Nikdy nezabudneme: Oltcit Club

Môžete si myslieť, že vaša krajina má bohatú históriu. Môžete si aj myslieť, že je kultúrne výnimočná. Môžete si myslieť čokoľvek, ale napokon zistíte, že oproti Rumunsku to je nič. Rumunsko poznáme ako domovinu skupiny O-Zone a najdelikátnejších tanečných hitparád, či baštu diktatúry, rýchleho internetu a šialenej dopravy

A práve s diktatúrou úzko súvisí aj jeden z mnohých prehreškov Rumunska voči ľudstvu: Oltcit Club, alebo Citroen Axel na západnom trhu. Malá a vnútri nezvyčajná trojdverová krabica, ktorú si mohlo dovoliť len horných 10 000 by tu bez jedného autoritatívneho chlapíka menom Ceausescu asi nebola. Viete, kto to je - to je ten, čo najprv postavil krajinu na nohy, potom vyburál polovicu hlavného mesta pre stavbu svojho paláca a napokon ho zastrelilo vlastné služobníctvo. Skrátka Rumunsko, chápeš.

Krabica? Skôr pandorina skrinka

Oltcit Club bol na papieri celkom zaujímavý nápad. Ceausescu podpísal kontrakt s automobilkou Citroën, ktorá poskytla Rumunom, okrem techniky, aj know-how na výrobu malých automobilov. V rámci tejto fúzie sa v rumunskom meste Oltenia začala produkcia malého vozidla, ktorá sa mala predávať ako na západných, tak aj na východných trhoch. Lenže zatiaľ, čo u nás bol Oltcit skôr výsrelkom pre majetnejších, na Západe slúžil skôr ako vstupný model Citroënu popri brutálne starom 2CV.

Technicky bol Oltcit veľmi zaujímavé auto, veď ho navrhol legendárny Robert Opron. No v tom bol aj základný kameň úrazu. Všetci totiž dobre vieme, ako to často dopadá, keď sa Francúzi pustia do niečoho technicky zaujímavého. A skúste hádať, čo sa stane, ak to ešte majú ešte niekoho naučiť vyrábať.

Oltcit mal oproti svojej východnej konkurencii odlišné asi úplne všetko: Poháňal ho dvoj- či štvrovalcový motor typu boxer, umiestnený vpredu a poháňajúci predné kolesá. Brzdy boli chladené vnútorne a nachádzali sa hneď vedľa prevodovky a nie pri kolesách, čiže pri ich výmene sa musela vybrať  z auta. Ozaj, na prednú nápravu pôsobila aj ručná brzda a kolesá držali na mieste len tri skrutky. Mal tri dvere, karosériu typu hatchback a v interiéri až príliš veľa plastov, ktoré mali do seba zapadnúť. Schválne nepíšem, že by aj zapadali.

Prakticky hneď po uvedení na trh v roku 1981 sa vyskytla pestrá paleta problémov s výrobnou kvalitou. Režimu to však samozrejme nijako nevadilo a výroba išla ďalej. 

Na západnom trhu sa Oltcit, alebo Citroen Axel, veľmi neujal, predalo sa ho len niečo cez 60 000 kusov. Aj na východnom trhu sa povesť mizernej kvality odrazila na predajných číslach, no v našich končinách sa stále celkom často stávalo, že by niekoho dedo či otec jazdil Oltcitom. U nás však nebolo nič nezvyčajné na tom, že sa sa autá kazili. Nuž, nebola konkurencia, a tak Oltcit prežil až do roku 1996.

Už sa ale nevolal Oltcit, ale Rodae. Rovnako ako bolo Oltcit spojenie slov Oltenia a Citroën, Rodae odzrkadlilo pôvod nového investora: Romanian Daewoo. Názor si utvorte už sami... Alebo kašlite na názor. Zabudnite na to auto. Navždy. Prosím...


GALÉRIA - 14 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ