Monteverdi: Luxus po švajčiarsky

Lepšie meno pre švajčiarsku automobilku sa azda nedá vymyslieť. Monteverdi znie tak honosne, luxusne a nedosiahnuteľne. Je v ňom niečo exotické, temperamentné a zároveň precízne. Peter Monteverdi bol vášnivým pretekárom a ako 22-ročný prevzal rodinný podnik v Bazileji zameraný na automobily. Ťažká nehoda vo vlastnom monoposte F1 MBM ho v roku 1961 vyradila zo športu, preto sa vrhol na konštruktérske sny.

Cieľom Monteverdiho, ktorý bol oficiálnym dovozcom Ferrari a predával tiež BMW a Lanciu, bolo spojiť rýchlosť športového auta s komfortom Rolls-Royceu. V šesťdesiatych rokoch to bolo také relatívne jednoduché. Stačilo pripraviť rám, na ten spravila nejaká skúsená firma karosériu a na pohon sa zaobstaral nejaký motor, obvykle z USA. Pre Monteverdiho stavali karosérie Frua a Fissore v Taliansku, pohonnú jednotku s objemom 7,2 litra dodal Chrysler.

Od GT k SUV

Do roku 1975 postavil Monteverdi asi 200 áut radu high speed, okrem kupé a kabrioletov triedy GT aj limuzínu 375/4, ktorú ponúkol aj štátnym orgánom. Bez úspechu. V roku 1970 sa vrhol do športového segmentu s modelom hai 400 SS a o tri roky s hai 450 GTS. V roku 1976 potom prišli terénne modely Safari a Sahara, ktoré zožali veľký úspech na Blízkom východe, ako inak.

Už na pohľad je Monteverdi kus auta. Najmä Safari pôsobí v porovnaní s klasickým Range Roverom ako nákladiak, však jeho základom bol International Harvester Scout. Apropó Range Rover, v roku 1982 predstavilo Monteverdi päťdverovú verziu, ktorá vznikla s podporou Land Roveru. Avšak už o dva roky neskôr prišiel Land Rover s vlastnou päťdverovou verziou, Monteverdi tak vyrobilo len 167 kusov.

Dizajn a štýl interiéru zodpovedajú ére vzniknu. Už na pohľad pôsobia všetky autá veľmi poctivo, aj keď pri vysokom podiele ručnej práce musí byť ich repasovanie poriadnou drinou. O peniazoch ani nehovorím. Však v čase vzniku boli Monteverdi drahšie než Ferrari, Aston Martin či rovnako raritné modely Iso alebo Bristol.

Pomalý koniec

Rôzne konverzie (napr. aj Mercedes-Benz S) držali značku nad vodou do polovice osemdesiatych rokov, potom sa dielňa zmenila na múzeum a vznikol aj Monteverdi klub, ktorý sa postaral o ženevskú výstavku. Posledný výkrik prišiel v roku 1990, kedy sa Monteverdi stalo partnerom tímu F1 Onyx. O dva roky neskôr vznikol superšport hai 650 F1, hoci tím už bol minulosťou. Dodnes si pamätám, ako som fascinovane hľadel na jeho aerodynamický profil v prvom Auto katalógu.

Nemenej fascinovane som ho „zožral“ očami aj v Ženeve. Úžasne jednoduché tvary a ten interiér, absolútny minimalizmus, pri ktorom aj strašidelné Ferrari F40 pôsobí luxusne. Najšialenejšie na tom celom je, že toto je skutočná zakapotovaná formula 1. Šasi je z už spomenutého Onyxu a 3,5-litrový osemvalec Ford DFR je derivátom slávneho DFV od Cosworthu. Výkon tipujete správne, 650 koní. Všetky tri prototypy zostali v domácom múzeu.

Kto by ho chcel v Bazileji navštíviť, má smolu. Minulý rok ho zavreli, virtuálna prehliadka však stále funguje. Väčšinu exponátov však presťahujú do švajčiarskeho múzea dopravy v Luzerne (stojí za návštevu aj bez toho). Od roku 2013, teda 15 rokov po Petrovom úmrtí, sa vraj pracuje na novom Monteverdi, tak som veru zvedavý.

No než čakať dovtedy, môžeme sa pozrieť aj na niečo staršie. Napríklad mi Peter (Mihálik, nie Monteverdi) vyňúral krásny exemplár modelu 375 v Nemecku za skromných 225 000 eur. Mne sa podarilo objaviť menej vzácne Safari, barn-find v Belgicku za príjemných 6 300 libier. Odvoz len na prívese.


GALÉRIA - 14 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ