Mitsubishi Expedition Čierna Hora: Ešte pár (aj pohyblivých) myšlienok

Ísť v podstate so sériovým autom do malebných kopcov Čiernej Hory, tak to bola riadna výzva. Keď som bol v nej prvý krát, cítil som, že sa musím ešte vrátiť. Ale že to bude jazda mimo civilizáciu, tak to by mi nikdy nenapadlo. Navyše, keď som si prečítal mail s inštrukciami, trošku som mal aj obavy. Nakoniec sa ukázali ako neopodstatnené.

               Spolu s prvým prespatím v Bosne a Hercegovine a návštevou Mostaru, spánkom pri vode a prechodom hraníc do Čiernej Hory všetko napätie zo mňa odpadlo. A začal som si jazdu naplno užívať.

S kolegom Petrom nám ani nevalná vôňa interiéru auta nevadila, všadeprítomný prach sme neriešili. Len sme sa usmievali a hltali krásnu krajinu, aj voľnosť, ktorú nám Pajero so stanom na streche a slušnou výbavou v batožinovom priestore umožňovalo. Naučili sme sa jesť kdekoľvek a takmer čokoľvek (a v rôznych kombináciách), ako príjemné wc vedela poslúžiť stará pneumatika, bez ohňa a troškou alkoholu v sebe sme ani spať nechodili ... Taký chlapský svet, česť dámam, ktoré s nami boli.

               Pajero sa s rastúcimi kilometrami ukázalo ako kus starého poctivého „železa“. Síce už nemá rám a dve tuhé nápravy, ale zvládlo slušnú porciu nie práve slušného zaobchádzania. Neraz to inak ani nešlo. Aj keď terén vďaka suchému a teplému počasiu nebol nijak zvlášť náročný, predsa len kamene, prudké výjazdy a zjazdy, výmole a kadečo iné preverilo jeho schopnosti aj možnosti. Našťastie, navijak som nasadzovať nemusel, podobne ako riešiť defekt. Vďaka dosť slušnému natočeniu predných kolies som sa vedel vymanévrovať aj so stiesnených či krkolomne zatočených priestorov.

Samozrejme, vek auta na mnohých detailoch cítiť bol. Menej odkladacích priestorov, traktorový zvuk motora, len výškovo nastaviteľný volant, čudné a čudne veľké tlačidlá, vpredu jednozónová klimatizácia a podobne. Kašlať na to, keď cez pomerne kolmé čelné sklo a úzku prístrojovú dosku vidím kam idem. A traktorový štvorvalec a päťstupňová automatická prevodovka je s prehľadom postačujúca kombinácia.

               Ešte k Čiernej Hore. Ako oficiálne platidlo majú euro. Cestou, cez Bosnu a Hercegovinu prípadne Srbsko či Chorvátsko, aj tam sme vedeli eurom zaplatiť (na mýtniciach aj čerpacích staniciach), len nie vždy nám aj euro vydali – zväčša ich domáce platidlo.  Burek v Čiernej Hore bol absolútne gurmánsky zážitok (aj čevapi, u nás známe ako čevapčiči). Espresso mi vedeli urobiť len vo veľkých mestách, inak klasika zalievaný „turek“, ale chuťovo parádny. Podobne ako rôzne syry či klobásy, alebo rakija. Nikdy sme nemali s nikým žiadny konflikt, skôr naopak. Len vľúdne a príjemné privítanie.

               Moja vďaka za takýto zážitok patrí v prvom rade Zuzke z Mitsubishi (že som mohol ísť), aj skvelej partii na čele s Radkem Šolcem s manželkou Martou - alias Dunivý hrom, a ťapem ťapem, a dujem 😊 (www.offroadpruvodce.cz), ale aj Malému a veľkému (Pavle a Pavle, dík za starostlivosť), Chcíplemu kohoutu, Zelenému tetřevovi, Slepičce kropenaté, Červenému havranovi a Žluté vlaštovce. Inak, my sme boli Čierny pštros a chalani z L200 Biely sokol.


GALÉRIA - 614 obrázkov

0 KOMENTÁROV

Napísať komentár môže len registrovaný užívateľ