Nissan Leaf: Akcelerátor

Ako si už pozorný čitateľ mohol všimnúť, moje testy mávajú priam šablónový charakter. Pod strhujúcim nadpisom a perexom, ktorý so strhujúcim nadpisom nemá nič spoločné, prichádza bežne tento odstavec, v ktorom sa sťažujem, že je testované auto SUV. Lenže pozor. Dnes nedisponujem niečím ani športovým, ani úžitkovým. Dnes tu máme niečo ďaleko horšie. Elektromobil.

A nie len tak akýkoľvek elektromobil. Dnes tu máme Nissan Leaf druhej generácie, auto, ktorého prvá generácia svojím zovňajškom legitimizovala ponožky v crocsoch podobným spôsobom, ako to v deväťdesiatych rokoch urobil Fiat Multipla. Lenže okrem ľahko odpudivého vzhľadu disponoval prvý Leaf aj inými vychytávkami, typickými pre elektromobily: Nepomerom voči tomu, aké je auto obrovské a aké malé je zvnútra, nelichotivo spracovaným interiérom, nezáživným riadením a najmä, titulom Auto roka 2011. Jesus.

Nenávidíte small-talky? Ruky preč

Neva, toto už to bolo dávno a Nissanu sme medzitým odpustili. Teraz je tu nová generácia, ktorá toho sľubuje oveľa viac. Viac dojazdu, viac vnútorného miesta, viac emócií, viac sex-appealu. Minimálne to posledné sa jej už z vizuálneho hľadiska celkom darí: Leaf dostal o niečo lepšie, i keď stále šialené proporcie, agresívnejší kukuč a pár kusov čierneho plastu pre zníženie niečoho, čomu hovorím Index chladničkovosti. Dostal dokonca aj masku (neexistujúceho) chladiča, takže už vám pohľad na jeho prednú časť nespôsobuje bolesť nosu a rozumiete mu skrátka viac.

Prekvapujúcim faktom zostáva, aký je Leaf obrovský. Vy si myslíte, že jazdíte obyčajným hatchbackom, ale potom zaparkujete vedľa Audi Q7 prvej generácie a zistíte, že strácate jedno zo základných práv každého súdneho človeka - ohovárať SUV. Pretože vaše auto je rovnako obrovské: Leaf má na dĺžku už celkom vulgárnych 4,5 metra. Že to nie je až tak veľa? Stále sa bavíme o nižšej strednej triede. 

Z predchádzajúcej generácie zostáva aj nabíjanie pomocou portov, ktoré sa nachádzajú v prednej časti vozidla (CHAdeMO + Type 2). Toto riešenie napríklad vôbec nevadí. Čo však veľmi vadí, je nový fenomén, ktorý vznikol vďaka nutnosti nabíjať elektromobily. Kto má skúsenosť, už tuší.

Nabíjačkové small-talky. BOŽE, prečo. Prídete k jedinej voľnej nabíjačke v dostupnom rádiuse a zacvaknete vysokonapäťové vedenie do auta. Už-už to vyzerá na príjemnú polhodinku s knihou alebo akýmkoľvek sociálnym médiom, keď v tom to príde. Nadšený elektromobilista, čakajúci na to, kým vy prestanete nabíjať. A verte mi, títo ľudia nie sú ticho. Stačí narátať do troch, a ozve sa niečo ako:

"Hmm, to je ten nový Leaf, že..."
"Hej."
"To musí jazdiť dobre, že..."
"Hej..."
"A môžem sa pozr..."

Už sa ho nezbavíte. Rovnako ako myšlienky, že na benzínke by sa to nikdy nestalo. Tam skrátka nie je čas. Chvalabohu.

Interiér plný prekvapení

Fakt. Nový Leaf vnútri prekvapí viacerými vecami. Prvou by moli byť použité materiály, ktoré sú už niekde inde, ako pri prvej generácii, e-Golf to však stále nie je. Aj jeho tvarovanie či ergonómia troška evokuje pocit, keď sa snažíte postaviť niečo fakt dobré a inovatívne, no už vám nezostalo veľa kociek Lega.

Potom je tu volič automatickej prevodovky, na ktorý... si utvorte názor radšej sami. Za mňa len diplomaticky: Na klasickej páke nevidím nič zlé. Pri ovládaní auta však ešte chvíľku zostaneme. Nový Leaf má totiž naozaj čarovnú fičuru: Jazdu viete ovládať len pedálom plynu. Teda pardon, sme v elektromobile. AKCELERÁTOROM. 

V praxi to vyzerá asi takto: Ak držíte počas jazdy pedál stlačený približne v strede jeho dráhy chodu, Leaf si plachtí ako na neutrále. Dupnite na podlahu, zrýchli. Vy sa zľaknete, lebo elektromotor kicked in yo, a pedál reflexívne pustíte. Auto v tom momente začne rekuperovať na maximum, čiže vy spomalíte takmer podobne efektívne, akoby ste dupli na brzdu. Je to vlastne to isté, ako autodrómy na kolotočoch. Inteligentné, jednoduché a najmä to chce cvik, aby ste nespôsobili (fakt potupnú) búračku.

Jazda budúcnosti? Povedzme

Okrem tejto vychytávky sa Leaf správa na ceste veľmi pokojne. Je cítiť, že gro finančných prostriedkov išlo niekam inam, ako na vývoj najkomunikatívnejšieho riadenia či podvozku. V prvom rade je pohodlný, cez nerovnosti sa primárne prevaľuje. No ani to neznamená, že ho náhla priečna nerovnosť nevie efektívne rozladiť, je to však skôr stále v rovine nervozity, než problému.

Leaf ťaží jazdne najmä zo svojej elektromobilnej podstaty: toho, že jeho 110 kilowattov a 320 newtonmetrov dokáže efektívne potiahnuť v každej sfére otáčok a zväčšeného dojazdu, ktorý pri norme WLTP v meste leží niekde na hodnote 378 kilometrov, pričom v kombinovanom cykle by mal dosiahnuť nejakých 270 z 40 kWh batérie. Akože, na zadok ma to neposadí, no nejde o márne hondoty. 

Lenže hodnoty sú jedna vec, a realita druhá (a vtipné je, že to neplatí len o elektromobiloch). Pri rýchlostiach nad 90 kilometrov za hodinu si začne ukrajovať viac energie, ako by bolo vám úplne po chuti a garantujem vám, že pozorovať zvyšujúci sa rozdiel medzi tempom počítadla prejdenej vzdialenosti a ukazateľom dojazdu je fakt adrenalínový zážitok. Najmä v špičke na diaľnici D2.

Tak to ale s elektromobilmi je: Možno vám nebude nič vychádzať z neexistujúceho výfuku, možno nikoho nevydesíte hlasným zvukom a vzbudíte tiché uznanie za to, že namiesto CO2 zamoríte planétu použitými batériami a bezduchými small-talkami, pričom v praxi neušetríte ani ten gram CO2 to myslíte s planétou vážne. Leaf je skutočne dobrý v tom, v čom aj chce byť dobrý: Ukazovať svetu, že dôstojne (a dnes už aj štýlovo) žiť s elektromobilom sa napríek kompromisom fakt dá.

Pre teraz si však ešte dovolím neurobiť kompromis: Nemáte tam radšej niečo praktickejšie, čo aj vrčí? Majú. Ale o tom nabudúce.


GALÉRIA - 42 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ