešiel 100 km, tak z palubného systému sa vyparilo 130 km (prípadne ešte trochu viac).

Ako poľahčujúcu okolnosť by som mohol uviesť vonkajšie podmienky, ale nie je každý deň slnečných 20 stupňov Celzia. Čo k tomu dodať, norma je daná a realita je úplne inde, rovnako ako pri benzínových autách.

Najvyšší čas vymeniť

Leaf však potvrdzuje to, že na život s elektrickými autami ešte nie sme celkom pripravení. Ideálne je totiž dobíjanie doma alebo v práci. Možno aj každý tretí deň postačí, no jednoznačne v pohodlí a bez stresu, že sa nestihnem do polhodinky vrátiť odpojiť auto a uvoľniť miesto. Alebo že si ho nenájdem len tak bezdôvodne odpojené...

Súčasná generácia má na konci svojej sedemročnej kariéry jedno dôležité pozitívum. Ukázal, že život s elektrickým autom nemusí byť nereálny. Vyžaduje si pár kompromisov, ale kto chce, nájde si cestu. Nastal však čas, aby už prišlo niečo modernejšie, krajšie a jazdne záživnejšie. Kdesi som čítal, že predaj elektromobilov brzdí to, že nedokážu vzbudiť pozitívne emócie. Nuž, z Leafu som zostal chladný, a to nie preto, lebo vonku mrzlo. Konkurenti by však dopadli rovnako. Žijeme však v ére, kedy sa aj auto dostáva do roviny spotrebného tovaru, takže je všetko vlastne v poriadku.


GALÉRIA - 33 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ